Naviazanosť dvojročnej

@zuzka1_zuzka1 a islo to nechavanie s ludmi co pozna bez placu? lebo u nas nie... proste stres panika slzy... skusala som ked bola mensia ked bola vacsa teraz a stale nic

V podstate áno, záleží aj od toho aké má obdobie. Vždy jej poviem že idem nakúpiť, alebo čokoľvek, kam reálne idem a že sa vrátim, inak by revala, takto to berie ako fakt.. Ale snáď ti tu baby poradia...

@zuzka1_zuzka1 ano toto som skusala aj ja. vysvetlit jej vopred. vie ze si dame papa a pusinku. ubezpecim ju ze urobi toto toto toto s babi a ja sa vratim. ale napriek tomu to moc nedava. ma z toho strach len ked chytim kabelku.. tak neviem ci to robit napriek tomu viac a castejsie alebo tomu dat rok dva

Ja neviem, ale ja som dcéru nechavala nalepenu na mne koľko chcela, kojila skoro do 3 rokov, nosila v satke, spala pri mne. Keď som šla v jej roku do prace, bola s ocom to trochu ofnukala, potom od 2+ v skolke a tam ani slza. Ani do školy a tak. Takže za mňa mojkat ju koľko vladzete, naplniť jej tu potrebu, v puberte už taká prisavka nebude 😅

Dieťa do troch rokov nevie pochopiť že sa vrátiš. Nemá ešte to vnímanie času. Každý odchod berie ako keby ťa strácala navždy. Preto minimálne do troch rokov by mali byt deti doma a potom až ísť do škôlky. Aj naši chlapci plakali ale to už mali skoro tri roky potom to preslo. Ja som bol v jasličkách od jedného roka boli to šoky kazde rano aj v zime vo fujavici s mamou do jasiel tam som plakal nejaký čas potom to prešlo a na druhý deň zas. Doteraz mi je zle keď cítim pach linolea pretože tak smrdela celá škôlka ráno keď som tam vošiel. vraj si do troch rokov nemôžem nič pamätať ale ja si pár okamihov pamätám. Matne ale pamätám. Po dvoch rokoch som už bol frajer ale dovtedy to bolo utrpenie. Preto si myslím že o rok už bude u vás situácia úplne iná. Teš sa zo svojej na tebe závislej dcérky. To prejde a bude všetko fajn. Jeden český vychovavatel dobrý neviem jeho meno ale na YouTube som od neho videl vysvetlenie že najlepšie jesť od 4 rokov ost do skolky ale môže byt aj od troch. To je najmenej. Menej už nie.

Naša malá s nikým nebola, až do škôlky. Jednoducho som nemala to srdce nechať ju niekde urevanú. V škôlke zvládla nástup ako 90% trojročných detí - čiže uplakaný príchod a po 5 minútach už sa normálne hrala. Podľa mňa si zbytočné stresy dopredu vyrábaš. Ja som nemala potrebu ju niečo učiť, verila som, že učiteľky v škôlke to s tými deťmi vedia. Dcéra je moja"prícucka" doteraz, má 8 a asi pred dvomi rokmi skúsila prvý krát prespať u babky bezomňa - z vlastnej vôle. A aj to skončilo tak, že jedna noc stačila 😄. Odvtedy tak raz za rok zozbiera odvahu a prespí u niekoho z rodiny 🙂. Neriešim. Jej staršia sestra (prvorodená) zas sa od malička ťahala z domu, ako trojročná skončila u babky na mesiac, lebo ja som bola zo dňa na deň hospitalizovaná v nemocnici. Ani slzičku za mnou nevyronila, volali sme si a bola úplne v pohode. A pritom - prvorodené dieťa, ktorému som prvé tri roky venovala fakt že 100% času. Predpokladám, že táto "sukňová" dcérka jedného dňa, keď si nájde frajera, nebude sa držať mamkinej sukne 🤭. Beriem to tak, že každý sme iná povaha a každý sa môže osamostatniť v úplne inom veku a je to v pohode...

@mikadooo a ako si riesila kes si do jej troch rokov potrebovala napr ist k lekarovi? alebo nieco podobne kam si ju nevedela zobrat so sebou?

Manžel si to odtrpel. Väčšinou sme šli všetci, aby bola do posledného momentu so mnou. Potom si to odrevala pri mužovi /niekedy pomohlo, že tam bola jej starša sestra a zvládli to bez revu/. A potom zas všetci šup do auta a domov 🤷.

@mikadooo chapem. a teda nejakym svojim zalubam bez nej ai sa 3roky nevenovala?

😄 no tak to ani náhodou😄. Ale tak ja som taká mater, že seba vždy strčím až na posledné miesto, čo tiež nie je celkom ok... Ak to tak cítiš, tak jasné, že skús dieťa niekomu dať. Ja som písala len na margo tej škôlky, že možno sa zbytočne obávaš že bude problém a potom žiaden extra problém s tým nebude 🙂.

@mikadooo ano rozumiem ti dakujem

Ja mam takeho synčeka, ale ja ho nemam s kym nechať. Starých rodičov má jednych daleko a druhych uz nemá. Manžel pracovne vyťažený. Takže chodí so mnou všade okrem mojho lekára. Vtedy stráži manžel, to vydrží.