Nastavenie hraníc 2-ročnej dcére
Rada by som sa poradila ,máme dvojročnú dcéru,čisté tornádo.. neviem či mám riešiť s doktorkou jej správanie. V skratke:
Ťažko zaspáva,väčšinou po 22 ,vstáva medzi 6-7, väčšinu normálnych veci nevieme spraviť ako vidím u iných detí..napr je problém keď chceme prebaliť,kope,nechce,.. keď papa tak behá po celom dome, cesat sa nenechá, ani utrieť ak sa zaspini, obliecť čistý des. Proste také bežné aktivity robíme miesto dvoch minút dvadsať... Keď spraví/ robí niečo zle ,nepočúva ma, keď to opakujem nič nereaguje. Keď zvyšok hlas aj ona začne kričať ,doslova ziapat podla mňa nás počuje celý panelák. Skúša nás aj bit niekedy. Keď sa snažím mne vysvetľovať, častokrát už som s nervami v koncoch. Klaknem si k nej chcem rozprávať a ona chce utekať. Udrzim ju len keď ju držím oboma rukami a snažím sa na ňu hovoriť.
Ale vidím že nepočúva. Dnes si skoro privrela prsty medzi dvere čo ich tak capla a vôbec nereagovala ani na meno ani na volanie nič potom som ju držala,snažila sa vysvetliť a vôbec na mňa nepozerala...smutno mi je ja neviem vôbec ako to mám riešiť som si vedomá že potrebuje nejakú špeciálnu výchovu - nastaviť poriadne hranice,čo fakt neviem ako keď nepočúva ani keď pekne hovorím ani keď motivujem dokonca ani keď sa vyhrážam ( za čo sa hanbím ) ..takže neviem ako jej nastaviť hranice ani ako zakázať veci ktoré nesmie robiť,ako jej vysvetliť preco to nemôže,nenechá si nič vysvetľovať ako náhle nie je po jej je zle. Kričí ,uteká,bije. Je to normálne? Je niečo z toho znak že sa nevyvíja v poriadku? Máme v okolí aj iné deti a teda keď ich strazime je to jahodalahoda a teda mám pocit,e som naozaj na dovolenke keď som s nimi no keď som s našou dcérou to si nesadnem ani na sekundu...
Poprípade rodičia ktorí sa doma snažia o tzv gentle parenting pomôžte 🙏vďaka.
Kontaktujte Janku zemandl z rodinnej psychokogie. Stalo by za to poradit sa s psychologom.
@tosomja vždy to bolo ťažké ale myslela som si že sa to časom / vekom zmeni. A že možno my máme prehnane nároky na ňu , veď je to dieťa. No ale keď to porovnám( aj keď by sa nemalo ale aj na základe toho vidím tie rozdiely) tak ozaj je to náročnejšie s ňou. Bojím sa aby sme nezanedbali niečo...
A sluch má vyšetrený?
náš je taký istý, sluch má ale v poriadku takže sa nemáme na čo vyhovoriť 🙈😂 vylúčiť sladké, veľa veľa veľa behať a "zničiť" ju. od narodenia je taká v porovnaní s rovesníkmi? lebo náš áno. takže my sme zvyknutí, ostatní s údivom sledujú...
Máš podľa všetkého náročné dieťa, mala som to podobne, môj je nakoniec dieťa s nadpriemernym IQ a Asperger. V tých 2 rokoch to samozrejme nik netušil, mne pripadal tiež "len" náročný a jediné, čo mne pomohlo, zmeniť prístup, ani nie tak k nemu, ale k tomu, ako to mám ja. Čiže pochopiť, že nie všetko, čo som si myslela, že "je nutné", nutné skutočne je. Vlastne väčšina vecí nutných nie je. A táto celková zmena postoja mi vyriešila väčšinu problémov. A samozrejme, čím bolo dieťa staršie, tým to s ním bolo lepšie. Môj bol od bábätka akoby hyperaktívny, teraz viem, že bol proste prestimulovany. Jeho do "pohybu" dostalo čokoľvek, čo nik iný ako problém nevníma, napríklad aj obyčajná zapnutá lampa, pustena TV a pod... A potom na každý ďalší podnet reagoval prehnane - odmietol sa obliecť, umyť a pod , nereagoval, alebo reagoval krikom a pod.
Takže v rámci zachovania zdravého rozumu začni prehodnocovať dôležitosť vecí. Je naozaj nutné prezliecť špinavé tričko? Je naozaj nutné ucesat vlasy? Je potrebné, aby dieťa sedelo pri stole, robilo xy, nerobilo xy. U mňa sa v tomto veku to nutné zredukovalo na - je nutné nedovoliť decku vbehnúť pod auto, je nutné nedovoliť mu stiahnuť na seba hrniec zo sporáku a pod .. Inak 2 roky, najblbsi vek bohužiaľ, vysvetľovať je kontraproduktívne a zákazy bývajú prepočute, logické argumenty nefungujú. Dieťa treba proste udržať v bezpečí a pochopiť, že to, čo robí, nerobí schválne. Zároveň je to obdobie, keď potrebuje vedieť, že ho prijimas aj v tej negatívnej emócii. A tie sú u náročných detí bohužiaľ na dennom poriadku v oveľa väčšom množstve, ako u detí nenáročných. Takže pracuj v prvom rade na sebe.
Uplne normalne dvojrocne dieta, dcera bola presne taka ista, bude mat 4 a je to lepsie, aj ked stale sem tam si ide svoje. Hranice sme zacali riesit po 3.roku, kedy aj zacala viac rozpravat, a dalo sa s nou dohodnut, dovtedy bez šance 🙈. Naročne to bolo, a velmi pomohla aj skolka.
@zuzanka.zuzu "zničiť" pomôcť môže, ale neplatí to pre všetky deti. My keď sme nášho zničili, nedokázal už kontrolovať nič, bol proste prestimulovany tak, že sa z toho šiel zblázniť. A nedokázal vtedy ani zaspať. Autorka si to určite už všimla, že kedy je to náročnejšie, a ak nevšimla, treba skúsiť.
A velmi pomohol spankovy rezim, chodila spavat v rovnaci cas, aj na obed aj vecer, aby si oddychla, a snazili sme sa vyhybat spustačom, to uz sme vedeli co ju nahneva, a ked to neslo tak mala 50 min hysak kdekolvek 🙈, čista psychiatria to bola. Velmi mi pomohla kniha Aha rodičovstvi alebo Detsky mozog vysvetleny rodičom.
Mozes napisat ktore su tie veci ktore robit nesmie?? Tie ktore potrebujes zakazat- tazko sa radi ked nie si konkretna, lebo si popisala " zive" dvojrocne dieta plne energie- co je normalne ba priam ziaduce-( pohybom sa dietatu vyvyja mozog). Napis konkretne.
ja mam 2dcery, teda to viem porovnat. prva bola ako stelesneny anjel, nikdy na nu nebolo treba ani zvysit hlas, vsetko sa jej dalo vysvetlit. ziadne obdobie vzdoru sme nemali. fakt nikdy s nou v nicom nebol problem. teraz mame druhu, ma 20 mesiacov a vacsinu, co popisujes funguje aj u nas. teda so spankom problem nemame a zosrtotuje vsetko, je velmi dobry stravnik. ja som chcela vymenny listok k neurologicke, lebo muz mi stale opakuje, ze ma nejaku poruchu, ze predsa STARSIA dcera to nerobila. pediatricka ma vysmiala- robi to 70% deti v jej veku, proste kazde dieta ma inu povahu, iny temperant. a plne suhlasim s
@tosomja chodit vela vonku. u nas zabera znicit ju chodzou a mat vela novych podnetov. ked boli dazdive dni, myslela som, ze sa obesim s nou doma. kupila som jej gumaky, prsiplast a normalne sme aj v lejakoch chodili vonku. susedia si mysleli, ze mi sibe.
@akvi tlieskam. mne takmer vsetko, co pises presne v rovnakom zneni podala nasa pediatricka.
To ako keby som o nas citala😃 Mozem ja na nu hulakat,capnut po zadku a este sa mi.smeje do oci. Tatinko sa len na nu pozrie a vie ktora bije 😂😂😂😂. Proste cert a pri mojej sestre je ako anjel, pocuva na slovo. Ja jej poviem 20krat odpoved l: Este nie som pripravena. Ona sa pripravuje na vsetko prezliect z pyzama, do pyzama, umyt sa, tak cakam kedy bude pripravena😆😆😆potom ide urobit vsetko sama. Ja viem je to na nervy, a cloveka to nesmierne vycerpava. Ale z vlastnej skusenosti daj jej cas,sice ma to stalo vela nervov ale cim je starsia tak uz nema take vykivi zlosti.
To ze ju chytis a vysvetlujes je k nicomu. Je to pre nu trest ze ju drzis a preto ignoruje tvoje vysvetlenia.
Vyvod logicke nasledky jej cinov tak aby boli pre nu neprijemne a oznam jej ich dopredu a daj jej tym padom moznost volby.
"Vidim ze si nechces utriet zamazane ruky, dobre, maj ich zamazane, ale nesmies nic s nimi chytit, ziadnu hracku. Ak nejaku chytis, zoberiem ti ju aby som ju umyla."
"Vidim ze sa nechces obliect, dobre nemusis, ale ja musim ist do obchodu a musis ist so mnou. Ak si neoblecies to tricko, pojdes hola. "
"Vidim ze sa nechces obliect, dobre nemusis, ale tym padom nemozeme ist dobchodu ti kupit jogurt a budes mat na veceru suchy rozok."
Vzdy dodrz nasledky ktore si jej oznamila, lebo inac to budu prazdne hrozby.
Vzdy ostan v klude ked vysvetlujes tieto nasledky a aj ked ich vykonavas. Ty jej nechces brat tie hracky a umyvat, velmi by si chcela aby sa s nimi mohla hrat, ale nemozes dovolit aby boli lepkave a ufulane.
Tie vyslovene nebezpecne veci ako privrete prsty medzi dvere, tak tomu treba len nasilu zabranit a bez vysvetlovania ju odtiahnut. Nesnazit sa o dalsie vysvetlovanie hned po tom ako ju nasilu odtiahnes. Vtedy je v amoku a nebude pocuvat. Mozes neskor sa k tomu vratit a ist k tym dveram a dat jej tam prsty a velmi mierne akoze privriet dvere aby pochopila preco je to nebezpecne.
Take zive dieta sa krmi za chodu. Ak je dobry jedak, kludne by som jej dala varovanie ze ak nepride k jedlu, tak ho beries prec a bude hladna az do vecere. Ale ak pride a zje pal lyzic a potom uteka prec, tak by som ju dokrmila za chodu. Oni si zasytia najvacsi hlad a potom uz je hra dolezitejsia ako jedlo.
Moj 2-rocny je tiez velmi zive dieta, pri ziadnej cinnosti dlho nevydrzi a stale nieco vymysla. Myslim si, ze mate obdobie vzdoru. S prebalovanim sme tiez velmi bojovali a pomohlo nam odplienkovanie. Ak sa nechce prebalovat, je to jeden zo znakov, ze je uz ready, mozno skuste. A co sa tyka hranic, urcite treba nastavit, no laskavo. Napriklad moj syn sialene jazdi na odrazadle, ide velmi rychlo, neriesi ci ide bycikel ci cesta. Nepocuval, ked som mu to milionkrat vysvetlila. Cize hranica bola, ak nezastavis, ked poviem stop, zoberiem ti motorku a pojdeme domov. Parkarat som to spravila a uz si zapamatal. Hadzal hracky od jedu na zem. Ak hodis hracku o zem, zoberiem ti ju a dnes sa s nou uz nebudes hrat. Parkrat som to spravila a ovela menej to robil. Ono podla mna v tomto veku, musi prist aj nasledok, nie len reci, lebo este sa s nimi neda dohodnut. Pricina-nasledok a drzat sa toho. Samozrejme robit to iba pri veciach, co vam naozaj velmi prekazaju, su nebezpecne a podobne. Ak budete prisna cely den, nebude to mat ziaden zmysel. A u nas to je tiez tak, ze hlavny hlad zazenie v stolicke detskej, no potom sa chce ist hrat, tak dokrmim potom pri knizke alebo sa hrani s hrackami. Ak vas bije, skuste jej ponuknut alternativu prijatelnu, ako moze frustraciu vybit. Najskor jasna hranica, mama sa nebije, chytit jej ruku a ponuknut inu moznost, ak sa hnevas, mozes buchnut napriklad do vankusa. Alebo cokolvek, s cim ste ok. Co sa tyka obliekania, vzdy ak sa da, vyhradte si viac casu. Ak sa nechce obliect, povedzte jej, ze ked bude pripravena, nech za vami pride, aby ste sa mohli obliect a ist na ihrisko napriklad. Dieta nechajte robit, co chce a vy zostante, tam kde ste. Nehrajte sa s nou a trvajte na svojom. Vzdy, ked za vami pride, opytajte sa jej, ze ci je uz pripravena ist sa obliect. Po chvili zisti, ze ina moznost nie je. Druha moznost motivovat ju k samostatnosti, ukazes mi, ako si vies obliect gate, tricko? V tomto veku chcu robit veci viac same, mozno pomoze. Pevne nervy prajem, viem ake to vie byt narocne.
@akvi Presne. Su deti ktore nezastavi ani unava. Oni sa naopak nakopnu do este vyzsich otacok a samozrejme uz to nezvladaju a prichadza plac a zurivost.
A doteraz bola normálna? Ak áno, je to obdobie vzdoru.
Keď jete, dajte do sedačky, pripútať, nech je sama. Umývať sa hrou, kúpať hrou, obliekať hrou. A zvyšok dávať pozor, aby si neublížila. Poobede spí?
A neviem čo všetko zje, vypije, ale sladké vylúčiť.
Treba byť čo najviac vonku, chodiť, hrať sa, šmýkať. Moji doma sú jak diabli. Vonku ako anjelici.