Náš život so svokrovcami
Sme mladí manželský pár, máme dvojmesačné dievčatko a vopred poviem ze samostatné bývanie pre nás tomto nebude to práve aktuálne riešenie problému keďže budeme čo chvíľa verím stavať vlastný domček, až potom to bude možné a tieto problémy sa stratia keďže budeme sami, ale dovtedy by som so svokrovcami chcela aspoň ako tak vychádzať.
Inak s nimi máme v celku dobrý vzťah snažíme sa im rozumieť podporovať a prijímať, sú to normálni ľudia so srdcom ale povahami.
Idem si k vám po návrhy názory inšpiráciu ako povedať alebo naznačiť (?) hlavne manželovej mamine ale i otcovi, že vnímam plač svojho dieťaťa že si ju viem upokojiť že viem prečo plače a nepotrebujem k t asistenciu a pomoc.
Ide totiž o to ze akonáhle malinká začne byť kúsok nepokojná alebo začne plakať už hrr utekám k nej, a tam sa nahromadím okolo že jooj čo sa stalo a bruško boli a pokakaná nie je a.... Keby som aj chcela časom že si ajpoplače potrénuje hlas tak to sa nestane lebo vlastne nemá ani šancu zaplakať. Podobne je potom problém sa k nej dostať lebo hrba je okolo a riešia jej plač ale nedovolia mi to riešiť resp nenechajú má resp nás s manželom že veď plače ale už sme pri nej,
Neviem dúfam som aspoň trochu priblížila problém ktorý potrebujeme vyriešiť
Radi by sme si dcéru vychovávali a nie úplne tak ako boli vychovávaní manžel so súrodencami alebo ani ja so súrodencami mali na ňu vplyv a súkromie, chápete tiež posilniť rešpekt a naše slovo a vôlu o vlastnom živote aj vlastnej dcére. Hoci by sme bývali pod ich strechou a sme a navždy im budeme za veľa vecí vďační.
Pôjde to? Ako to vidíte? Prosím len normálne podporujúce resp konštruktívne návrhy 😉
Vlastne šancu nanie, podobne potom aj
Podobne
Nie, ešte nie ale aj keď sme zatiaľ len na návšteve (zatiaľ bývame sami v nájme čakáme či budeme teda naisto stavať a tým pádom nájom zrušíme) to takto stále je a veľmi ma to vyhádza z pokoja až niekedy rozčúli.. :( som smutná až z toho ako im to povedať aby sa neurazili aby som sa ich nedotkla aby sa vzťah medzi nami nezhoršil,
A asi sa budem musieť ozvať ja lebo manželovi je to ešte ťažšie niečo môcť povedať :/
Vysvetluj, vysvetlu a vysvetluj im ako ked nieco vysvetlunes dietatu. Ak mali iny styl vychovy, ako chcete vy tak im to v ramci rozhovoru skus vysvetli aby videli iny pohlad na vec napr. Dieta chcem nosit a nie ho nechat lezat v postielke a plakat pretoze ..... (Proste ukazat im iny pohlad na situaciu . u nas to tal fungovalo) a tiez chcem len mierne naznacit ze placom si dieta nic netrenuje (ani hlas, ani pluca). 🙂
Kým budete s nimi bývať, do výchovy vám budú zasahovať. Žiaľ, je to tak. Ono, z ich strany videne, je to ťažko pre nich nájsť tú zlatú strednú cestu. Napríklad predstav si, že by ti plakalo a oni by to úplne ignorovali... tiež by som nebola osobne šťastná. Táto ich reakcia je zasa opačný extrém... čo ti poviem. Veľa budeš musieť skusnúť pri spoločnom bývaní, ktoré bude o kompromisoch, hlavne z tvojej strany
Jsem přesně v tvé situaci již 4 měsíce. Je to k zbláznění stále malou berou nosej. I když řeknu že jdeme papat tak si ji vemou že se sní chtěj pomazlit... Už od 3 měsíce si ji posazují na koleno do sedu i když jim vysvětlujeme ať to nedělaj tak to nadále dělají... Malou učíme na ritual večer vykoupat nakrmit spinkat a po většině to tchýně sabotuje tým že malou uspí hlandou nevykoupanou na rukou. A to uspávaní na rukou je kapitola sama o sobě... Už bych si nikdy v životě neudělala dítě pokud bych měla rodiče nebo svokrovce za zadkem. Prajem upřímnou soustrast😅.
@zienka21 pojde to ak su svokrovci normalny. Skus im to tak povedat ako si napisala tu 🙂 skusala si to uz? + kym v druhej teme (takej istej) nemas koment tak ju zmaz. Netreba zakladat duplicitne temy 🙂