Náročné 12-mesačné dieťa
Ahojte mamky,
žiadne sťažovanie ani nič podobné,možno hľadám iba pocit,že nie som jediná a trochu podpory,že to prejde 😀.
Mame krásneho,zdravého syna,ale s náročnou povahou a niekedy si myslím,že mi už prasknúť nervy.
A tento mesiac extrém: nemožné ho uspať bez plaču,kričí,vrieska, kope,nemožné ho prebaliť a obliecť, to sa hádže o posteľ kričí, vrieska,kope, všetko ho zabaví tak max na 5 minút,ak nie je po jeho (čo jasne že nie vždy je),rozbehne sa a kričí,vrieska, plače...po novom odmieta jesť, v stoličke kričí, vrieska,plače...ak poviem,že teraz ideme na hojdačky a nie do piesku,lebo tam sme boli doobeda,tak kričí, vrieska,kope...už čakám kedy sa začne hádzať o zem...vymýšľam mu rôzne aktivity,veľa sa hráme,chodíme von,čítame,snažím sa mu každú uplakanú situáciu vysvetliť, veľa s ním o všetkom hovorím...doteraz na neho platilo,keď som ho zahovorila hocičím, už to neplatí...myslím,že sa začína prejavovať jeho osobnosť,a určite aj skúša presadiť svoju vôľu...idem cestou nepovoliť, ale nájsť alternatívu,toto nie ale môžeš skúsiť napr.toto...fungovalo to,už nefunguje...za všetko vrieska,kričí, kope a je to pre neho veľká zábava,keď poviem už dosť,stačí,skončili sme...každý hovorí,máš náročné dieťa,raz z toho vyrastie...jasne,ok, ale mne už nervy tečú potokom...a najlepšie je,že každého odmieta - starých rodičov,deti,rodinu,niekedy aj tatiho..nemám priestor 5 min načerpať energiu na ďalší jeho amokovy stav...ako ste zvládli svoje "náročné dieťa " ?
@kristina210 Oh mnohe, co popisujes velmi dobre poznam. Mam tiez narocne a temperamentne dieta, i ked aktualne ma dva roky a uz je to nejaku dobu s nim ovela lepsie, dufam, ze mu to vydrzi, az teraz ai zacinam cas s nim doma naozaj uzivat, konecne je to partak, i ked samozrejme hysaky mame stale na dennej baze 🥴,to je uz ale nic oproti tomu, ako sme fungovali predtym. My sme s manzelom 1,5 roka nespali 😅...
Ja som mala ale stastie, ze syna keby dam aj susedovi, tak sa s nim nema problem pohrat, takze my ked sme uz boli v koncoch, tak strazili babky alebo svagrina.
Jednoznacne si potrebujete od seba oddychnut, zial ale neporadim, ako na to, ked dieta odmieta ine osoby ☹️ snad ti tu niekto nieco mudre z vlastnej skusenosti poradi 🤞.
Este ak mozem, rada doporucim knizky "Kubko vnima svoje pocity" alebo "Kubko sa hneva". My sme si tieto knizky zacali citat cca. ked mal syn 1,5 roka a teraz v dvoch rokoch, velakrat sam poviem napr. ze "Kubko sa hneval, kopol do kociek...to sa nesmie." Netvrdim, ze to aktualne s tak malym dietatom robi zazraky, ale pomaly navnimava, ako sa spravat spravne v takych situaciach a hlavne si hovorime o pocitoch a ako ich zvladat.
Rovnako sa nam celkom osvedcila metoda z jednej vychovnej knizky, ako spravne nastavovat hranice. Moj syn nas stale kopal a hrizol, bolo to uz neunosne...samozrejme my sme mu vraveli, ze to nie je spravne, nech to nerobi a nech prestane. Nuz a v tejto knizke som sa docitala, ze mu tieto veci mame zakazovat stylom: "MAMA ti to nedovoli, nie je to spravne!". Alebo ak chce hadzat hracku, tak rovnako nepoviem, aby hadzat prestalo a vyzadujem od neho, aby situaciu vyriesil sam, ale idem k nemu poviem mu razne "MAMA ti to nedovoli, hracku ti JA beriem!"
Tato metoda nam velmi pomohla, cca. po 2 tyzdnoch sme spozorovalu obrovsku zmenu a aktualne mu uz staviame hranice iba tymto stylom, jednoducho poukazujeme na to, kto tie hranice nastavuje a ze v tom navale emocii to nemusi vyriesit sam a my mu pomozeme, ked to este on neviem sam vyriesit.
Drzim palce a prajem vela sil, si skvela mamina a cim bude vacsi tym bude lepsie vediet zvladat svoje emocie, vidim to sama na svojom synovi. ☺️
barbora0308 : rovnako ma to napadlo a máme doma knižku "už žiadne záchvaty zlosti", zatiaľ v tom iba trhá okienka,ktoré sa otvárajú a znázorňujú pocity :( ale časom to snáď pochopí...najviac mi situáciu sťažujú najbližší,ktorí si myslia,že mi pomáhajú tým,keď v amoku na neho hovoria a zhováraju ho...haloooo,ja potrebujem aby dieťa reagovalo na mňa nie na vás ... ľudia ktorí nemajú doma náročné dieťa,okolo toho vôbec nič nechápu
@kristina210 Ano, taku s okienkami mame aj my, konkretne knizku "Co su to pocity?" ale tiez iba stale trha okienka 🤦 ... Ale teda tento Kubko sa nam osvedcil, pacia sa mu tie pribehy 😁.
A ano, toto velmi dobre poznam aj ja...dostalo sa mi uz viacej nepochopenia, ci uz od rodinnych prislusnikov alebo dokonca aj od inych mamiciek na ihrisku, ci raz na baby kurze. Kto nema take dieta, tak to jednoducho nikdy nepochopi. Nikdy nezabudnem, ked som sa stazovala 1x svokre, ake je to s nim narocne, tak sa na tom iba smiala a vravela, ze to urcite iba prehanam a ona bezproblemov vychovala dve 🤦. Nuz toto jej trvalo dovtedy, kym mi 1x nestrazila dieta...davala mi ho naspat s tym, ze sa ospravedlnuje a uz ma plne chape 😅, ze toto dieta je aj za troch. Velmi podobne na tom bola aj svagrina s mojim synom, ta mi ho vracala totalne vyflusnuta, ze toto este nezazila 😁. Takze si z toho velku hlavu naozaj nerob.
Asi tak nejak,ako píšeš 😀 vždy si hovorím,že mi jedno čo hovoria,že mali možnosť vychovať svoje deti a do mňa nech sa nestarajú,že keď budem chcieť počuť niekoho názor tak sa opýtam...a niekedy je ren deň "D",keď ma prepadne možno únava,vyčerpanie,nervozita ? Sama neviem,možno kombinácia všetkého a keď do mňa začnú "lebo je rozmaznané,lebo to si mala tak a hentak...",tak idem od zlosti vyletieť...pred 2 týždňami pochopili,keď sme si vyrazili na týždeň na výlet na chatu,aký je v skutočnosti náročný...teda chceli sme,ja som sa s ním na 3.deň musela vrátiť domov,amokové stavy - nevedel tam spať,nemal kľud, nejedol,3.deň brutálny záchvat plaču,sedel na zemi,ukazoval na kufor "mama,brm brm"... takže u mňa asi náročný, plachý a bojazlivý,odmieta ľudí a deti a ešte k tomu nemá rád zmeny 🤷♀️ ... nikde,s nikým,nijako...iba mama a doma...cítim sa ako vo väzení, ALE hlavne nech je zdravý, sme za neho vďační, je to vytúžené dieťa a zvyšok musíme zvládnuť...verím,keď čítam tvoj príspevok,že to bude pozdejšie lepšie a výchovu ukočírujem...dostalo sa mi povzbudenia,tak 1 amok možno uhrám aj s úsmevom 🤣
@kristina210 Uff, tak ty to mas este o dost tazsie ako ja 🫣. I ked je to s nim narocne, on sa velmi rychlo prisposobi cudziemu prostrediu, dokonca je radsej mimo bytu ako doma. Syn je aj velky extrovert, nema problem sa s hocikym na ulici, ci ihrisku pustit do reci a teda ked je so starymi rodicmi, tak mna posiela prec, ze vsak teraz sa ide hrat s babkou 😅. Takze ja uz radsej ani nic nepoviem 🥴 a mas moj obdiv.
Moj syn je velmi akcny, nonstop v pohybe, prinutit ho sediet na stolicke, je stale obcas nemozne, casto je postojacky 😅, ked sa mu nieco nepaci, tak vyvadza ako zmyslov zbaveny a ked bol teda mensi, tak to bolo ovela horsie, ked som ho len na sekundu nechala v ohradke, tak sa vyzliekal do naha a hadzal o zem az kym som tam nesla resp. raz mi dokonca zo zufalstva nabehol do steny, to sme skoncili na pohotovosti, no a hlavne ten jeho spanok...to bola cista katastrofa, teraz nam uz konecne prespi celu noc. 1,5 roka bolo s nim naozaj narocne a hlavne aj my sme boli vycerpani z toho spankoveho deficitu a tak sme aj my boli viacej podrazdeni. Tak dufam, ze sa to aj u vas casom zlepsi, ako aj u nas, teraz ked ma 2 roky, tak je to uz naozaj neporovnatelne, ako ked bol mensi. Drzte sa! ☺️🤞
Nehovoriš o mojom synovi??? Vrtula vzadku a ide 🤣🤣🤣 obliecť, prebaliť znamená koniec sveta preňho. Najnovšie začal odmietať kaše na raňajky, ovocie 😭😭😭 zaspí iba v kočíku vonku, nemôže mať ponožky, deku na sebe, a cumlík už tiež nepotrebuje 🤣🤣🤣
@kristina210 ja som mala urevane dieta od narodenia do 2 rokov. Nevravím ze urevana už nie je ale je to už menej intenzívne. Mne pomáhalo vypiť si večer pohár vina, niekedy 2 inak nič. Chápem ta, máš to náročné. Treba len čakať kedy to prejde...