Náročná 5 ročná dcéra

Zrejme sa uz par krat stalo, ze si vysomrala dalsiu vec a ty si ju aby bol pokoj, kupila. Tak to skusa znova a znova. Mozes vyskusat viacero sposobov - ist do nakupneho centra bez nej, ja totiz nevidim zmysel v tom tahat tam 5 rocne dieta. Ale ak ju nema kto postrazit, dohodnut sa s nou, ze kupite skutocne iba jednu vec, ak zacne pytat dalsiu, odchadzate domov. Ked zacne prosikat, pripomen jej, ze ste sa na niecom dohodli a povedz jej, ak neprestane, idete domov. Ked skusi este jeden pokus, odchod domov. Alebo jej mozes dat do malej penazenky maly obnos, ona sa rozhodne sama, co si kupi.Preco sa jej venujes 2 hodiny v kuse? Nechodi do skolky, ci si myslela cez vikend? Dieta treba naucit, ze aj mama ma svoje potreby, tvoje dieta to nevie, je chybou im robit animatora, zabija to v nich kreativitu. Toto rozhodne nie je na psychologa, chce to len pevne pravidla a dodrziavat ich. A najma dieta nevychovavat sposobom, ze je stredom vesmiru

podľa mňa problém je, že sa jej snažíš odjakživa vo všetkom vyhovieť a ak tak nie je, tak máš výčitky. Deti sú veľmi dobrí manipulátori a vycítia každé naše zaváhanie.
Proste nie je nie a hotovo a akonáhle začne brblať, tak jej pripomenúť, že svoje už dostala a ak sa jej nepáči, tak jej zoberieš aj to čo už má. V prípade aktivít jej povedať "teraz sme dve hodiny robili čo si ty chcela, teraz je rad aj na mne - budem hodinu robiť toto a potrebujem na to kľud, takže ty si budeš kresliť napríklad).
Neviem ako to bolo u vás keď si bola malá, ale teda zo mňa sa nešiel nikto potentovať keď som bola dieťa 😀 v prvom rade muselo byť navarené, upratané, ožehlené, potom sa mohlo ísť na ihrisko. Alebo som sa mohla hrať sama.

Máš dva ,,problémy,, .
Neváži si darčeky, má toho asi priveľa a prestaň jej kupovať, mInimalizuj aj narodeniny a meniny.
A druhá vec s hraním, moja má 3.5r a robí to isté. Jednoducho jej povedz že nie, nebudete sa teraz hrať, nech ide s tebou variť/ upratovať.
Prípadne jej vytiahni pečiatky/fixy/plastelínu (niečo zaujímavé čo nemá denne), napríklad nech vytvorí nejaké malinke plastelinove vajíčka (ty jej z toho vytvor košík a nech si ho plni. Alebo jej fixou nakresli hlavu a trup, nech dokresli časti tela. Alebo vytiahni z hornej krabice hračku čo nevidela dva týždne. Možností je veľa. Pre deti je hra CELY SVET takže je prirodzené že ak nemá súrodencov tak sa chce hrať s vami nonstop, najlepšie odrana do večera.
Moja mi kraja zemiaky do polievky, upratuje so mnou, sadime, polievanie. Všetko trvá dlhšie ale aspoň neostane sama v izbe. Ani teba by nebavilo keď by si sa skvele hrala s maminou, že odíde a máš sa hrat sama.
Prípadne vyskúsaj nedať rozprávky (podľa mňa zabíjajú fantáziu, akonáhle ich mala pozerá, odmieta sa hrať a na nič nevie prísť), a nechaj ju odrana sa hrat samu, hraj sa s ňou až poobede napr. Skúšajú, čo na tvoju dcérku zaberie a s čím budete obe spokojne.
Nemyslím že to je náročné dieťa podľa tvojho opisu, mám úplne rovnaku a beriem ju aká je, aj keď je tvrdohlavá a svojská. Vyvíja sa.

@elizabet173 ja prave nikdy nekupim, vzdy poviem ze nie a nie. Lenze mozno babky kupia, neviem, nad tym nemam moc.
Chodi do skolky od dvoch rokov a nemam moc casu na nu. Teraz bola chora doma tak sme tvorili. Mna to tiez bavi take veci. Takze sme sa prebavili. Lenze ona to vzdy zneuzije. Lepsie ked ju necham cely den tak a prehra sa so sestrou. Vtedy nemam na taniery ziadne vycitky.

@sissy27 to samozrejme jej poviem, ze teraz nemam cas, musim porobit aj svoje veci. Ona s tym normalne nema problem. Oba vtedy ked jej venujem naozaj ten cas. Akoze podas prst a zozere celu ruku. Ked chcem byt dobra a spravit si raz za cas pekny cas tak to dopadne katastrofalne.

@diamond007 ona nedostava uz od nas ziadne darceky. Iba od rodiny. Od nas "iba" zazitok. Niekedy dovolenka, niekedy kino, vylet a podobne. Mame doma dost hraciek (aj ked v porovnani s inymi rodinami malo😅) a aj tak si ich nikto nevsima.
Ma mladsiu sestru, najcastejsie sa hraju spolu. Ale teraz som ju mala doma, bola chora tak som sa jej chcela povenovat a katastrofa.
Inak tiez s varenim aj upratovanim mi pomaha, kraja zemiaky, supe zeleninu, miesa, utiera prach, polieva kvety, vybera umyvacku. To je v pohode. Mne ide o to, ze ked jej raz za cas venujem naozaj ten cas pre nu tak sa mi to vrati ako facka.

@diamond007 inak rozpravky sa u nas vobec nepustaju zase z rovnakeho dovodu ako aj to co opisujem. Proste ked som dovolila tak nikdy nemala dost, vzdy plakala ked som to vypinala, vzdy plakala ked som jej to na druhy den nechcela zapnut. Tak sme to vyriesili jednoducho, televizor sa u nas nepusta.
Mne to pride ze ona je bud vsetko alebo nic. Neexistuje rozumna hranica u nej. Povolim raz a chce stale. Rovnako ten obchod, rovnako ta pozornost.

Neuraz sa ale podľa mňa prehanas. Keď to čítam tak akoby som o svojom synovi počúvala, tiež by som s ním bez problémov oplieskala v obchode 500€. Ale mne príde úplne normálne, že deti v takom veku pýtaju všetko čo vidia a chcú to. Jedna vec je, že to dieťa pýta a druhá ako reaguje keď jej povieš, že jej to nekúpis. Keby sa začala búchať o zem alebo vykrikovať tak to nie je v poriadku ale keď sa napr. zduje alebo ti šplechne volaku výčitku tak to ber, že má svoju povahu a toto je proste jej reakcia. Poviem nekúpim, máš už toto a viac nedebatujem, môže sa hnevať. Ja som to nikdy nebrala tak tragicky ako ty a už vôbec by som nepovedala, že je to náročné dieťa. Tiež chápem, že ťa zamrzí keď počuješ od nej niečo nepekné aj potom čo sa jej 2hod. venuješ ale možno len nevie sama zahrať. Niektoré deti potrebujú stále animačný program. No my rodičia nie sme animátori ale veľa z nás si to myslí a potom si dieťa samo nevie poradiť s voľným časom. Niektoré veci si len nemôžeš tak pripúšťat.

To mrncanie po tom, ako sa jej venujes, je mozno taky jej sposob, ako povedat :" To bolo super, ked sme boli spolu, bavi ma to viac ako ine veci, skoda, ze to nemoze byt tak stale." Tak mozno lem pomoct jej to nejako priamo pomenovat, porozpravat sa s nou o tom, uznat pocit smutku z toho, ze to naozaj nemoze tak byt nonstop. Nebrala by som to nejako tragicky a ani ze robis nejake velke vychovne chyby.

Aj moja hundre ze chce to a ono ale keď sme dohodnuté na jednej veci tak hundrat môže koľko chce, ved o zem sa nehadzala ani cirkus nerobila. A občas stačilo povedať o. K nabudúce. IC keď nestačí jedna vec a hneď bol kľud.
A čo sa tká času taveného spolu, sama píšeš ze je to len občas.... Možno tými výčitkami ti chce povedať ze b to mohlo byt castej9alebi skôr pravidelnejsie. Ja žijem v krajine kde je materská 3 mesiaca dfo práce som šla od polročného dieťaťa, ale každý deň smemali čas strávený spolu a vtedy šlo bokom upratovanie, telefón všetko... To bol náš časť a potom chápala... Teraz máme Spoločnycas kt venujem len je, a potom sa musela zahrať sama lebo mama ma aj iné povinnosti a aj právo mat čas len sama pre seba a fungujeme tak dodnes.

@nikpa je to mozne, ze si to len moc pripustam. Ja prave neviem ci je to normalne ked toto robi aj ked mame vzdy dopredu dohody. V mojich ociach uz je velka, mne pride, ze uz by mohla rozumet ze jedna vec je jedna vec ale asi je to tak, ze proste skusa ci dovolim. Mna mrzi, ze si s nou chcem spravit pekny den, bez mladsej sestry. Nieco si kupime, skocime na kolacik a vlastne sa to proti mne cele otoci a hovorim si, ze mala som ist radsej sama a o nic sa nepokusat.

Ahoj, ja nevidím na správaní tvojej dcérky nič také, pre čo by si mala mať pocit, že ti pokazila ten pekný čas, čo si s ňou chcela stráviť. Keď ste sa dohodli, že jej kúpiš jednu vec a aj si jej ju kúpila, nemaj výčitky, že jej ďalších 20 odmietneš. Keď ti ide na nervy, že ona stále pýta, odmietni párkrát a potom si k nej čupni, alebo sadni a povedz jej, že ste sa dohodli, že jej kúpiš jednu vec, tú si jej kúpila a inú jej nekúpiš, tak nech prestane pýtať. Spýtaj sa, či ti rozumela. Ak povie áno, idete ďalej a na ďalšie prosíkanie už nijako nereaguj. S venovaním sa podobne: Doteraz sme sa spolu hrali, ja teraz potrebujem robiť niečo iné, takže ďalej sa hraj sama. Môžeš byť pri mne a pozerať sa, alebo pomáhať, ale potrebujem to urobiť, takže sa ti až tak venovať nemôžem.

Nie je veľká, je to ešte malé dievčatko a niektoré veci nechápe tak ako by si chcela. Správa sa primerane k svojmu veku, daj jej ešte čas. Tiež keď zoberiem len staršieho a chcem s ním mať pekný deň, občas sa stane, že si potom v duchu tlčem hlavu, lebo ma zas vytočil do vyvrtky 🙄😃 ale čo s nimi, ja dúfam že sa to časom zlepší.

Autorka presne viem o čom píšeš, mala som podobné pocity s dcérou. Teraz je už väčšia , to “venovanie sa” už nevyčíta , chce byt skôr sama, s kamoškami . Doteraz som nepochopila prečo sa tak správala a vlastne niekedy tak správa aj doteraz.. Presne ako píšeš … so všetkým . Teraz jej s manželom hovoríme : “netlač na pílu” , buď rada za to čo máš. Jedine čo ti môžem poradiť je dopredu sa dohodnúť čo bude, čo dostane a ako budete tráviť čas a nestupovať - neustupovat nikdy , žiadne výnimky

Tv si poriešila,nezapína sa.Porieš tak aj obchody,neber ju tam,ale nech vie,že mama ide do obchodu,ale ona nie,lebo sa tam nevie správať.Vysvetli jej to prečo ťa jej drankanie obťažuje.

Ja žiadnu chybu nevidím, to je teda typ človeka. To nezmenis. Stat si za svojim jedine.
Máme to isté doma od hračiek, tv, sestry mladšej a rovnaké chovanie jak tvoja 😀
Ja zväčša jediné čo robím, že oznámim, je 1hodina, budeme sa hrať do pol 2-2-3. Podľa času a práce. A vždy keď namieta jej poviem že dohodli sme sa, dohody sa plnia tak rozkladajú to lego atď. Ešte jedna vec u nás občas platí, ak nestihneme do daného času postaviť/ obliecť bábiky atď, tak dcérke poviem že oka, rýchlo oblečieme/ dorobime a potom dorobim. Ale ona je pedantka, nešla by ani spať keby jednu bábiku mala vyzlečenu a ostatné oblečené 😀

@janinah tak takto sa to nikdy dieťa nenaučí.... Radšej jej 200x poviem že už si hračku vybrala a nemôže mať každú ako ju nevziať lebo dranka a povedať jej to ešte 🤦

ona rozumie veľmi dobre, ale túžba po nejakej blbine je prisilná. Sú deti, ktoré skúsia raz, či pravidlá platia a je im to jasné, sú deti, ktoré skúšajú viac krát, čo keby to náhodou vyšlo? Ona skrátka skúša dlhšie, ako je bežné, chápem, že je to náročné, ale odmietni raz a viac krát nereaguj, prestane ju to baviť. Berieš to príliš tragicky, pravidlá určuješ ty

Podla mna: s nakupovanim ta len skusa,kde mas hranice, pokial zajdes a asi si nie vzdy stojis za svojim slovom, ked na teba tolko tlaci. Cize ak si nieco vyberie, tak za to musi niest aj zodpovednost. Ak sa jej nepaci, holt, smola, nabuduce nech sa rozhodne lepsie.

Cas, ktory jej venujes je podla mna prehnany. Ona je zvyknuta, ze jej vymyslas program. Nech ti ide v ramci toho casu ponahat do kuchyne varit, vykladat mycku, utierat riad. Robte spolu domace prace, nech paruje ponozky, prevracia tricka... aktivit doma je mnoho a daju jej omnoho viac ako nejake "umelo" vytvorene hry. Bude sa citit uzitocna. Vymysli nieco, za co bude len ona zodpovedna, a vzdy ju zavolaj, ze nech to pride urobit, ze ti s tym velmi pomoze alebo jej povedz, zd bez nej si nevies dat rady.
Inak ju nechaj tak, bez tabletu, bez telky a nech si vymysli aktivitu ona (ktory bude aj sama robit). Neverim, ze bude 2 hod cumiet do steny. Mimochodom, deti sa potrebuju aj nudit 🙂 spolu si citajte knizky, pohrajte sa spolu, ale podla mna tak 30min max 🤷‍♀️

@lylyjana asi si to necitala vyssie ze?

Rozpravky su u nas je zakazane uplne.

Do obchodov chodime minimalne, nikdy nekupim viac ako sa dohodneme. Ale skusa. Mozno babky kupia ked je tam na prazdninach. To neviem. U nas co sa povie to plati.

Ten straveny cas 2h bol skor vynimocny lebo bola chora, mala som ju doma a tak sme spolu tvorili. A vratilo sa mi to ako facka. Vacsinu dni sa hrava po skolke s mladsou sestrou a ja im do toho nezasahujem. Netravime tolko casu spolocnymi aktivitami lebo neni cas (kruzky, skolky) a mna by to ani nebavilo sa s nou tolko hrat. Ja ich skor zoberem von na bajk, do parku ale tam zase si to riadia sami.

Mne skor islo o to, ze ked vyvinem snahu a chcem sa jej povenovat nad ramec ako normalne tak vzdy to dopadne katastrofalne. Potom uz nemam chut to robit znovu.

My sme mali to isté so staršou, od narodenia katastrofa. Sú také deti že musíš vydržať veľmi dlhú dobu mať nastavené tie isté pravidlá a pochopia. Len to trvá celú večnosť, medzitým budeš pravidelne zosypaná kde robis chybu a prečo to nejde 🙂 keď iné domácnosti nerobia ani polovicu z tvojej námahy a funguje to tam lepšie. Teraz má staršia 7 a stále si pripadám ako dilino a to sme pokročili míľovými krokmi vpred . Našťastie mladsia pochopí pravidlám už na cca tretí pokus, pre mňa hotový zázrak 🙂

Podľa mňa preháňaš. Chceš, aby sa správala ako dospelá.. Proste skúša. A že to hneď zneužije? Preboha veď je to dieťa, daj jej úlohu nejakú doma, aby sa nenudila. Počkaj keď príde puberta 😂

@cezia och no prave tiez mam mladsiu a to je uplne v pohode. Povie sa nieco a rozumie tomu. Uz neskusa nic. Kym som mala len tuto starsiu tak som si pripadala absolutne neschopne. Lebo u nas naozaj nefungovalo nic. A to mam nacitane a napocuvane vsetky mozne vychovy co existuju. Ale neplati na nu vychova bez porazenych, nevychova, dohovaranie, pekne slovo, krik, vyhrazky, nic. (Po zadku nedostava) Ja kolko krat uz vecer sedim totalne vyflusnuta na gauci a rozmyslam ci mam ist meditovat do lesa alebo rovno na psychiatriu.

@ibrunova Ja neviem ale ved keby to bolo take v pohode tak by som tu o tom nepisala. Mam aj kamaratky s ich detmi rovnako starymi a nikto toto nepozna. V takomto rozmere. Je normalne, ze dieta skusi raz, dvekrat, trikrat. Ale ona to skusa vkuse, jeden poziadavok za druhym. Ja si pripadam ako dement co dokola opakuje to iste. A ked nedovolim tak vycitka. Napriklad aj v skolke co predvadzala ked sme teraz tam mali akciu na dvore. (Nechce sa mi to rozpisovat co konkretne) To tam nerobil nikto. Sme si to vsimli aj s manzelom. My sme z toho boli hotovi. Stale preberame v hlave kde sa stala chyba, co robime zle, kde pridat, kde ubrat. Jednoducho neni normalne aby som sa z jednej navstevy obchodu potom pol dna spamatavala.

🙂 vyjadrila si presne pocity čo som zažívala/ešte zažívam. A to máme podobne pravidlá domácnosti ako si písala. 🙂 Ešte doplním že kazdy výchovný prístup buď nefungoval alebo fungoval veľmi krátko 🙂
A ako si písala vyššie aj nám sa stavali divne situácie keď na nás okolie pozeralo ako na dementov. Akurát je ich už pomenej ale stále dačo vyskočí.

neobviňujte sa s mužom, každé dieťa je iné, ak robila v škôlke niečo, čo sa vám nepáčilo, upozorním raz, že sa mi nepáči, čo robí, druhý krát aj s tým, čo bude nasledovať, ak bude pokračovať, tretí krát už neupozorňujem, rovno ideme domov. Ak doma nevie čo so sebou, odchod do izby. Ešte ma napadlo, či nežiarli na mladšiu sestričku a či sa toto nevystupňovalo po jej narodení. Na jej výčitky by som nereagovala.

Nie necitala som, dakujem za dovysvetlenie. Mrzi ma, ze je to az v takejto miere. Dufam, ze sa tu nasli baby, ktore dali nejake dobre tipy 🙂 mozno skus nejaku psychologicku skontaktovat? Mozno ti da nejake techniky 🤷‍♀️ alebo skus pozriet na IG profil biglittlefeelings, mozno na nieco nadabis

Boze ako by ste písali o mojej. Ma tiež 5 rokov a úplne identický problém.