Myslím si, že som zlá mama

Určite to tak nieje. Máte pocit, že ste zlyhali vo výchove, alebo v tom, že Vás dieťatko neberie ako kamarátku, že si myslí, že ho nemáte radi?

Ahoj, nenapísala si nič konkrétne, takže ťažko povedať názor na to, či si myslíš opravnene že si zlá matka. Podľa mňa ak sa o dieťa riadne staráš, ale zlyhávaš v chybách, ktoré si uvedomuješ, tak si na najlepšej ceste zlepšiť svoje správanie, nakoľko si uvedomuješ svoje chyby a môžeš na nich pracovať.....

Ako by si mi z duše hovorila:(

Nechcem veľmi konkrétne, veľakrát som mu ublížila, skôr psychicky ako fyzicky, kvôli svojej hroznej povahe. Som dosť nervacka. Snažím sa každý deň, vidím, že kroky vpred sú, ale neviem, či dostatočne. Neskutočne sa bojím, že som mu zničila dušičku, bojím sa, aby z neho vyrástol dobrý a vyrovnaný človek. Ale ako? Keď jeho mama je psychicky labilna..

Kazdy den je šanca urobiť lepšie než včera. Zisti, v akých situáciach zlyhavas / chytis nervy. Ak nevieš, zapisuj si to. Keď sa nevyspis? Keď ťa nazuri chlap? Keď si hladná? Pred výplatou? Keď si si dlho nebola zabehať, odreagovať sa? Keď dieťa niečo kontretne urobí, neurobí? Bez dôvodu určite nie. Všetko má riešenie a ty si na dobrej ceste ho nájsť a dať do praxe, keď sa nad tým zamýšľas a základas diskusiu. Zlý rodič je ten, ktorý to má v paži a dokonaly neexistuje.
Môžeš skúsiť knihy, rady u psychológa, ale trik bude v tom, dať seba do pohody, tak porozmýšľaj, čo ty potrebuješ a kedy to funguje a navodzuj tieto situácie a vyhubaj sa tým ostatným.
Keď mu ublzis, ospravedln sa

Zacat od seba...ono to chce ale vela sebazaprenia...ja som zad povahy stresak...precitlivena matka same tam nechod to nesmies tam sa buchnes tam radsej nie...ked mam zade chut mu toto povedat nadych vydych davaj si pozor...aj ked mam zastavu srdca a pred ocami mi bezi scenar co vsetko sa mu moze stat...proste musis samu seba brzdit...ak to nejde urcite ti pomoze mudr.

Vždy je čo spraviť lepsie a nikto nie je dokonalý.Podla mňa už len to, že Ťa to trápi a myslíš na to znamená, že nemôžeš byť zla mama😉

to je dobre, ze vies co robis zle. moznosi dohodnut par sedeni s dakym "trenerom" psychologom, neviem, kludne aj online.v dnesnej dobe by to mohol fungovat. teda na instagrame viemminimalne o dvoch. aproste si budes trenovat odstranovat tvojenevhodne spravanie, az sa z toho stane zvyk. ja som nervak, ale nezozieram sa vobec, neni cas alecasto si opakujem, dnes budem trpezliva a laskava.skus. kazdopadne studovana pomoc je dobry napad, oni poznaju postupy ake by ti v zivote nenapadli

Napíš mi prosím IP 🙂

ja som na tom obcas podobne, som nervacka, casto po malom skriknem, ked by stacilo len laskavo upozornit a potom si to vycitam.. kym bol malicky, nereagoval na to a neriesil, ale uz ma 2 roky a zacina mi davat najavo, ze sa mu to nepaci, napr sa oduje a odide alebo ide za tatinom sa pomojkat a zaluje na mna :D nahodou som vcera videla jeden film na netflixe - yes day - na vsetko povedz dietatu ano a bude lepsie :D takze som si povedala, ze od dnesneho dna budem milsia, pokojnejsia, kludnejsia, budem si viac ratat do 10, aby som nevybuchla, budem sa viac usmievat a srandovat .. no snad sa to aspon trochu zlepsi.. ja som byvala vzdy vesela a nic som neriesila, ale s materstvom sa to akosi zmenilo a som velmi vazna a vsetko moc riesim.. chyba mi moje stare ja.. takze to robim aj pre seba, nie len kvoli vychove dietata..

Ked ta to trápi az tak ze nemôžeš spat, nebudeš zla mama. Ako mna dviha zo stoličky pri takých témach 😆, ale pozri, aj ja som nenormálne výbušná a napriek tomu si myslím, ze som skvela mama 😇
Ze po nich obcas skrikneme? No tak sme take povahy. Podla mna oveľa viac ublizis dieťaťu, ked okolo neho lietas ako okolo malovaneho vajca, a keď dieta nastúpi do škôlky, nezvládne to. Lebo zivot nie je o tom, ze sa okolo neho chodi ako okolo porcelánu. Ukázať svoje emócie pred dieťaťom nie je nic zle. Dieta sa učí aj tomu, ze je normalne sa hnevať, plakať, smiať sa, mat zlosť, byt vyčerpaný. Med a bic je ten najlepší výchovný prostriedok , tzn. Treba aj pokricat, aj pomojkat a prejaviť lásku.
Ked si taka povaha, neznamená ze si hneď zla matka. Sme temperamentnejsie a predpokladám, ze ani tvoje dieťa nepresedi pol dna v kľude.
Na niektoré deti a v istom.veku neplatí len milé pokojne dohovaranie. Kym by som v kľude zacala dcérke vysvetľovať ,,zlatíčko moje krásne, nesmieš trhať tuto knizocku, lebo nebudeme potom môcť čítať a knizocky su drahe zlatko a musi kvoli nim umrieť stromček, vies zlatko,...." tak cela kniha by bola na cimpr-campr
Skrinem NOno!!! Nesmies, to co robíš?! A v momente chape, ze ups, mama sa hneva.

Jedno co ti ešte poradím, nekonaj podla svojej nálady. Tzn ak robi nieco zle ale mas dobru náladu, tak mu to nedovol. A zas ked nerobí nič zle, ale si len podráždená, skus sa ovládať. Sme len ľudia. Nie sme stroje. Je normalne , ze si obcas nevyspata, vyčerpaná.... (ak uz sa nebavime o extrémnych reakciach)

mozno je to len cvik. skus si stanovit nieco co ti pomaha v prekonavani sresu. nejaky rytual. napriklad potichu napcitaj do desat alebo tri krat hlboky nadych vydych nez zacnes resit situaciu. alebo odid na dve min z miestnosti a vrat sa ked sa ukludnis. je to len cvik nieco co si osvojis a zaroven ti to bude pomahat. tiez mysli vseobecne viac na seba. sprav si cas na sport alebo meditaciu kreslenie cokolvek co ti pomaha udrziavat sa vpohode. stastna mama=stastne dieta.
uz fakt ze si napisala z teba rbi dobru mamu lebo vidis vlastne nedostatky a mas zaujem ich riesit.

Akurát pozerám pár prednášok o výchove od J. Petersena. On hovorí o tom aké je dôležité nenechať deti robiť nič, čo v nás vyvola pocit že ich nemáme radi.
Don't Let Your Children Do Anything That Would Make You Dislike Them
Že si práve máme priznať že nikto z nás nie je naozaj dobrý človek a všetci máme v sebe limit kedy zaciname byť podrazdeni a zli.
Musíš sa ukludnit, uvedomiť si že to je stále len dieťa a bez hnevu na neho či na seba trvať na svojich pravidlách. Nenechať to zájsť až tak daleko že vybuchnes, riešiť veci v zarodku.

Nechces konkretne, ale ono by to mozno pomohlo, nemusis tu pisat, mozes skusit aj odbornika, mozno psychologa na zaciatok.

Zodpovedz si kolko ma dieta mesiacov/rokov? Ako si predtym zila, si s nim sama, manzel/partner ho vezme a ty mas chvilku pre seba, preco sa vytocis? Chces zrovna nieco urobit, ale dieta chce nieco ine? Tazko ti male zaspava? Si unavena a znechutena z ruriny? Nikam nechodis a si iba doma s malym, s nikym sa nestretas kvoli situacii a chodis s dietatom na prechadzky iba?

Kazda v istom momente pochybuje o sebe, nepoznam v okoli cloveka, ktoremu nerupnu obcas nervy, je zle ak rupnu prilis casto a pravidelne. Mozno si mala skreslene predstavy o materstve, mozno si nikdy nebola v kontakte s malym dietatom a preto si nevedela co ocakavat.

Krik nepomoze, bitie tiez nie, si myslim, ale ty musis vediet, cim ublizujes dietatu a skus sa porozoravat alebo napisat na linku dovery nezabudka.

a uprav svoje hranice. hranice su 80% uspechu. nedovol aby zasla situacia tak daleko, ze sa neovladnes. dieta upozrni jeden krat ak robi nieco zle. potom bez slova konaj: priklad - ak hadze hrackou do televizora napriklad. upozorni ho raz. potom mu bez slova vezmi hracku a odved ho od televizora prec. straz svoje hranice.

Ahoj pokial je to dietatko male, tak treba byt opatrni. Ako napr. Ja vcera som sa nstvala, lebo mam taky drahy krem a sem tam som s nim natrela malej licka a ustocka... Ma 3 rocky. A vcera bola ticho v spalni a myslela som si, ze urcit enieco zaujimave robi😂a samozrejme ked som prisla uz bola krasne ponatierana🤦‍♀️a jasne, ze som sa nastvala a povedala som, ze slak ma trafi, kurnik na co si to chytala a bla bla.. Na to mi muz hovori, ze maminka to nie je jej vina, ale tvoja... Neodlozila si si to.
A malinka sa postavila ku mne a uz isla plakat a povedala mi, ze maminka prepac, uz te neurobim...ja som sa chcela len ponatierat na noc...
Alebo proste takym stylom... Ona ma chcela potesit, ze to zvladne sama... Nevedela ze to je drahy krem... Ze treba s nim opatrne..a fakt to bola moja chyba...
Ona ma chcela potesit a ja som reagovala zle.
Ale hned som sa k nej sklonila a ospravedlnila sa jej... Ze ona chcela len mamainku potesit a maminka si to neuvedomila, a ze ma to mrzi... A vystiskala som ju a vsetko bolo ok.
To len pre priklad, ze kazdy obcas tmzareaguje blbo.
Ale ale ak chces mat realny obraz spytaj sa druhach, manzela napr. Ze ako ta vidi ako mamu... Ze ci si dobra mama... Moja manzel povie, ze som skvela mama😂😂😂ale tiez pochybujem. Najma vo vztahu k starsej... A ak mas deti male, to sa este len priprav na ooovela tazsie boje ako tieto malicke....

@domak2 ahoj ale co to znamena, ze nenechat robi deti to co v nas vyvola pocit, ze ich nemame rady? Prosim vyvsetli to lepsie😉😉😉

@derdia podla mna sa to skor tak.mysli, ze nemáme nech deti vystrajat az tak, ze nas to.vytoci a vyvola to v nas hnev na nich
Ja osobne sa hnevať na moje dieťa nedokážem.

@derdia krasne si napísala ten príklad
Presne tak. To je také krásne na tých deťoch.
Ja som.sa skor vedela vytočiť napríklad pri strihani nechtov. Proste musíš ostrihať a ona mi s tou rukou vzdy trhala. To som vtedy fakt penila.
Alebo ešte pri jedeni sa viem strasne nazlostit...
Ale viem, ze si zeny, ktorých by nerozhodila ani 3svetova
To je proste povaha

@derdia v podstate to opisuje ako neziaduce spravanie, čo je pre kazdu rodinu trochu iné. Ide najma o situácie kedy niečo zakazes a dieťa si vydobija svoje postavenie v rodine a ak nechceš byť za toho zlého povolis, postupne to necháš zájsť príliš ďaleko, kedy ta dieťa nerešpektuje a skáče ti po hlave a on opisuje že žiadny dospely nemá rád pocit , že je podriadeny dieťaťu čo v ňom vyvola odpor a postupom času môže vybuchnut a nastrbi to vzťah s dieťaťom už navždy. Stačí sa pozrieť na niektoré rodinné vztahy v okolí.
Tiež spomína že máme 4 roky na to aby sme "pripravili " dieťa na to aby bolo sociálne akceptovatelne, potom už túto úlohu preberá spolocnost a ta sa s ním nebude baviť v rukavickach, takže napriklad dieťa ktoré je agresívne nebude prijaté do kolektivu inými deťmi a dospeli budú k nemu nanajvys falosne zhovievavi, čo nie je dobre prostredie na duševný rast. Takže lepšie je byť rázny rodic zo začiatku a potom povolovat, ako naopak kedy už nemusí nastať sanca na nápravu.
Ja zas nie som nejaký expert, len ma celkom zaujali jeho teórie, ale necitala som ani jeho knihu ani nešla nejak do hĺbky, zatiaľ. Len to dáva celkom zmysel. 🙂

Ste zlaté všetky. Ja sa vytáča už menej, no stále ma to mrzí. Minule zhodil tanier,sedel pri ňom ocino a tanier sa rozbil. Keď som pri ňom ja, dávam pozor, lebo viem, čo zvykne robiť, takže tanier vždy chytám. Bola som rozhodena a tak som malému dala na zadok. Potom ma napadlo... Nebola to jeho vina, ide mat 3 roky, ten tanier mohol byť plastový a nič by sa nestalo. Okrem toho muž si ide svoje pri jedení a na malého pozrie sporadicky. Takže malý ani nevedel, že sa tanier rozbije keď spadne na zem. Strašne ma to hnevalo, že som mu dala po ritke... Pritom sme pochybili my dospelí. Inak ja ta také veci nevyskakujem, mame starý riad a je mi skôr fuk, či sa rozbije niečo, alebo nie.

Alebo keď nechce spať... To som úplná harpia.. Ale neviem prečo, som na to alergická. Teda cez deň keď nespi, v noci sa ho snažím ukludnit, keď sa zobudí. Ja neviem prečo 🤦‍♀️ som taka

Mozno si nervozna aj z muža, ze neviem dat na neho taky pozor aky by mal dat a odnesie si to maly
Ja som si uvedomila, ze vtedy zvyknem byt nervozna ked som v strese z toho, ze chcem vsetko stihnúť. Uz som sa nauca, ze kašlem na poriadok, ci je navarenw...hlavne nesmiem byt v strese a užívam si nas cas. Vsetko dám bokom, som tu len pre nu a vtedy je to naozaj uplne uzasne.
Skus zmeniť systém tak, aby si hlavne ty bola v kľude

To je normálne!!! Lebo mas kopu prace a denný spanok je jediný cas kedy si môžeš upratať v kľude, dat si kavu, sadnúť na MK 😄
Čím neskor zaspi, tým menej času ti ostane.
Naozaj si uplne normálne mama!!!

Napr, mne uspavanie nikdy nevadilo, ale ked to trva vyše pol hodinu, ja už som strasne hladna- leno prvy krát jem cez doobedny spanok. Zacina ma bolieť chrbtica (nosíme, hojdame,...) zrazu mi blikne ze ved musim navariť, dat prat, žehliť, do školy seminarky, chcem umyť kocik, ....a vtedy uz začnem byt nervozna ona sa v tom začne zabávať a mna ide poraziť!!!! Asi si rozumieme? Ake nervy do nas vojdú 😆
Toto je podla mna bežná sucast materstva. Rodičovstvo nie je len ruzove. Napriek tomu je to krásne a milujeme nase deti, ale aj take situácie k tomu patria

@maximilie ach nie. Muž je super otec, najlepší. Vie sa o malého postarať rovnako ako ja. Len pri jedle musí mať svoj kľud, pričom ja stále jedným okom pozerám na malého a hádžem do seba jedlo. On sa skôr rozčuľuje na mňa, že to nie je zdravé tak jest, len ja to inak neviem.

@maximilie no malý už skôr nespi ako spi cez deň. Zo začiatku som ho nútila odležať si to a hukala som po ňom. Mal zomna hrozný strach a to bol maličký. Ja by som sa najradšej nevidela za to, aká som hrozna. Teraz sa to už snažím prijať, iba sa ho opýtam, či nie je unavený, čo je jasne, ze je. Jeho treba uspavat aj hodinu dakedy, aby zaspal. Alebo nespi teda vôbec. Večer je to ťažšie, ale dáko to dávame. Len už sa snažím nebyť taka hrozna. Ale najradšej by som si dala facku občas, čo sa neraz aj stalo aby som sa ukludnila.