Ahojte mamičky, zakladám túto diskusiu, lebo mám pocit, že mi pukne srdce a neviem, na koho sa mám obrátiť. Máme doma 3 mesačnú dcérku, všetko bolo v poriadku, hynula som láskou k nej, nemohla som sa na ňu vynadívať, pusinkovala som ju kde sa len dalo. Užívala som si materstvo, bola som najšťastnejšou mamičkou na svete, malinká je zlatá, krásna. No potom sa kamarátke narodilo dievčatko, a keď som videla takú malinkú, tak mi prišlo ľúto, že moja tak vyrástla. A tak som si akokeby namyslela, že nemám rada moju dcérku. Tie myšlienky ma zožierajú a ničia. Neviem, či to je normálne, ale ak sa to neupraví, tak neviem, čo si počnem. Môj vzťah k malej sa zmenil, mám pocit, akokeby to nebolo také spontánne ako predtým, ale také nútené. Stále len plačem a bojím sa, že stratím mliečko. Prosím poraďte mi čo mám robiť, alebo či ste niečo podobné zažili aj vy, a ako ste to prekonali. Ďakujem.
ahoj, ťažko posúdiť ale zrejme ti začína popôrodná depresia. tá môže prepuknúť aj do roka.viem ako sa cítiš, ja som ju mala skoro doteraz.
hormóny vedia riadne zamávať s psychikou.ak by si mala pocit že sa cítiš veľmi zle vyhľadaj pomoc. nenechaj si materstvo pokaziť-môže ti to úplne nabúrať vzťah k malej.
a možno je to len momentálne búrka v hlave-a bude zase dobre. rozhodne ale nečakaj dlho.
držím palce.