Ahojte, prosím o radu, som zúfalá a vyčerpaná. S dcérkou sme pred mesiacom strávili v nemocnici dva týždne. Nonstop zavreté na izbe, zákaz návštev, celé zle. Ešte pred tým začala mať obdobie kedy bola nestále mrzutá, podráždena, uplakaná. Po hospitalizácii to vygradovalo, potrebuje len mňa, najlepšie len na rukách ale to už úprimne moc nejde, je ťažká, kríže trpia 😅 môže byť v tomto období ešte nejaké vyvrcholenie separacnej úzkosti? Lebo to som si už myslela že máme za sebou... mám pocit že jej idú aj spodné trojky, môže byť taká aj z toho? Je to už únavné, s ničím nieje spokojná, len mrnčí, nedokážem nič popri nej spraviť a ani mať čas na seba lebo teraz nedokáže ostať sama ani pri ockovi... ukľudní ma možno len to keď zistím že v tom nie som sama, že sú deti aj takéto a že to prejde... snažím sa byť najlepšia maminka len už nevládzem 😥
U nas isli trojky aj stvorky naraz. Naladovo to bolo hrozne obdobie. Maly bol neskutocne umrncany. Musela som ist na tyzden k mame nech ma trochu zmenu a ja sa vyvetram. Pomohlo to a po prerezani zubov sa ukludnil. Treba vydrzat.
Moja 15mesacna teraz týždeň to isté, ale som si istá ze jej idú zuby, ma aj červené líčko, už týždeň len na ruky alebo s nou sa hrať, aj to je umrncana. Tiež čakám kedy ta svinka mala vylezie von 🙈 lebo bolo u zas lepšie obdobie, a teraz zas tiež nič neviem urobiť pri nej 🙂 takze nie si v tom sama, vydrž 😃
určite to prejde, niečo jej je, nie je mrzutá bez príčiny (to som zistila pri mojom, že vždy vždy keď plakal, bol mrzutý, malo to dôvod, zvyčajne zdravotný) vydrž! kúp geliky na zuby, čokoľvek, aby sa jej so zúbkami uľavilo. a daj pozor, aby bola keď má byť najedená a oddýchnutá - náš je super mrzutý aj keď je hladný, to máme v rodine a unavený. napapaný je ako med, ani o ňom človek nevie.
presne toto som zažila so synom, aj približne v tom veku, mal 17 mesiacov, keď ho operovali. Vydrž zopár týždňov, je malá, je pre ňu ťažké všetko v hlavičke spracovať. Má strach, preto chce byť stále s tebou, aj u nás to tak bolo. Vykašlala som sa na všetko, veľa sme sa pestovali, túlili, ale nenosila som ho, naučila som ho, že sa budeme mojkať, keď si sadnem. On ale s otcom byť chcel, to nebol problém, len najradšej bol, keď som bola v tej istej miestnosti. Prešlo to za pár týždňov, nepamätám si, koľko presne, myslím, že šesť, sedem, možno o nejaký týždeň viac a bol zase ako pred tým
Naša bola mrzutá, keď jej išli zuby. Potom to prestalo.