Moje dieťa začalo odmietať samo spávať

No cely den je somnou, a bola som rada ked som mala vecer a v noci klud

Aj mne to po Vianociach zacala 3-rocna dcera robit...nechce sama zaspat...aj teraz je este hore a caka ma 😒

neodbíjaj ho,ste jeho istota...neboj,do maturity to trvať nebude 😉

@missynka0601 nooo,buď máš deti,alebo kľud 😀

Ja si naopak myslim,ze treba naucit deti spavat same..zvykne si a potom sa prilis naviaze na rodicov,,
@missynka0601 skus si spomenut co sa zmenilo vo vasej rodine,alebo unho vdobe ked sa zhorsilo to jeho zaspavanie..s niecim to zrejme suvisi

@babydesire ja si tiez myslim ze je dobre ked vie byt samostatnejsie, no to neznamena ze sa o neho nestaram a nechcem mat deti. Ma spravdu, zacalo ked nam zomrel pes, ale ja neviem ci to suvisi s tym, lebo vobec ho maly nespomina, akoby si ani nevsimol ze tu neni.

@missynka0601 Ja mám podobný problém. Dcérka bez problémov zaspávala sama a celú noc spala vo svojej postieľke. A zrazu z ničoho nič odmietala zaspať ak som pri nej nebola a v noci spí pri nás bežne od cca 3 - 4-tej hodiny. Keďže ja som chodila už do práce a ona do škôlky nechala som to tak a uspávala som ju tak, že som pri nej ležala, kým nezaspí. No po roku a pol kedy sa z 15 minútového zaspávania stalo dvojhodinové som si povedala dosť. Uložím malú do postele, chvíľočku pri nej poležím, dám božtek a odídem. Prvé dva dni som bola pri nej každé dve minúty, no po týždni zaspala do 5-tich minút. Nie je to vždy také ideálne, ale v podstate zaspáva sama. V noci ešte stále chodí k nám, ale snáď sa aj to po čase zlepší.

@missynka0601
nepovoľ nech si zvykne,ved nemôže byť na tebe 24h/7..

Deti maju obdobia ked su citlive, vidia astralne utvary a bytosti, niekto by povedal "duchov". Ku skode nasich deti na to oficialna veda este nekapla (zatial), ako na kopec inych veci, a tak mnohi rodicia to beru ako detsky rozmar. Bola som taka ista ked som bola mala, s vynimkou ze nasi ma studenoodchovne tvrdo do vlastnej izby supovali. Pamatam si tych par rokov kazdodenneho strachu pod perinou, aj to co som videla. Mnohi aj toto neskor zabudnu, hoc to prezivali, ja nie. Boli to realne veci, ziadne haluze, akurat ze neskor sa prirodzene strati schopnost ich vnimat (u vacsiny). Mna tie roky v nicom nevytrenovali, prave naopak, ma to vynervovalo nadlho aj potom a dalo nazor ze svet je tvrdy, nechapu ma a ani od najblizsich nemozem cakat oporu v istych veciach. Navonok vsak samostatne dieta, nik by do mna nepovedal, toto nie su veci ktore sa prejavia takto, s tym sa potom pasuje clovek vnutri. este horsie ked to vytesni do podvedimia, co sa tiez casto deje, to potom ani nevie z coho iste problemy neskor ma.
Na zaklade toho neodmietnem deti ked maju obdobie strachov. Lebo viem presne o co ide, nie o ziadny manier, to by bolo zlahcovanie a nepochopenie. Deti raz mame, chceli sme ich a mame im dat oporu a nie sebe klud. Na klud je dost casu v hrobe! 😠 Su to vase deti, tak zaberte sakra, niektori rodicia lenivi ze az a za domnelu samostatnost skryvaju nedostatok pochopenia a blizkosti. Na dovcu bez deti oddychnut, na spanok od prichodu z porodnice samo, nech si oddychnem, flasu namiesto prsa nech si oddychnem, niekedy premyslam co ti novodobi rodicia vlastne robia, ked pradlo im perie pracka, uz netreba v potoku, plienky su jednorazove a este su unaveni.
PS: synovi sa toto uzatvorilo v 10tich rokoch ale ani skor nechodil pravidelne, boli obdobia ked potreboval hustejsie, aj kazdu noc, potom napr. par mesiacov vobec a pod., teraz je uz v pohode uplne, dcera este obcas prijde, tak raz za 1-2t. Ozaj do maturity to nebude a ziadne 24/7 to su konstrukty. Podobne ako na vas dieta nebude 24/7 ked ho nosite v nosici namiesto kocari, a ani ked kojite pokedy ono chce a nie kolko mu urcite strojovo. Prave naopak, takto z nich budu mozno neskor ale samostatne bytosti, ktore mali cas dozriet prirodzene, nie rychlene a nasilu.

@horana pekne napisane, tiez obcas chytim stres, ci by som uz krpca nemala dat spat do vlastnej izby, ale potom si poviem, ze ma nijako neobmedzuje. Svoju postel ma hned vedla nasej, prespi celu noc, aj ked sa zobudi, pozrie ci sme tam a zaspi. Ak ma zly sen tak si ku mne rychlo prelezie a ukludni sa. Zaspavanie je sice trocha zdlhave, musim si pri nom polezat kym nezaspi, ale presne, uz o par rokov sa zacne osamostatnovat a spat pri mame bude to posledne co bude chciet, tie chvile ked ma chce pri sebe vyuzivam a uzivam si ich teraz🤗 Odcumlovanie, odplienkovanie, vsetko malo svoj cas, vsetko zvladol, lebo nebol tlaceny nejakymi normami.zmakli sme to do dvoch rokov👍🏻

Nas maly od narodenia bez problemov a bez vyrevania zaspaval v postielke sam. Do vlastnej izby sme ho prestahovali par mesiacov po narodeni dcery, bola uplakane babo a rusila ho. Mal vtedy 3 roky. Zvykol si v pohode, par tydnov tam spal, ale neskor zacal vyzadovat, aby pri zaspavani niekto pri nom bol. Momentalne je situacia taka, ze vecer ocko povie rozpravku, ja si pri nom este chvilku tukam na mobile a potom idem prec. Kedykolvek zavola, jeden z nas sa vrati a znova chvilu ostane, kym sa vyriesi "problem". Bolo aj obdobie, kedy plakal, ze sa boji, zacal viac vnimat tmu atd, to sme pri nom ostavali, az kym vyslovene nespal. Obmedzili sme telku, preslo to. On z postele nikdy nevybiehal, vola nas, mame v jeho izbe vysielacku, aby sme aj v noci dobre poculi. Pomaly dceru nastavujeme na jeho rezim a ked sa nam podari zladit cas ich vecerneho zaspavania, presuvame ju do detskej. Maly sa na to velmi tesi, kedy tam budu spolu.

@missynka0601 choď k nemu, keď zaspáva, chvíľu buď pri ňom, potom mu povedz, že ideš vedľa - uvariť kávu, žehliť....ale že o chvíľu sa za ním prídeš pozrieť. A najneskôr o päť, desať minút prídi, ten čas môžeš postupne pomaly predlžovať. Ak príde za vami v noci, nepošli ho preč, choď s ním do jeho izby a počkaj tam, kým zaspí. Ak by ťa to obťažovalo, nechaj ho pri vás, myslím, že nejaký dôvod jeho príchody majú. Nenavykaj ho ale zaspávať vo vašej posteli, ani na to, že budeš pri ňom, kým zaspí. Rozprávka, pomojkať, plyšáka alebo na čo je zvyknutý a spinkať. A o chvíľu ho uistiť, že vždy prídeš, keby dačo.Držím palce.

Mno skusim to! A nezvyknem ho posielat v noci naspat zoberiem ho do izby ked zaspi pri nas.

@missynka0601 no tam robíš chybu, lebo o sa v noci zobudí a situácia je iná, ako keď zaspával, preto zase príde. Lepšie je odviezť ho do jeho izby a tam počkať kým zaspí, aj keď uznávam, že namáhavejšie.

@missynka0601 musi sa to odnaucit. Aj ked to bude tazke chce to len cas. Ci m viac to budes natahovat tym horsie. Daj mu nejaku oblubenu hracku s ktorou bude spinkat.. On s toho vyrastie my sme neboli inaksi..😁

Mno baby uz sa to u neho napravilo, asi to bolo len chvilkove, nejaky skrat, uz sme zase tak ako volakedy ze vecer ho ulozim a idem a on zaspi sam. A ked pride v noci tak ked sa tam dlho mrvi a kope sa tak ho berieme naspat a ked dojde a zaspi hned tak ho nechame chvilu potom ked sa zacne zase prilis roztahovat tak ho tiez berieme naspat do jeho izby.tkaze tak trvalo to asi mesiac ani neviem ako sa to napravilo.

Nechcem zakladat novu temu ale mam podobny problem, najmensi syn ma 26mes a ako 20mesacny mi sam povedal, ze chce byt v izbicke s bratom. Bez problemov sa naucil spinkat s nim v izbe, citam im rozpravky, pomojkam ich a zhasnem svetlo a zaspia. Ale teraz sa zacal budit - kazdych 10minut ma vola a vymysla, krici ze nechce spat pritom je uz unaveny. Uz je to az prehnane a som unavena, aj pri nom sedim ale mam pocit ze len vymysla. Muz ma nervy lebo vzdy vykrikuje a budi ostatnych. On ma na mna nervy ze za nim stale chodim. Ale mne trha srdce, ked krici a vola ma, niekedy aj povie ze ho nik nelubi. Ale na druhej strane nemozem pri nom sediet tri hodiny. Vyplakat ho nechcem (nepomaha) a muz mu dava ak vymysla po zadku (niekedy pomoze, niekedy nie), dnes sme sa aj kvoli uspavaniu pohadali, pretoze mi to pride uz prilis dieta vzdy capnut a vynervovat ho vecer. Na jednej strane citim ze maly chce pritomnost nas a klud, ale na druhej strane uz vymysla. Neviem kde je ta hranica...

@hellas malý ťa vydiera, tvoj manžel má pravdu. Pomojkať, uložiť, dobrú noc. Zvlášť keď v izbe nie je sám, ale je tam s bratom. Povedz mu, že sa za chvíľu prídeš na neho pozrieť, ale musí byť v izbe ticho. Aj to dodrž, ak vykrikuje, tak žiadne trhanie srdca, lebo ti bude o chvíľu skákať po hlave. Vašu prítomnosť syn potrebuje počas dňa, večer mu prečítaj rozprávku, pomojkajte sa, to celé trvá 20-30 minút a spať.