Materstvo mi viac vzalo ako dalo
Viem že to je tabu, no musím to dať von, napriek tomu že som priviedla na svet dieťa vytúžené, je do veku 5 rokov, keď som si urobila bilanciu +/- tak som zistila že mi to oveľa viac zobralo ako dalo
...ako to myslím?
Materstvo som si predstavovala ako cezhraničnú lásku, ktorú ja cítim no voči mne to neprichádza, žiadne postiskanie,pusa.....pritom by som po Tom tak túžila ...pripadám si ako otrok svojho dieťaťa, na prípravu základných potrieb dookola a ešte viac,na animátorku pri hraní....na doktorku, upratovačku, nič prosto nie je jednoduché a nejde hladko.....samozrejme som odhodlaná sa o dieta starať a byť mu oporou....no život sa mi tak veľmi zmenil....že keď si predstavím ako sa mi žilo a žije teraz tak som na Tom horšie....prosto akoby som prestala byť ja a som tieň niekto by pateticky povedal anjel svojho dieťaťa.....prosto predstavovala som si to ako z knihy Mamička moja,no prežívam skôr príbeh Hamlet Byť či nebyť?😏
A v tom je problem. Vsetko sa toci okolo dietata. Mas predstavu, urobila si pre nu vsetko a odpoved zíadna. Nastalo sklamanie.
Skus to robit odteraz inak. Venuj sa sebe, pokojne nechaj dieta pockat, ,,odlozit,, a venovat sa svojim zalubam.
Neocakavaj, ze druhi ta urobia stastnou. To ty sama sa musis nastavit tak, aby z teba radost isla.
Za toto ťa tu supermatky zožerú a roznosia na kopytách. Toto sa tu nenosí. Viac radšej nenapíšem verejne k tejto téme. Máš ale môj obdiv, že si to tu dala.
Vitaj v klube. Nie si sama. Ako hovoria feministky: Žena dá život buď deťom, alebo sebe! Oboje naraz nie je plnohodnotne možné.
Aké si to spravis, také to mas
netreba mat ocakavania ze deti ti budu vdacne za to o pre ne robis. ani my sme neboli vdacne nasim rodicom kym sme sa nimi sami nestali. podla mna nesmies dopustit aby si bola ich otrok a aby si sa obetovala. zapoj muza, starych rodicov a obcas si urob radost sama - nikto iny to pre teba neurobi 😘
U mna to je naopak pre mna je moja dcerka vsetkym a strasne som stastna ze ju mam. Mne zivot naplnila laskou. Ale ona je neskutocne kontaktna a maznava.. Vacsinou velka pohodacka. Ale vies co ja pracujem na plny uvazok od jej 6 mesiacov. Tam kde zijem je materska len 6 mesiacov potom musi zena nastupit do prace. Ale chapem ze vela zien to ma tazke. Vela deti je neskutocne narocnych. Teda vsetky deti su narocne ale niektore su viac. Pri tych treba vela trpezlivosti. Co sa tyka obeti. Ano je to obeta mat deti. V kazdom pripade. Nase mamy sa tiez obetovali, nase stare mamy tak isto je to kruh. Neviem kolko ma rokov ale skus porozmyslat nad skolkou. Moja znama mi dobre raz povedala ze pride cas ked len rodic pre dieta nestaci. Treba mu kolektiv deti. Pri niektorych detoch je to skor pri inych neskor.
Neboj sa, nie si zla matka alebo osoba. Tieto pocity ma obcas kazda matka, aj ked si to verejne neprizna. A iba male percento zien su uplne zazrane do starania sa o deti a tie potom trpia, ked ich deti ich opustia a zalozia si svoju rodinu…
Nemas moznost sa viac obratit na seba? Mat viac volneho casu, zacat si nejaku aktivitu?
Neboj, bude dobre🙂 nie su len zle obdobia.
Bola tu taka tema, kde zena sa nechala umelo oplodnit a od toho dietata necitila ziadnu "odozvu" a tu zeny z kona jej do krav nadavali, posielali ju na psychiatriu. Podla mna take zeny, co ciria nieco podobne a stupla im na otlak a potrebovali vykricat do sveta ake au najuzas ejsie matky. Ktovie, aka je skutocnost.
Ja ľúbim svoje deti (skoro 5 a 1.rocne) ale uz sa tešíme s muzom na den,kedy bude mat starší 15 a leti niekam na internát😂😂 a mladší o 4 roky za ním ✌️✌️✌️
Deti su take, vela to zerie ( casu a hlavne toho, co by nemalo) , vela kaka, cika, pisti akonahle to detekuje pohyb matky mimo okruh 3 metre a moznu matkinu volnocasovu aktivitu. Ale aj tak to milujes najviac na svete. Deti nie su ziadna romantika podla knizky. Ked mne niekto povie na pohovore do skolky, ze tie deticky su take sladucke a zlatucke, tak si hovorim, ze do tyzdna je prec 😂 tak to proste je, je to zlate, ale zlaty je aj skrecok, co vas hned po chvilke kusne do prsta 😀
Idealizovala si si to. Taka je ale realita. Myslim, ze casom, ked dieta podrastie uz sa nebudes tolko okolo neho tocit a prave dolezite bude, ako zijes ty svoj zivot a aky vzor mu tym davas. Chce to cas. Obcas mam podobne pocity.
Tak sa vzdaj predstavy a zi pritomnostou. Neviem odkial zeny beru,ze mat dieta je take uzasne. Aby ste ma pochopiki,je to uzasne,ale aj velmi narocne. Mat dieta je neustaly stres a ten,kto nema v sebe opatrovatelske vlohy bude trpiet. Mna napr nebavi sa starat o druhych,nevidim stastie svojho zivota vyvarat,vypekat,upratovat,ale som pripravena,ze tak to jednoducho bude musiet byt. Dieta ti tu namahu vynahradi. Uz len to,ked vidis jeho pokroku ta musi aspon trochu naplnat a musis vidiet zmysel v tom vsetkom. Za chvilu vyrastie,bude to lepsie a znova budes moct zit svoj zivot.
@esteregres porovnavas ale dve odlisne temy.zena,ktoru spominas,mala naozaj psychicky problem,pretoze napisala temu tak,akoby lutovala ze dieta umelo pocali,nevedela sa s dietatom stotoznit,lebo vraj malo cudny pohlad a bolo chorlave 🤷♀️ a ona to brala ako trest za to,ze bola donutena do umeleho oplodnenia.
nepises, ake stare mas dieta. Plati, ako sa zariadis, tak to mas.
možno si nebola na dieťa ešte pripravená, možno si nemala mať dieťa vôbec, to neznamená, že si horším človekom, vôbec nie. Ja by som tiež nedokázala obetovať celý svoj život deťom, zobrať si napr. do pestúnskej starostlivosti a pri tom deti milujem, strážim hocikomu, kto potrebuje. Každá sme iná. Nespomínaš partnera, ak si sama, tak to máš ešte o to ťažšie, priestoru na realizáciu vlastných snov a túžob je málo. Tiež, ak je muž pracovne veľmi vyťažený, alebo chodí domov raz za dva, tri týždne, tak je všetko viac menej na žene. Možno si len vyčerpaná, dostala si sa do bodu, keď si uvedomuješ, že ešte dlhé roky ťa bude dieťa potrebovať. Predpokladám, že chodí do škôlky, že s ním nie si 24/7. Nesnaž sa mu venovať každú minútu dňa, vôbec mu nemusíš robiť nonstop animátorku, to len premotivované matky robia a potom sa ich deti nevedia samé hrať, nemajú fantáziu a najmä nenaučia sa, že aj mama má svoje potreby. Nehanbi sa požiadať o pomoc ak si sama - mamu, sestru, kamarátku, aby si vypla, je to veľmi dôležité. A bude to každým rokom ľahšie, dieťa bude samostatnejšie. Drž sa
Ahoj. Kolko mas rokov? Ak si mala dieta neskor,tak to zena tazko znasa,ze uz nema svoje pohodlie. Poznam take v okoli. Daj vediet 🙂
podobné pocity som mala keď som po skončení školy hneď ostala doma pri dieťati....Myslela som si že mi šibne... V škole som bola naučená na spolužiakov, mladých ľudí, srandy, smiech, kamarátky, a naraz toto všetko skončilo.... len detský plač a ufrfľaný večne nespokojný chlap ktorý potreboval viac slúžku ako ženu....Bolo to nepríjemné obdobie....
Ja si tiez tak pripadam akoby som prestala existovat ze ja uz nie som podstatna zrazu len deti. Vsetko sa kolo nich toci je to tazke tiez som si myslela ze to bude uplne ine. Niekedy ma to az ubija ta starostlivost milujem ich najviac na svete no ano tiez mam pocit ze materstvo je nenormalne tazke a ze mi zivot vlastne skoncil
Ak chces napis mi spravu mozeme pokecat
Ja som mala presne take pocoty asi rok a pol. Potom som isla do prace, maly do jasli, a vsetko sa pomaly vratilo do normalu 🙂
Ono to zalezi aj od toho ci si sama na dieta alebo muz je aj castejsie doma a moze byt s nim,ty niekam vypadnut alebo ci aj Vam ho ma niekto sem tam postrazit. Ja nesuhlasim s tym ze ako si zariadis tak mas, to zväcsa hovoria tie ktore maju babky po ruke, detto dennodenne ked im dieta vyzdvihuje zo skolky niekto z rodiny alebo muz nepracuje na smeny cize ani ty sa nemusis trapit skrz pracovnu dobu vobec. Ak Ti nema kto pomoct, minimalne si treba zaplatit sem tam varovku a ist spolu niekam sami dvaja . A k tym pocitom,niesi jedina neboj nic. Rokmi bude lepsie. Kazdopadne asi si uz vnutorne rozhodnuta ze dalsie dieta nechces a za mna by to bolo aj fajn rozhodnutie , naco mat dalsie dieta ktore by malo frustrovanu matku.
To su tie predstavy. Deti nie su len dobrunke, tulive, vedia byt aj zlostne a vyzadovacne. Neviem, ci mas ako narocnejsie dieta, preto takyto vylev, ale inak si vzdy treba najst aj cas pre seba. Ja mam dve s 2r.rozdielom, starsie dieta dost zive, akcne, dlho sa nevedelo samo zahrat a aj teraz sa naradsej hraju so mnou, hoci.. uz je to ovela menej,su o dost starsi a skor uz uprednostia pocitac, kde sa hraju, ci aj tvoria.. ale mozno je to o nastaveni kazdeho, ja som predtym robila au-pair, chodila strazit deti, takze iluzie som nemala 🙂.
Mne to pride, akoby si v tom bola sama a vsetko sa tocilo len okolo dietata, co urcite nie je dobre.. treba si fakt najst cas aj na seba.. co oco dietata, ci rodina..?
Ani nehovor… už ani neviem ako vyzerajú filmy a seriály, knihu vidím raz za týždeň na hodinu (ak vôbec) a moja sprcha trvá maximálne 5 minút 🤦🏽♀️🤣🤣 .. ALE ☝🏻potom sa mi kamoška žaluje ako zas raz nemá pozitívny tehotenský test, druhá po potratoch už prestáva dúfať a vtedy som neskutočne vďačná, že mám to čo mám nech to stojí čo to stojí 🙂 a mimochodom - všetko raz skončí
A nie je to skor o tom, ze si upadla do stereotypu? Mozno skus viest dieta k vacsej samostatnosti, nevenovat mu 100% pozornost, najdi si cas aj pre seba a svoje aktivity..otazne je, aky zivot si predtym viedla.. podobne situacie vidim vo svojom okoli u zien, ktore pred materstvom zili velmi spolocensky zivot a zrazu ostali zavrete medzi styrmi stenami a detskymi ihriskami..
Ja chápem tiež tvoje pocity.
Ja som vždy túžila mať dieťa, veľa detí, už na strednej škole som mala obrovskú túžbu po materstve. Ale neprichádzalo to... a moja túžba rástla a silnela... k cudzím deťom som vždy mala skvelý vzťah, videli to aj ľudia mimo rodiny a obdivovali to, ako to s deťmi viem...
A potom som si vzala dieťatko z detského domova, keďže vlastné dietky neprišli... a zistila som, že je to úplne celkom iné byť mamou na plný úväzok, zodpovednou za vývoj a výchovu tohto dieťatka, ako keď som sa "pohrala" s cudzími deťmi...
Teraz má malý 5 rôčkov a je to na jednu stranu nežný a milý drobček, na druhú stranu fest náročné dieťa. Občas mám tiež rôzne pocity, pýtam sa: "čo som komu urobila??? " a najradšej by som utiekla strašne ďaleko - bez neho... ale keď bez neho odídem len niekde na 2-3 hodiny, už mi neskutočne chýba.... on je také uvravené a hlučné dieťa, že mi občas ide hlava prasknúť, tak túžim, aby nachvíľu zavrel ústa... ale keď dlhšie poobede spí, už mi chýba jeho hlások a jeho hlášky.... často vie púšťať nervičky a revať pre každú blbosť, ale milujem to, keď ho môžem vziať do náručia a upokojiť ho svojim objatím... a to isté robí aj on - keď som uplakaná a utrápená, tak príde ku mne, objíma ma a vraví mi: "pokoj mamka, pokoj"...
Veľa som stratila kvôli nemu, prišla som aj o prácu, keďže som nastúpila na MD, už ma potom späť nevzali... často som na pokraji síl, ale aj tak ho milujem a som vďačná za to, že ho mám a môžem ho ľúbiť. Je to slnko môjho života (aj keď je občas schované za obrovský čierny mrak 😎😍😘)
Tak možno nemáš kontaktné dieťa, ktoré príde a vypusinkuje mamu.Ver tomu, že každá mama sa tak niekedy cíti, ale ak by si bola 3 dní bez neho nevieš čo robiť.To je úlohou matky prať, variť, venovať sa a čo si čakala?🙂ten vek čo píšes je krásny počkaj, keď sa Ti bude búriť v puberte ešte všeličo príde.
Rozumiem tomu, každý vnima materstvo inak. Ja som v tej starostlivosti o dieťa nevidela nejaký zmysel. Ten vidim v sebarealizácii a tvoreni niecoho(som typ človeka, čo má v hlave pavučiny, stále niečo spriada, vymýšľa, musí mat ciel, ktorý je však náročnejší ako napr. oprat pracku a upratať kuchynu), tak som si hľadala vzdy niečo popri starostlivosti o deti. Na druhej strane som deti vzdy mala rada, vzdy ich chcela mat, avsak nie je to až taký med lízať, ako som si myslela.
Myslím, ze tieto myšlienky ma každá matka v rôznom obdobi života dieťaťa, hlavne, keď príde nejaké zle obdobie a je toho fakt veľa a vyše hlavy. Je to určite obeta, hlavne, keď z toho dieťaťa chceš aj vychovať niekoho schopného a odovzdať mu toho čo najviac a nenecháš ho behať po uliciach od rana do večera ako nejaký samorost. Ale ono sa ti to všetko raz časom vráti, čo zaseješ, to raz všetko zožneš. Len teraz máš ešte malé dieťa, čím bude staršie, bude to čoraz lepšie. Skús zapojiť viac do starostlivosti svoje okolie, aby si nevyhorela už úplne a ty si našla čas aj na seba a na svoje koníčky. Za pár rokov sa na situáciu budeš pozerať zase inak.
nie je to len tvoje obdobie? mozno povaha dietata, nepises ci si na syna sama, ci ti ma kto pomoct, mozno nie je taky kontaktny po niekom, po manzelovi mozno....