Chce sa opytat ako to u vas funguje? kedze my sa len hadame a mame rozdielne nazory na vychovu drobcov
U nas nie je problem, nehadame sa a kazdy vychadza s kazdym (no, chlapovu byvalu do toho teraz neratam, ale ta s nami ani nebyva, takze nevadi) Deti su vsetky "nase", nedelia sa na moje a tvoje (resp. na tvoje a nase), deti to vedia, na vychove sa dohadujeme my (teda ja s chlapom) a napriek tomu, ze panmi trieska puberta ako z ucebnice, nikdy som (zatial? 😨 ) nepocula vetu: "Ty mi nic nebudes hovorit, ty nie si moja mama. " A ani: "Nestaraj sa do toho, to nie su tvoje deti." (alebo podobne) Podla mna ak sa dohodnu partneri, akceptuju situaciu aj deti. Ak sa handrkuju o prava a povinnosti dospeli, skusaju to aj deti. Nam to uz osem rokov bez problemov funguje. Ak mame rozne predstavy o vychove (jasne, ze mame, kde sa najdu dvaja s identickymi predstavami?), tak si ich vydiskutujeme my medzi sebou a deti konfrontujeme az s dosiahnutou dohodou. Aj ked ich povedzme zahriakneme a ten druhy nesuhlasi, vybavime si to medzi styrmi ocami a nie pred detmi (niekedy sa to neda, ale tak na 95%)
my sa s manzelom nastastie celkom zhodneme ze co a ako s malym 😉 kedze on chodi do prace a ja som s malym cely den tak je na mne co ho naucim,zakazem,.. atd...
ale je pravda,ze tym ze on je s nim menej tak mu viac dovoli co ja nie 🙄
zatial sme sa nejak vazne koli vychove nepohadali...
myslim ze taketo rozdielne nazory na vychovu su skor u starych rodicov,,lebo ti by najradsej vnucencom vsetko dovolili 😅 ale tam som tiez povedala co ano a co nie...no nie vzdy sa to dodrzuje,,dedo by malemu dovolil aj po hlave skakat 😀 😀 😀