Mate aj vy trucovité dieťa?

Normálka 🙂 Ono to prejde, ale treba mat pevne nervy, to teda hej ...Ja neviem že či aj mojej (13 mesiacov) nezačina to obodbie, lebo niekedy tiež začina vymyšlať ...🙂

Keby jedno! Ja mám doma rovno dve. 😀 Teda, dcérka je tiež trucovitá a vzdorovitá, ale na syna sa nehrabe. Ten sa nechcel sám hrať do 2,5roka - jedine so mnou. Všetko vedel, ale odmietal sám. Musel so mnou všade - na záchod, do kúpelne, von, keď prišiel kuriér. On je doteraz taký môj "cicušik". Ale isto nie rozmaznaný! Je svojský, tvrdohlavý, no veľmi šikovný. Rozprával vetami, keď mal rok a pol, odplienkovaný komplet do 2 rokov (asi tak na rok a 3/4). V škôlke už tiež vzdoruje a skúša, čo môže. A jasné, že ak mu niečo sadne na nos, tak to dáva riadne najavo - tiež si pokričí, poplače, ale už to vôbec nie je také časté - už sa mu dá veľa veci dohovoriť, vysvetliť. Ale tá tvrdohlavosť mu ostala. 😝

ja mam doma take 4 😀 aktualne prezivam to, co Ty s tretim, a este ma to caka o 2 roky opat...
je to normalna vyvojova faza, vyrastie z toho, mozno bude viac tvrdohlave aj neskor, ale toto nebude robit do 18tky, to mi ver 😉

moja jaci napr aj ked jej obujem najprv pravu a az potom lavu ponozku, alebo topanku, hadze sa o zem, ked si mobil zdvihnem a nepoda mi ho najprv ona apod.
uz ma pocit, ze ovlada svet, a tak sa to snazi si vychutnat.

kazda si najlepsie pozna to vlastne, ide len o to, aby si vhodne reagovala, nieco staci aj prehliadnut a nevsimat si, nieco zase nie. od pripadu k pripadu 🙂
drzim palce, nech to prejde cim skor.

Toto je uplne normalne vzhladom k veku - uplne zdravy vyvin 🙂 Dietatko sa uci presadzovat svoju volu...ved to je super, nie? Pre teba mozno az tak nie, ale jemu sa to v zivote zide 😉 Ja to mam teraz cerstvo u 1,5-rocneho a prezili sme si toto "radostne" obdobie aj so starsou dcérkou, takze uz vieme, co nas caka. Porucha spravania to nie je ani nahodou 🙂 V skolke bola uplne ukazkove dieta a doma si to potom na nas vykompenzovala. Ako to riesit? Hlavne s kludom, nenechat sa vyprovokovat. Ak ho niekde potrebujes dostat a ono odmieta, tak ho jednodcho vezmi na ruky a kopajuce, kriciace ho tam prenes. Ked sa hodi o zem, tak cakaj, kym ho to prejde...cim menej pozornosti budete tomu spravaniu venovat, tym skor to prejde. Hlavne mu nevyhoviet vtedy, ked to zacne robit, lebo casom to bude pouzivat ako manipulacny prostriedok - nauci sa zahrat hystericky zachvat.

To je take obdobie, ti prejde ale treba sa pripravit psychicky a byt v klude. Mne sa dievcata vonku hocikde hodia na zem, ked sa im v tom momente nieco nezda.Necham.ich na zemi a poviem ze odchadzam a zastanu tam same. Za moment su hore. Alebo ked sa ponahlam tak kym sa metu vezmem ich pod pazuchu a idem s vrestiacim deckom 😀 . Co si myslia ostatni je mi jedno, ked sa ukludnia vysvetlim im , ze to sa nerobi lebo...... Alzbetka je taka, ze vzdy sa jej nieco nepaci, nechce sa obliekat, nechce sa prebalovat, pritom nechce byt pocikana resp.pokakana, nechce zrovna nikdy to co treba. Ja mam dost pevne nervy, ale ked je toho moc a hlavne vtedy ak robi zlobu, ide do kuta sa hanbit. To celkom zabera.

prežili sme si aj my u syna veľmi náročné obdobie vzdoru a tiež sme mali všetky tieto prejavy, občas som už naozaj nevedela zo zúfalstva, že čo s ním (žiadne "recepty" na vzdor nefungovali a museli sme to len prežiť), našťastie z toho vyrástol ale trucovitý je dodnes len už nemá k tomu tie ďalšie prejavy (hádzanie sa o zem, krik, plač atď...) ináč tá posledná otázky mi víri hlavou už skoro 5 rokov 😀 že či to je porucha správania alebo detská trucovitosť...držím palce, hlavne byť veľmi dôsledný vo výchove a určiť hranice (niektorú deti aj keď sú veľmi maličké, presne vedia čo chcú a ako sa k tomu dostať- treba odhadnúť povahu dieťaťa 😉 )

Ahoj, tak toto mam doma tiez😄mam jedenapolrocneho synceka, ktory sa za kazdu somarinu hodi o zem a place akoby mu niekto nieco urobil.ked ideme bez kocika, tak je to cista katastrofa, bud sa nechce pohnut z urciteho miesta, alebo zacne utekat, nechce sa dat chytit za rucku, na ihrisku berie ostatnym detom hracky aj ked ma svoje, robi detom zle, ked odnekial odchadzame(ihrisko, navsteva, supermarket)tak jedine s placom a beriem ho pod pazuchu a on kope, krici, vsetci na nas pozeraju.nechce papat, kazde jedlo=plac, nobolo by tu toho este viac na pisanie, ale to bybol hotovy roman☺kazdy den sa modlim, nech toto obdobie uz prejde, maminy takychto deticiek urcite vedia o com pisem.treba len vydrzat, neustale vysvetlovat a nepovolit.drzim palce.

ps. Aj my s manzelom sme uz velakrat riesili, ci nema nejake poruchy spravania a tak, ale rozhodli sme sa, ze treba hladatna dietatku aj pozitiva😉