Mám nútiť dvojročné dieťa spať vo vlastnej izbe?

@llia Jááj, nie, nie, chuďatenko malé, veď má len 2 roky!! ☹ Nie všetky deti sa naučia hneď spať samé v izbičke. My sme boli na tom alebo sme podobne. Malej sme spravili izbu keď mala cca2 roky, tešila sa ako malá blcha, hneď tam chcela spať, poobede tam zaspala, večer tiež, ale keď sa v noci zobudila, tak prišla k nám, že sa bojí.. Potom prišiel Silvester, prebudila sa na ten hluk, vybehla z izby, ale že SMRŤ v očiach, tak potom zas naspäť k nám do spálne. Ani za svet nechcela byť v tej izbe, rok bola s nami v spálni. Teraz bude mať 4 roky a sama sa rozhodla, ken nedávno, že tam bude spať,,lampičku má síce zapnutú, ale je v pohode. Nám s mužom ale nevadí, keby spí aj teraz s nami. Kto vie, čo im chodí v tých malých makovičkách 🙂 ja sa napríklad tiež nerada spím sama, a stará koza, musím byť zakrytá až po uši, keď náhodou 😀

@krisia no, toto je krásne napísané 🙂 😵

@maya.h ďakujem 😉 mám to odskúšané, neriešim, proste sa len teším z detičiek a aj to moje malô je tak spokojné šťastné a vyrovnané dieťa ako máloktoré, dnes som s ňou predala auto, urobila u policajtov odhlásenie a prepis, odhlásila ho z poisťovne a za celý deň ani raz nezaplakala, prečo? lebo ju poznám a viem čo chce, potrebuje. teraz spokojne na prsku zaspinkala a veselo odfukuje 😎

@maya.h aj ja 😀 a malú v posteli mám ako živého plyšáka, keďže manžel je často preč 😀

@llia Ahoj, nečítam príspevky predomnou, odpovedám ako to funguje teraz u nás. Synčeka naučil zaspávať vo svojej posteli vo svojej izbe manžel, keď som bola v pôrodnici s Haničkou. Uspávame ho tak, že pri ňom sedíme v kresle (inak by vyliezol a chcel sa hrať) - ja riešim obedné a manžel večerné zaspávanie. Pokiaľ sa Miško zobudí v noci, príde za nami do spálne, ľahne si k tatinovi a keď opäť zaspí, tak ho tato prenesie naspäť do svojej postieľky. Keď príde Miško ráno (cca o piatej - pol šiestej), už ho neprenáša, spíme všetci 4 v našej posteli. Fungujeme takto bez problémov, Michal dokonca odmieta zaspávať inde ako vo svojej izbe a svojej posteli. 🙂

Nie, veď sa vži do jeho kože...samučké malé bezbranné stvorenie odložené niekde mimo svojich milujúcich (?) rodičov.... čo som spravil? ☹ ...no, ten otáznik si kladie možno vaše dieťa, nie ja... 😉
Inak tvoj manžel má dosť egoistický prístup... on ťa bytostne nepotrebuje a ak tvrdí opak, tak má v sebe viac detinskosti ako váš potomok (inak manžela ti nechcem urážať, len z môjho pohľadu je to vydieranie infantilné 🙄 ). Kto je na teba odkázaný, je ten drobec.
Náš spáva s nami v izbe, má vlastnú posteľ a akosi si vždy dal vysvetliť, že má super postieľku, ktorá je len jeho (má to ako jeho útočisko, lebo sme mu ju vždy chválili ako niečo perfektné)...občas k nám ráno prišiel, ľahol si, poležal, sem- tam zaspal, potom išiel k starkej do postele kukať telku (ráno rozprávky). Už k nám vlastne ani nechodí, asi je mu tam nepohodlne, posteľ tesná (malý má najväčšiu v celej rodine so super matracom a ja sa na nej tiež občas poprevaľujem, takže vie, že jeho posteľ je najlepšia- a to myslím vážne).
Teraz má 4 roky, ale váš je práve v takom pricucávacom veku, keď by za tebou liezol hádam aj na wecko...
Neboj, jeho to prejde, to len potrebuje určitý čas. Len trpezlivosť, ale do osobitnej miestnosti by som ho nenútila, to sa musí cítiť naozaj odstrčene. Dieťa má ešte také jednoduché emócie a možno si myslí, že je tam v noci ta trest, že ho odmietate. Nerobte mu to 😢 . Spracuj nejako manžela, držím palce.

@krisia Presne dnes môj muž odišiel na služobku do Talianska, na jednu noc, ale veru malú beriem k sebe 😀 ako plyšáka 😀

@krisia to si naozaj pekne napísala, presne takto to cítim ja, no nie môj manžel. Malého som na jeho podned začala odstavovať, má 25 mesiacov, už kojím len pred spaním, v noci si už prestal pýtať, keď sa pýtal, tak som mu vysvetlovala, že už nie je mliečko, že zajtra bude a tak a túlila som si ho k sebe. Teraz mi dal ultimátum,že do soboty ho musím odstaviť úplne, že si už nežela aby som ho kojila, že on chce aby už spal vedľa a nebol na mňa takto naviazaný...som z toho nešťatsná, s manželom sa stále hádame o tom ako kto vychováva. ..

Moja mala spavala do dvoch rokov sama v izbe,potom to seklo a zacala sa v noci budit ,pricupkala v noci k nasej posteli a ze mamicka pod spat do izbicky-myslela tym obyvacku,nie svoju izbu,tak sme chodili spat do obyvacky,potom som ju nechala par krat v obyvacke hned od vecera a cuduj sa prespi celu noc...takze momentalne ma nasa dcera z obyvacky detsku izbu a vobec to neriesim...snad sa niekedy spamata a ja sa aspon vyspimD

Nasa slecna ma uz sedem, ale skoro kazdu noc pride zo svojej izby k nam do spalne, ako hodinky, vzdy okolo polnoci...zoberiem sa a idem s nou do jej izby, lahnem si k nej a ona do minuty spi...a ja idem nazad do svojej, obcas zalomim pri nej 😅 .. Niekedy pride aj okolo tretej, a tak, ze o nej ani neviem, takze velakrat sa zobudim na kopanec alebo capanec, tak ju odnesiem k nej a uz spi u seba do rana... A stale si knej kazdy vecer lahnem, precitame alebo pustime rozpravku a zaspava s tym, ze som s nou a lubim ju... Mne to neprekaza, manzelovi uz hej, ze uz je velka..ale ja to neriesim..mne to nerobi ziadne problemy, zvalit sa k nej a travit s nou tento cas...Ved o chvilku uz ma nebude chciet, tak co... 🙂 .. Uzivame si to obe 😵

@llia och boze, tie slova tvojho manzela su strasne ubohe... On sa nema co starat do vysostne intimnej temy, ktora je medzi matkou a dietatom, a to odstavenie a spanie v izbe. Nehadaj sa s nim, pokojne mu oznamuj. Si mama, musis sa zastat najma svojho dietata, to je teraz prvorade. A hlavne, robite "chybu", ze sa snazite o dve velke zmeny naraz, odstavenie i presun do izby... vzdy je lepsie postupne, lebo sa vam to takto bude natahovat. urcite si co je pre vas prioritnejsie.

@llia totalna somarina NUTIT dieta ... na hocico.....
a preco nemoze to male 2 rocne dietatko spat s rodicmi !!!
mi mame maleho v spalni ma 2.5 a je snami a aj bude tak dlho ako on bude chciet.....
teraz je babo... teraz ma byt snami..... 🙂))))
Ver mi pride cas ked sam bude chciet ist do izby 🙂))))

Ahoj. Kazdy ma na to vlastny nazor a kazde dietatko je ine. Je velmi tazko ti radit. Ja som moju malinku odstavila, ked mala 12 mesiacov a bolo to naozaj velmi tazke. Malinku sme mali cely cas v posteli a ani nahodou nechcela spat vo svojej izbe. Budila sa mi 16krat za noc a ja som uz musela povedat dost! Vybrala som si byt mamou a uzivam si to naplno ALE urcite nechcem byt otrokom svojmu dietatu. Nedalo sa inac. Teraz je z nej 18 mesacna slecna,ktora spinka sama vo svojej izbe a pokial jej nejdu zubky, prespinka celu noc. Nelutujem ani trochu!!! Si urcite skvela mama a kojit 25 mesiacov je velky uspech,ale musis mysliet aj na to,ze mas aj druhu polovicku a stale musis budovat svoj vztah. Ja si osobne myslim,ze nijako tym neublizis svojmu synovi,ak ho naucis spinkat vo svojej izbe. Vela stastia.

podla mna je este maly...ja trvam iba na tom, ze mala spi vo svojej postielke.. nikdy nie v nasej posteli. Mam ju na dosah, cize aj ruku mi v noci poda aj ma vycape, ked mam vstavat, ale do postele si ju nepustime. Mam totiz brata co spaval s mamickou hadam aj do 10 rokov... a teraz s nou spava tiez sem tam v jednej izbe.. je to smiesne a je to aj trapenie, lebo rodicia spolu nespali sami ani neviem kedy + o tom, mat tam skolaka v posteli, co uz je riadny cap... a okopavat sa v posteli... ;) ja by som postupne zacala odlucovanim z postele, a pomaly to prejde.... a bude sa tesit do vlastnej izby ked tomu bude rozumiet a bude si to vediet sam "zariadit", vyberie si navlecky a hracky a podobne... ako teraz... inak tohto sa aj ja bojim ako mi bude mala vybiehat z postele.. zatial je v ohradke a nevylieza z tade :(

@llia jáááááááááááááááj, moja zlatá, celé zle, nezávidím ti, nemáš to ľahké, rady mám a starých mám odignorovať môžeš, ale nátlak manžela? aj on je rodič a chce sa podieľať na výchove, čo je v poriadku, všetka česť, len nasilu dieťa odstaviť od prsa? to sa mi nezdá ako šťastné riešenie, tomu dieťaťu bude potom vždy niečo chýbať. A on teda žiarli na vlastného syna? Veď aj manželský život sa dá v pohode žiť aj s deťmi, teda nezanedbávať manžela. Máme dve a môj drahý sa rozhodne na nezáujem z mojej strany sťažovať nemôže, napriek tomu, že malá Izabela spí s nami 😉 skús sa s ním pokojne o tom porozprávať, nájsť kompromis, skús argumentovať článkom, na ktorý som dala link a tým, že ty si mama a ty dieťatko poznáš najlepšie zo všetkých. A hlavne ho ubezpeč, že on je stále tým mužom tvojho života 😉 trošku mu pomastiť bruško, to oni potrebujú. Takže si len pamätaj: na výchovu a starostlivosť o tvoje dieťa nie je nikto múdrejší a kompetentnejší ako si ty. držím palce vám obom, teda trom 😉

@llia no mňa až zabolelo teraz, je mi ľúto malého aj teba 😢 , tvoj muž má naozaj tvrdý prístup a toto je teda od neho poriadne hlúpe! malý má 2 rôčky, maličký človiečik, ktorý ťa potrebuje a ešte dlho bude! toto nie je len o spaní, stoj si za svojím, si mama a vieš čo tvoje dieťa potrebuje. neviem, čo mu na tom tak vadí, že je pri vás ☹ malý sa určite rozhodne spinkať sám, keď bude na to pripravený!! Takto, že vás k tomu bude nútiť, nepomôže muž sebe ani vám.

kazdy ma vlastny nazor na vec, tak pridam aj aj svoj.......si matka, nie otrok, a manzel ma pravdu ale mali by ste sa prozpravat o nejakom sposobe, ako maleho, nie prinutit ale namotivovat spat sam........po prve: nemal mat este postel ale postielku z jednoducheho dovodu: je jasne, ze z nej bude vybiehat, ked sa mu v izbe nechce ostat...my sme prave preto nechali malej postielku, aj ked ma 2 a pol roka a kuopili druhu postielku pre nasho teraz skoro mesacneho druheho drobca.......cize ja by som ho vratila do posielky, lebo postielka je utociskom dietatka, ma tam vlastny akoby domcek a tak......druha vec je, ze dieta dvojrocne uz si vela veci uvedomuje a skusa, co moze, to znamena ze ked nechce ostat v posteli a vlastnej izbe, nemusi to byt o tom, ze je mu zle, ale o tom, ze vie, ze vas vytoci a sjkusa, kam az moze zajt...takze treba byt jemni, milujuci a le dosledni....nasu malu sme dali ako 27 mesacnu do vlastnej izby a nevie si vynachvalit, spi tam s radostou, proste ziadna zmena, len je hrda, ze ma vlastnu izbicku.......takze ano, na tvoju otazku by som odpovedala ano, je spravne trvat na tom, ze ma byt vo vlastnejk izbe ale musis najst sposob ako na to.....ono, odpoved na tvoju otazku zavivi od toho, kolko si ako matka a partnerka ochotna vydrzat a ja by som toto, co pises nevydrzala...my mame dceru od narodenia naucenu spat samu v postielke , zaspavat samu, ziadne nosenie, muchlovanie, hladenie, skrabkanie, kolisanie za ucelom zaspavania.... a vysledok: miluje spanok tesi sa spat, od 2,5 mesiaca prespi celu noc bez prebudenia, miluje svoju izbu a svoiju postielku....cize niekto by povedal, ze studeny odchov ale ja siom si bola ista od jej narodenia, ze matkou chcem byt, ale nie otrokom dcere, teda potrebujem spanok a energiu na jej vychovavanie, nie len na kolisanie, uspavanie, hojdanie a hladenie......ale aj na vychovu.....takze tak....

moja skúsenosť: malá spávala s nami v spálni v postieľke, ak mala 2 roky zariadili sme jej detskú izbu, tak isto poobede spinkala tam nemala problém, spáva tam tak do dnes, večer zaspala tak isto ako ty som ju musela uspávať a hladkať po vláskoch, v noci cupi lupi aj s vankúšikom prišla ku nám, ľahla medzi nás a zaspala 😀 a takto to bolo dlho, dlho... až raz ochorela a dosť škaredo sa v noci dusila hlienmi, tak som sa bála, tak som jej dovolila spinkať od večera medzi nami a to som nemala 😒 teraz tak zaspávame každý večer ☹ ak sa vyliečila tak som ju nútila spinkať v detskej, ale odmietala a plakala... ked sa aj podarilo ju tam uspať, ja som si išla ľahnúť do spálne, tak mne bolo tak smutno za ňou, že ona je tam sama a my traja v spálni (ten tretí je mesačný synček), že od vtedy jej dávam na výber kde chce spinkať... už sme si zvykli a ona sem tam si vyberie detskú a prespí tam aj celú noc. Určite raz príde ten čas, že bude spávať už len v detskej a možno čaká len na bračeka, aby tam nebola sama 🙂

@llia Nebudem sa vyjadrovať k správaniu Tvojho manžela, ja len napíšem, ako to funguje u nás. Náš "malý" má 7 rokov, má vlastnú izbu s vlastnou posteľou a spí s nami v spálni. Kojila som 3,5 roka a som veľmi rada. Môj manžel vôbec nemá nič proti tomu, že spí s nami, dokonca keď chce spať vo vlastnej izbe, tak ho niekedy aj prehovorí, nech spí u nás 😀 V živote by som ho nenútila, aby spal sám! A k tomu kojeniu: nikto ale naozaj nikto Ťa nemôže nútiť, aby si prestala kojiť svoje dieťa, je to tá najprirodzenejšia vec a je to len a len na Tebe a dieťati, kedy s tým prestaneš. Tieto roky Ti nikto nevráti, a nikdy nebudeš mať tak blízky vzťah so svojím dieťaťom ako teraz 😉

@krisia no máme s mužom zlé obdobie a mám pocit, že žiarli na malého, často cestuje a má pocit, že nezasahuje do výchovy, potom si to dovršuje na mne, keď je malý zlý (teraz má aj obdobie vzdoru), náš malý ma trošku komplikovanejšiu povahu, je vzdorovitý a tvrdohlavý, no krik a bitka by to len zhoršili, ja k nemu pristupujem jemne, ale má aj pravidlá, aj trest, keď neposlúcha, ja si myslím, že to zvládam...ale má len 2 roky, tak sú aj dni, kedy sa fakt správa zle a potom zase je zlatý, je to len dieťa. Včera hrozne vyvádzal a manžel obviňoval z toho mňa, kričal aj po mne pred malým. Je mi z toho hrozne zle.

@llia - dieta k nicomu neprinutis, musi to chciet same... my sme takto vystahovali dcerku a budila sa stale, lebo mala potrebu chodit za nami... a ja som ju ako truba vodila nazad a "pan kral" manzel spal dalej. Az som si dupla, vzala jej postielku a prisunula k nasej a dieta spalo celu noc ako zabite. Podotykam, ze tam nebola vecnost, ale o 4 mesiace jej to nejako doslo a sla k sebe spat dobrovolne a spala tam klidecek celu noc... Pri druhom sme uz nespekulovali, kym chcel spat s nami, spal s nami, stahovali sme ho az ked spal celu noc a ani sa nebudi, ani nechodi teraz... proste chrni ako poleno...

@llia no nasi spali tiez od pol roka vo vlastnej postielke a izbe. detsku postielku sme potom asi v roku (roku a pol) menili na juniorpostel - cize rozmery ostali, len ohradka isla dole. a starsi az minuly rok dostal velku postel. napriek tomu, ze su zvyknuti spat vo svojich izbach a postielkach, kolkokrat sa stane, ze pridu k nam do spalne. manzel ich bud vracia naspat - kedze to prekaza jemu alebo sa jeden z nas (opat vacsinou on) stahuje do pracovne.
takze ak manzelovi vadi, ze maly chodi k vam do postele, nech je dosledny on - nech vstane a vrati ho naspat do postielky. je to v podstate jeho problem, nie tvoj, tak nech si ho riesi 😉
co sa kojenia tyka - to si musite dohodnut vy dvaja, co kto je ochotny komu tolerovat a preco 😉

@usiko páči sa mi tvoj názor a úprimne a v dobrom ti aj závidím, že sa vyspíš a oddýchneš si... ale ja nemám to srdce nechať malú plakať v izbe ak viem, že chce byť s nami... a teraz odkedy máme malého tak je to o to horšie, že žiarli a ona chce byť tam kde aj braček. mne sa asi hormóny počas tehotenstva nejak zbláznili, ale ja som od vtedy strááášne ľútostlivá a bojazlivá... najlepšie sa cítim keď ich mám oboch pri sebe pod dohľadom a to nie len v noci, ale stále 😅

@marulka83 budem musieť kôli manželovi, malého dať vedľa, lebo náš vzťah tým stráda a to by nebolo dobré ani pre malého...

Starsia s nami spalav spalni do 4 rokov, vo vlastnej postielke, nikdy sme ju nebravali k sebe v noci, rano k nam pribehla, pritulila sa, ale v noci, aj ked sa zobudila, dali sme ju spat do vlastnej postele, ked sa narodila druha a pribudla dalsia postielka, aj ked mala vlastnu izbu, nechcela tam v noci spat. No budila sa kvoli malej a tak sa tam akoby sama prestahovala... Par vecerov pri nej zaspaval manzel, ale ja nie, stale som vysvetlila - ako som to robila od narodenia, mamka ide umyt riad, popratat, vyvesit pradlo... mas otvorene dvere, pridem sa na teba pozriet... Aj som to dodrziavala. Vecer ritual, umyt, precitat rozpravku, postiskam, dam pusu, odchadzam - pri obidvoch. par krat sa vratim, skontrolujem, ale zaspavaju sami. Je jasne, ze bolo obdobie, ked chceli, aby som bola pri nich, aj som chvilku ostala, ale len chvilku 🙂 Ked sa v noci starsia zobudila, prisla nas zobudit, povedala, ostan chvilku, ale vacsinou hned zaspala. Tym, ze nebola zvyknuta chodit v noci k nam do postele, nebol problem.
Ak ho budes nutit, bude to zle, skus zvolit iny sposob. Urcite by som najprv odnaucila chodenie do postele, myslim si, ze toto manzelovi vadi, ze spi s vami. Mne osobne to vadi, nemam pohodu, spim nekludne a hlavne, je to nasa postel a chcem ju len pre seba a manzela, pritulit sa k nemu, ved sa casto dlho nevidime.. Ked pride, treba ho vziat a preniest spat do postielky, pockat chvilu s nim, aby sa nebal zaspat sam, nechat otvorene dvere... ak zvladnete toto, dalsi krok naucit ho zaspavat sameho a potom, aj ked sa v noci zobudi, bude vediet zaspat sam... Alebo to otoc, ale najprv jedno a potom druhe, nie obe naraz.
Co sa tyka kojenia - k tomu sa nebudem vyjadrovat, pre zdravy vyvoj dietata nie je zdrave kojit tak dlho, tu nejde o potrebu vyzivneho mlieka, ale o cucanie, ukludnenie sa atd... hlavne z "potrieb" matky, nie dietata... Proste sa tym len nieco nahradza...

@llia presne ako my pár rokov dozadu. Keď sa malý narodil, mala som len 22 rokov, prvorodička, neskúsená, vyplašená, manžel tiež nerváčil, raz ho nechal v noci plakať samého v tmavej izbe, že nech si nezvyká, že s nami manipuluje ( mal len polroka 🙄 ) až som to nevydržala, postavila som sa a s krokodílimi slzami som odhodlane vyhlásila, že som už dospelá, cítim, že skrz kojenie ho vnímama oveľa intenzívnejšie a chápavejšie a nech mi skúsi ako maminke trochu dôverovať, že ja viem, čo robím. a odvtedy ako keď utne. Teraz tiež začal trošku vymýšľať, že Matyáš s nami v posteli nespal, tak čím je Izabela iná, ale to som mu vysvetlila, že predsa drobec bol iný, on sa ani na rukách moc nechcel nosiť, ani cickať-muckať sa. A nejak ma začal aj drahý rešpektovať, navyše zistil, že keď ju plakať nenechám a má trošku maminkinho tepla, zaspí hneď a ja sa môžem potom naplno venovať jemu 😉 aj potrebu dlhodobého dojčenia som mu rázne vysvetlila a už to nejak nerieši. Toto vyriešiš len dlhými pokojnými a dospelými rozhovormi, kde budeš používať nevyvrátiteľné argumenty. Ak nepomôžu, skúste aj odbornú pomoc, máte dieťatko, zaslúži si rodičov, ktorí sa nezľaknú problémov a riešia ich ako múdri ľudia, tak si aj on z vás bude brať príklad.

@krisia už sa stalo našťastie, našli sme reč a dohodli sa, tak aby sme malého netraumatizovali, budeme ho učiť spinkať tam, no nie proti jeho vôli🙂))som rada...ďakujem za odpoveď

@llia teším sa, tak to má byť 😉

@matozazzo s kojením nesúhlasím, ale zariadila si si to dobre s deťmi večer🙂