Mám hovoriť dieťaťu, že je zlé?

@mayamibee nie, nemáte mu povedať, že on je zlý chlapec, ale že jeho správanie je škaredé, nevhodné. To je všetko, tvoja intuícia je správna, mamy nemajú vždy pravdu 😉
Ako usmerňovať deti, keď na všetko bolo nie? Moje deti takto nereagovali, ale ja osobne by som to až tak veľmi neprežívala a snažila by som sa tieto reakcie prepočuť...

@mayamibee v prvom tade sa riad svojim rozumom ti si matka ty vychovavas niekedy rada skor ublizi ako pomoze😀

,, toto si urobil zle, povedal si to skaredo,, - Ano. Ale NIKDY nehovorit niekomu ze je zly. Ani muzovi nevynadam do neschopnych, ale poviem konkretne co nie je dobre.

@mayamibee Ano, ja mam tiez nacitane, ze sa ma formulovat "Spravas sa zle." a nie "Si zly." To je teoria, ta znie krasne. Potom pride situacia, ked zistim, ze starsia vzala mladsej vsetky jej oblubene hracky a schovala jej ich tak, aby na ne nedociahla a provokuje ju tym, ze "Aha, ja mam aj tuto tvoju babiku, aj tuto tvoju macicku." Do toho mladsia skreci akoby ju na noze brali a zahana sa po starsej stolickou. Vtedy sa proste stane, ze na ne obe navrieskam, ake su odporne a zle a dostanu po riti. Myslim, ze dolezitejsie, nez ta formulacia (ktoru mimochodom neviem, ci dieta vobec vnima aspon obcas mi to tak pride 😀 ), je stanovenie hranice. AKO ju stanovis, je na tebe. Ide o VYSLEDOK, nie o postup. Ak sa naozaj syn sprava ako odtrhnuty z retaze, tak je jedno, ci mu povies ze je zly alebo ze sa sprava zle. Dolezite je, ci vobec ten obsah k nemu pride. 😉

A ked bolo na vsetko NIE, bolo to pomerne jednoduche - preformulovala som otazku z "Prosis si jest?", na "Prosis si na olovrant jablko alebo banan?" Ked bolo ticho, zopakovala som otazku s tym, ze ked mi neda odpoved, rozhodnem ja. Parkrat si museli vyskusat, ci to myslim vazne, zistili ze ano a bolo po "NIE"obdobi. 🙂

A nie, nie vzdy to bolo take jednoduche a ano, velakrat mi praskli nervy. Ale aspon sa dievcata naucili, ze proste nejake hranice su a aj ked ich z casu na cas potrebuju otestovat, myslim si, ze to celkom zvladame. 🙂

tak sa opytaj maminy, ak by ona spravila nieco, co by nebolo vhodne a povedala by si jej na to, ty si zla zena, ako by sa citila? ... tvoja intuicia je spravna a hlavne si treba uvedomit, ze aj ked deti su male, vsetko vnimaju, nasavaju kazdu informaciu, kopiruju nase spravanie a pouzivaju nas jazyk, nasu slovnu zasobu .. preto je dolezite, ako sa k nim spravame, ako s nimi komunikujeme ...

@mayamibee NIKDY!!!! Nikdy nehovor svojmu dieťaťu, že je zlé, mame povedz, nech sa spýta detského psychológa, či je to správne, kľudne môže aj anonymne, na nete je dosť stránok, kde odpovedajú. To by bola veľká výchovná chyba. Tvoje dieťa je vo veku, kedy nedokáže zvládať svoje emócie, treba mu stanoviť pevné hranice a trvať na ich rešpektovaní, ale onálepkovať ho že je zlý je veľmi zlý nápad. Ako reagovať? Podľa toho, na čo ti povie nie. Možno by bolo dobré napísať konkrétnejšie.

@mayamibee nuz, taketo slova do slovnika normalneho uvedomeleho rodicia naozaj nepatria (nasi rodicia mali pramale vedomosti z psychologie, ktoru dnes uz rodic ani nemusi studovat, stacisi kupit prvu knihu o vychove). Slova, ktore hodnotia dieta vseobecne (si zly, skaredy, ale naopak aj dobrucky,zlatucky a podobne.) by sa pouzivat nemali. Je vzdy lepsie povedat dietatu, co sa nam na nom paci/ nepaci konkretne.
Ale to, ze mu tak nepovie babka osamote, tomu asi nezabranis.

@mayamibee podla toho co pises mne pride, ze tvoj syn je OK. Nema ziadne extremy a tebe ako matke jeho spravanie pride prijatelne. Preco pretlacat vychovne metody tvojej matky? Je to tvoje dieta - ked to napisem uplne blbo. Nase matky vychovavali casto bitkou, vydieranim, a podme do skolky a jasliciek za kazdu cenu, ved sa vyplac budes menej cikat. Nemyslim si ze to bolo dobre - pozri kolko matiek na slovensku ma dnes dobre vztahy so svojimi detmi. Vacsina sa rozprchla a domov sa posielaju na vianoce pomaly pohladnice kde mavaju ich vlastne deti s vnukmi a vnuckami. Nezastavam sa ani nazoru na dnesnu vychovu kde matka sa pomaly len pozera ako deti rozbijaju byt - to nie. Ale tvoj pristup je podla mna spravny, ze nechas nech si hovori nie, ale v zasadnych veciach si dupnes a bude ako povies. Robime doma to iste a krasne to funguje. Syn je sice tvrdohlavy ale ked poviem, tak bude. Ako u teba 🙂

neodporuca sa hovorit, ze dieta je zle lebo to moze mat nanho velmi negativny vplyv ked sa mu to bude hovorit casto- sam si to vsugeruje a tak sa bude casom aj vidiet. Skor by sa malo apelovat na jeho spravanie- ze jeho spravanie je nevhodne, skarede... Drzim prsty, obdobie vzdoruje je teda skuska trpezlivosti hlavne pre nas rodicov 😀

@kittykat22 v podstate s tebou súhlasím, až na jednu vec - deti sa od svojich matiek nerozpŕchli z toho dôvodu, že by si s nimi nerozumeli, zrejme ich lákalo cestovať, zarobiť si, študovať na kvalitnejších školách a pod. A neznamená to, že deti, ktoré sedia matke pri zadku, musia s ňou mať aj úžasný vzťah.

@timea7 deti ktore miluju svojich rodicov tak sa k nim pravidelne a casto vracaju. A nie si najdu cas raz za rok alebo dva aby sa objavili na vikend. V predoslej sprave som na to narazala s tymi pohladnicami.

Deti nie sú zlé, rodičia sú zlí. ☹

@natalym 😀 deti vedia byt pekni haranti 😀

@kittykat22 no rodina, ktorá žije tisíce km od rodičov sa môže u rodičov ukázať naozaj v takých intervaloch, ako si písala. Totiž štyri spiatočné letenky idú dosť do peňazí, zrejme tí ľudia v zahraničí pracujú, takže dovolenky nemajú pol roka, deti chodia do školy. Napriek všetkému môžu byť vzťahy s rodičmi úžasné, dnes keď je skype, Facebook....Ja si nemyslím, že vzťahy rodičov a detí boli pred rokmi také hrozné, áno, niektorí mali iné výchovné metódy, ako dnes, ale niektoré dnešné práve vedú k tomu, že je rešpektované všetko, čo si dieťa zaželá a rodič mu to musí splniť a nemať žiadne svoje požiadavky. Tam bude raz vo vzťahoch podstatne väčší problém. O deťoch, ktoré sú na obtiaž a sú odkladané po všetkých možných inštitúciách, len aby bol od nich pokoj a prostredníctvom ktorých sa maminy zabezpečili finančne, radšej ani nepíšem.

@kittykat22 Pekne si to napísala a vystihla. Tiež si to myslím a ja osobne nepoznam nikoho kto ma s rodičmi dobrý vztah, naozaj dobrý, z mojich rovesníkov. Ja osobne som bola ako dieta pomenovana rozne nepekne preto som sa rozhodla syna nemenovat nijako iba jeho menom a ked komentovat tak iba konanie a reakcie. Moji rodičia robili presne tuto chybu a vždy nám povedali aké sme a ovplyvnilo ma to na celý život. Ale ked po mne hucí do telefonu, že si neviem vychovat syna tak neviem kady kam.
Dakujem aj ostatným za reakcie.

@timea7 nechce sa mi polemizovat na tuto temu. Piseme v podstate o tom istom. Precitaj si moje prispevky a uvidis to tam. A ze byvaju tisice kilometrov daleko a letenky su drahe? Ked niekto miluje svojich rodicov tak prednostne ide na navstevu k nim a na peniaze moc nehladi. FB a skype skutocne objatie nikdy nenahradia.

Tymto by som ukoncila tuto debatu.
Ked ich milujes, nie je co riesit.

Taky bych se spíš přiklonila k tomu, že se chová špatně 🙂 Pokud říkáš, že se ti nelíbí, jak se chová, tak to se obávám, že je mu i v tomto útlém věku celkem jedno. Ale hranice stanovíš i tak, že mu řekneš, že se chová špatně 🙂

@mayamibee <3

@kittykat22 mne sa tiež nechce polemizovať, môj brat žije s rodinou 6500km od rodičov, tak viem, o čom píšem. Bodaj by mali všetci s rodičmi také vzťahy, aké mal on a jeho žena a deti. A sme aj mimo tému.

Dieta sa nema skatulkovat, ale ma sa poukazat na cin, ktory urobil. To, co urobil nebolo spravne, lebo bla bla bla. Ocakavala si alebo spravne by bolo urobit bla bla bla. Tot v skratke, coho sa snazim drzat ja.

Vidim, ze sa tu zase zlietli scitany a uvedomele matky, ktorym nikdy nerupnu nervy, idu presne podla priruciek. Ja to niekedy ppuzivam, to, ze je zla. Ked cely dren len janci, za vsetko mrnci, nic nie je dobre, tak jej ppviem sem tam, ze "dnes si ale zla" a funguje to lepsie ako nekonecne opakovanie a omielanie jedneho stale dokoliecka. Cize ja nevidim nic zle na tom, sem tam to pouzit, nie casto a zbytocne, ale ked to fakt vyzaduje situacia

@moni244 je rozdiel povedat zla a zla. A myslim ze ty pises o tom, ako ja poviem svojmu synovi ze je dnes neposlusny ako cert. Ale je to z takej frustracie a hovorim to skor z rezignacie a preto ze sa fakt hnevam ze ma hneva, ale nie preto aby som mu dala najavo ze je skutocny zly aby som ho potrestala. V tom je ten rozdiel. Ze to nerobis primarne aby si ho zrazala, aby bolo po tvojom. Ale preto ze ho mas v tom momente fakt dost 🙂

@moni244 nemusím ani onálepkovať slovom si zlý, to niektoré deti provokuje k ešte väčším cirkusom, veď keď mi povedala, že som zlý, tak budem, ale nemusím ani omieľať stále to isté dookola, na čo? Dieťa veľmi dobre vie, že to, čo robí, nie je správne, aj keď má necelé dva roky. Vždy by však malo cítiť, že je milované, aj keď urobilo hlúposť.

Kazde dieta musi prejst urcityn obdobim, aj obdobim vzdoru, vraviet mu, ze je zle asi nie je vhodne, dieta si to kdesi uchova a v buducnosti moze mat problem s menejcennostou. Dieta tak ako karhat, je potrebne aj chvalit...ano lepsie je mu povedat, toto by si nemal robit, mne sa to nepaci a pod.

To mi pripomina ako moj otec raz zacal malej hovorit ,,nelubim ta,, ked robila nieco zle. Hned som ho stopla. Nasi rodicia nas vychovavali trosku inak ako sa vychovava dnes..alebo ako sa to dnes odporuca. No urcite raz kazdemu rupnu nervy a povie nieco co vhodne nieje. Aj ked neviem ci take male dieta vobec chape rozdielu v tom ked povies ,,si zly,, a ,,robis zle,,. Nasa bude mat tiez 3 roky a ked ju zacnem karhat tak z toho ma skor srandu. Ked jej poviem ,,dam ti po zadku,, zacne sa smiat a povie ,,ano, po zadku,, ked ju capnem po zadku tak sa smeje a povie ,,este,,. Niekedy si zacne oblizovat ruky, ked ju upozorim tak to zacne robit este viac a naschval, tak jej poviem ,,fuj, to je skarede, ani ku mne nechod, nechcem ta taku oslintanu,, zacne sa smiat a potom pooblizuje aj mna. Inak tiez na vsetko hovori nie aj ked to chce. Niekedy z nej uz saliem. Ked urobi nieco spravne tak ju chvalim, no ona sa proste vyziva v tom ked sa hnevam a ma z toho bohovu srandu. Ked uz je velmi zla tak ju nejako potrestam...vypnem jej rozpravku alebo schovam hracku...no vtedy sa samozrejme rozplace, no neustupim a poviem jej ze jej vratim hracku ked zacne posluchat. Vacsinou este chvilu trucuje ale potom pride na to ze so mnou nepohne a zacne posluchat. No najvacsi problem s nou mam ked sa ma obliekat...to nam trva aj pol hodinu lebo mi uteka, schovava sa pod perinu..a nepomaha ani ked jej nieco slubim, napriklad ze pojdeme na ihrisko alebo ze pojdeme autickom.
No co uz...treba sa nam vyzbrojit trpezlivostou.

@mayamibee nema sa hovorit ze dieta je zle. Robis dobre,ze to nehovoris.
Ma s apoukazovat na cinnost ktoru nema robit nie na dieta.
Ale to mnohi nechapu ani moj muz.:((
Ja sa pomenovaniu,ze ty si zla ci zly vyhybam.
No,na vsetko nie fakt len trpezlivost a odolnost..este je faza ja sama/ja sam,to je tiez narocne,najma ak sa ponahlas a nemas cas,tam.jedine sa vzdy zacat chystat omnoho skor.

A na nie mozno pouzit este metodu vyberu z dvoch moznosti. Tak sa vyhnes odpovedi nie,lebo si bude musiet vybrat a ty musis trvat na vybere z tych moznosti.

@siska53 dakujem, skusam aj ten vyber z dvoch možnosti a on aj tak povie nie 🙂 postupne pracujeme na tom, ale neviem si poradit večer, ked treba ist spat, velmi proti tomu bojuje, mame obdobie, že pred spanim chce ist 30x cikat a tak, ale mylim, že vacsina z vas to pozna, ako ste to riešieli? nie a nie ho dostat do postele...

@mayamibee NIe, dietatu sa nema hovorit, ze je ZLE.. dietatu sa ma hovorit, co citime, ked robi zle... vysvetlit mu, ze jeho konanie nie je spravne, ze to sa nerobi preto a preto a , cize skor to spravanie ze je nevhodne, ale nie ze dieta je zle... Lebo to v nom zostane a cely zivot bude mat zo seba pocit, ze je nanic... ze ma nizku cenu, ze nic nevie..
a ak robi tak zle, ze to nepomaha a ty citis bezmocnost, tak mu tp tiez povedz.. vysvetli mi svoje pocity, " vies, ako sa maminka citi, ked toto robis? je mi velmi smutno, som z toho nestastna ... " alebo mu zosobnit jeho konanie na neho " predstav si , ze to urobim ja tebe, bude sa ti to pacit?"...

@mayamibee čo sa týka večera, tam treba brať zreteľ aj na to, že dieťa je už unavené. A večer ide spať nekompromisne, to je jedna z vecí, o ktorej by som s ním nediskutovala. Viem, je to ťažké, keď dieťa bez problémov každý večer v určený čas nacupitalo do postieľky a po chvíľke spalo a zrazu začne vymýšľať, odmieta ísť spať, odmieta si ľahnúť. Je to ale súčasťou jeho vývoja, je to v poriadku, že takto reaguje. Je ale dôležité, ako zareaguješ ty. Takže cikať ide maximálne dva krát a dosť a neexistuje, že ho nemôžeš dostať do postele. Jednoducho ho tam dáš, bez kriku, zbytočných rečí, lebo on veľmi dobre vie, že má ísť teraz spať. Jeho krik ignoruj, ak z postele dvadsať krát vylezie, dvadsať krát ho tam vrátiš. S kľudom, bez kriku (aj keď nervy ako špagáty 😎 ), ale nesmieš dať dieťaťu najavo, že ťa jeho správanie vyvádza z miery. Treba len dôslednosť, dôslednosť a ešte raz dôslednosť. Drž sa, prejde to, čím budeš pokojnejšia a čím pevnejšie hranice tvoje dieťa bude mať, tým skôr. Snaž sa, aby príkazov a zákazov bolo čo najmenej, ale v určitých veciach mu musí byť jasné, že môže robiť čokoľvek, ty nepovolíš.