Ahojte mam dceru ma 20 mesiacov...kricim nanu a potom mam vycitky ci je to ok. Volam ju po mene a ked nechce nepride volam ju volam...no proste sa zatne a nie. A pak uz kricim ze co nepocuva. Je rozumna aj mi pomahaa ked ma naladu jieco donesie utisi mladsiu ssstru donesie jej dudku. Dam jej chlieb s maslom lebo pyta chlieb s maslom (ano rozprava dost :D ) a dam jej a ona ze "nechcem" a zas alebo ma chlieb naleje caj a dzabe sa v tom. A ja mam prvy krat ok a pak mam uz nervy ze vystraja. Dostala uz aj po zadku. Pustim jej pesnicku a nechcem inu...prepnem a iju...a zas inu a....som unavema vycerpana okrem nej mam este mladsiu dceru (3 mesiace). Manzel pomaha tiez sa snazi ale aj pri nom vystraja...Neviem ci dobre vychovavam ci som makka alebo ci som prilis prisna...neviem ci kricim len ze mam toho vela na hlave alebo som hrozna matka...
Kricat na 20 mesacnu? Co tym chces dokazat? Pri takom drobcovi viac zaberie ukazat ako sa to robi s jednoduchym vysvetlenim, alebo odputat pozornost. Tvoja dcerka nemoze za to, ze ste sa rozhodli mat dve deti tak rychlo za sebou, mozno aj puta pozornost svojim spravanim. Dostala po zadku? V 20 mesiacoch? To povazujes za vychovu? Kricanim nic neziskas, naopak, trpezlivym vysvetlovanim, svojim prikladom a kludnym vystupovanim. Chapem ta, ze mas toho teraz vela, ale tvoje dieta naozaj za to nemoze
NIe na tak malu nie. Ked budes mat doma pubertakov, tak potom ich co, budes mlatit, ked uz na 20 mesacnu Kricis za hluposti? To su deti. Tak male este nevedia poriadne co chcu. Tiez trucuju, obdobie vzdoru, skusaju, co mozu. Ja mam okrem ineho aj taku malu. ma 2 roky a 1 mesiac, cize 25 mesiacov. A ta tiez navymysla a uz aj drza vie byt (odkuka od starsich). Ale keby som na nu navrieskala alebo tresla po zadku, tak by to aj tak nepomohlo. Je ine, ked ti 15 rocny pubertiak ani po 150 raze neurobi co ma a este gula ocami, je drzy a odvrava a robi ko keby bol hluchy, tak obcas ale fakt len obcas pomoze "zvriesknut" a uz stoja v pozore. Ale tak mala a hlavne, ked mas este aj babo doma, to fakt nie je dobre. Jasne,. unaveni sme vsetci ale mna napr. kricanie viac vycerpava ako ked si s nimi sadne a "nasratym" tonom s nimi hovorim. Pri tak malych detoch staci v takychto situaciach trosku zmenit ton hlasu a po case si zapamätaju. Zial je to dlhy proces. Vychova deti je narocna a hlavne v takych casoch/situaciach ako prave zazivame.
Na 20 mesačnú kričať? Čo budeš robiť keď bude mat 14nast? Revat ako satan na celu ulicu?
Ach, veď to je ešte take väčšie bábätko. To chce kľud a trpezlivosť.
K bitke sa ani nevyjadrujem. Bit take malé dieťa? Sama sebe strel zaucho.
Prepáč, ale nemám to čo iné napísať.
Mna môj syn vie tiež rozčúliť, ale ten má 130 mesiacov. Je to už takmer puberťák a nie maly človek čo sa učí existovať
Nie, nekricim. Ani na 11m syna, ani na 11r dcéru.
Vraj mám nervy zo železa. Ale niekedy si poplacem, že fakt už nevládzem. Hlavné, keď so staršou už trieska puberta, prekruca očami. Nikdy som nekricala, ani neudrela.
Ani nás mama nebola, ani nekricala.
Jasne kricim 🤣 aj na rit dostane ked neposlucha
Uf, pani... malokedy kricim na 3rocnu 😃 vacsinou iba nejakou jednou vetou vybuchnem, inak ked trucovala, normalne sme si ju nevsimali (a to mame velmi narocne dieta). Skor mam teraz vycitky svedomia ked sa zatne a z nervov krici, reve a ja sa tvarim, ze ju nepocujem, popripade nepovolim (revom si chce vydobit svoje). Vtedy mam vycitky, ale bohuzial, neda sa inak. Nemoze hadzat s vecami alebo si ublizovat a cakat, ze skrz to dostane to, co chce...
Tuto na modrom konikovi sú samé matky roka co si všímam,tu sa neradno pýtať takéto veci, ohľadne kričania a tak...tu matky ani raz nezakricia na dieťa , vedia sa 100% ovládať. Nikdy im neprasknu nervy.
K autorke , je to normálne a ked sa cítiš za to previnilo tak si určite dobrá mamina, lebo vies ze by si nemala.. teraz je raky trend nedat po zadku, nezakricat.. ale chcela by som vidieť vas v reálnej situácii,podla mna je to velke pokrytectvo aspon v 80% na modrom konikovi. Kedysi sa trieskalo na zadok, hulakalo.. a vyrastli normálni ľudia z tých detí... Ja nevravím ze treba tlct decka nonstop za všetko, samozrejme je dobré ked zachovás klud a radšej pokojne vysvetlis co sa smie a co nie . Ale sme len ľudia..musela by som.byt nonstop na tráve aby som vola kľudná ako baránok vždy ked dieťa vymýšľa...
Aby som to dala na pravu mieru...nikdy sme dceru nebili a nebijeme, nedostala zaucho ani nic...len dostala po zadku...normalne rukou...o žiadnej bitke nie je rec.
ano kricim, a dokonale matky svätice mam na haku. mame synceka (bude mat 3r), zatial mame dg. DA. a mladsia bude mat rok. kricim po starsom kazdu chvilu, aby zliezol z parapetu, aby nezhadzoval tv babke, aby neliezol za skrinu, aby neliezol mladsej do postielky, lebo by jej skocil na hlavu, aby nesiel na odrazadle dole schodmi... a aj tak si robi svoje, lebo stale nereaguje na meno a ma tendencie vsade vyliezat, preskakovat z gauca na barovy pult a pod.... a kludne ma ukamenujte, ze mu treba milym hlaskom vysvetlovat kolom dokola, to mame za sebou... aj na rit dostane capnute a ani brvou nehne, max. sa nam zasmeje... v CVI mi povedali, ze uz sme v podstate vyskusali vsetky metody a nic na neho nezabera, treba to prezit a dufat ze z toho vyrastie. problem je, ze mladsia po nom opakuje vsetko.
No ved v pohode,mrzi Ta to.Tak sa snaz,snaha sa ceni,ved Ty najdes sposob,ako fungovat bez kriku.Ked sa Ty upokojis,bude to lepsie.Myslim,ze vacsina mamiciek obcas zvysi hlas,aj ich to potom mozno mrzi,aj sa snazia naucit spravne ventilovat,dat sa do pohody.Dat po zadku?Tiez nie som zastanca.
Podla mna si vydobija tymto pozornost. Odporucam ignoraciu, ak vie povedat co chce a dostane to a potom ta natahuje, vysvetlim, ze ma co chcela, pri naznaku hysaku odchadzam.
@katus226 ty mas mojho syna doma ? 🤣🤣🤣
kym bola taka mala ako tvoja nekkricala som.. prislo to az ked zacala skola a ona sa ucila zle maniere od spoluziakov .. rychlo pochopila ze takymto sposobom cesta nevedie ... teraz sa uz snazim byt kludna i ked obcas este zakricim .. no ona ma vzdy odrovna objatim a povie ja ta aj tak lubim i ked kricis .. ja zahanbena sa nezmozem na slovo .. ale neexistuje matka co by nikdy nezakricala na deti -mozno tak vo filme ci reklame
Ja tiez kricim mam 2.5 rocneho a 12 rocnu pubertacku. Kricim a ked si zasluzia dostanu aj po riti. Dcera bola v 1.5roku operovana 3komorovy hydrocefalus, takze pri nej sme nekricali snazili sme sa aby co najmenej plakala, vela sme sa rozpravali a vysvetlovali a ako to dopadlo? No tak ze nie som pre nu ziadna autorita, bavi sa so mnou ako zo seberovnou kamaratkou. Hroza des. Takze maly ma hranice ked neposluchne zvysim hlas, kricim a ked je to uz naozaj cez dostane na rit.
Jasné, že pokričím a viac po školkárovu ako po puberťákovi. Hm, len podotknem, že predtým je viackrát upozornený a keď nepočuje, tak treba pridať zvuk. Odrazu robí, čo má!
Mám 22 mesačného a kričím, ale často si uvedomujem, že za hlúposti, lebo je ešte malý a ja som netrpezlivá a mam inú predstavu. Myslím si, že je to tým, ako nás vychovávali rodičia, tiež ukričaní a nervózni, zbili nás a boli sme ticho. Snažím sa na sebe pracovať a naozaj vidím zmenu keď sa nerozčuľujem a reagujem na malého v kľude a pokojne, je to však ťažké.
Inak odporúčam knihu "sSkúsila som všetko",je tam naozaj pekne vysvetlené, prečo dieťa niečo robí, ako na teba reaguje a čo sa mu asi odohráva v hlavke.
Dakujem dievcata
Ma 20 mesiacov. Keď zakricis jej meno a nepríde tak sa zdvini a chod za ňou, môžeš si kľaknúť na jej úroveň a zopakovat, zobrať za rúčku a ísť spolu. Keď menis pesnicky, daj jej limit, zmenim už len 2x a viac proste nie aj keď bude pistat. Je ešte naozaj maličká na nejaké kricanie aj keď chápem že pri ďalšom malom babatku človek nie je moc oddychnuty a nerozmýšľa racionálne ale za to ona nemôže. Tiež som myslela že sa tu budeme baviť o 10 ročných predpubertiakoch
Nekricim už lebo nevladzem a je mi už jedno 😂 nehrotim to už nejako a vždy sa dako aj po tichu bez kriku dohodneme ale tak moja ma už 2,5 roka, chápe trochu viac
Všetky matky z modrého koníka sú dokonalé. Čo už. Ja nie som. Kričím. Keď mi 5x povie, že chce chlebík, natriem nechce, reve, dám preč chleba, reve že ho nemá, vratim chleba, reve že nechce 🙄 príde ku skrinke kde sú chrumky, kričí že totooooo, dám mu to, reve že nechce, odložím naspäť a zas reve že totoooo... no poraziť ma ide niekedy. Najlepšie je keď stojí v strede miestnosti a úplne z ničoho nič krikot, vreskot, rev že totoooo, ale neukáže mi čo 😂🙈 tak sem tam skríknem, že hádam už dosť. Tiež keď 200x ide k tej istej zásuvke a 190x ho zoberiem preč, 190x vysvetlím a potom už zvýšim hlas. Tiež zvýšim hlas, keď niekomu ubližuje a prvé, druhé, tretie vysvetlenie nestačí. Tiež nemám nekonečné nervy... ale ak niekto predáva nervy navyše, tak kúpim 😅
Podľa mňa je to len nahromadený stres, málo času pre seba, žiadny ventil, málo aktivít bez detí a potom to tak dopadne
Ano ale vela krat nepravom a mrzi ma to a aj mu to poviem a ospravedlnim sa...ze som mala mat viac trpezlivosti. Vacsinou to prichadza vecer. Unava. Vsetci sme unaveni. Deti viac vystrajaju. Ja nevladzem a potrebujem dokoncit veci a dat ich dokopy a spinkat.. A ked som s nimi sama cely den.. Obcas vsak skutocne maly nepocuva lebo nechce a robi zle lebo moze... A ked 3x nic.. Dokonca aj ukazka nepomoze...tak to vybuchujem. :D Stale je tam to ze mozno je unaveny a pre nieco podrazdeny alebo nahnevany nebodaj...ale su hranice a hotovo.
to je uplne fuk ake situacie by sme mohli kazda pisat a "ospravedlnovat" nase vybuchy, jo kricim. casto ako besna. vies co je mi to jedno