Kričala som na syna
Nie som za fyzické tresty a ani za krik na deti, ale dneska ma syn neskutočne vytočil. :( Kričala som a veľmi..doslova som vrieskala. Deti vedia byť veľmi zlé, ale nemá sa to riešiť krikom.. 😭 Pamätám na svoje detstvo, že aké nepríjemné mi bolo, keď na mna rodičia kričali. Nechcem, aby moje dieťa pociťovalo tú bolesť, ktorú ja v detstve (mala som dosť prísnych rodičov a proste som si toho zažila dosť).. Samozrejme som sa mu potom ospravedlnovala, ale predsa ma to trápi. Ten jeho vystrašený pohľad..
Prepáčte, že vás otravujem s takouto diskusiou, ale asi som sa potrebovala trochu vypísať, aby som sa ukľudnila a nemala taký zlý pocit zo seba.. Ako ste zvládli nekričať na svoje deti ?
Nemyslim si, ze z toho, ze raz za cas zakricis, lebo naozaj prekroci hranice tvojej trpezlivosti, aj ked je pred tym upozornovany, napominany, proseny,..bude mat nejaku traumu. Je rozdiel vyziapat za nieco a je rozdiel kricat po detoch za vsetko.
Moja ma teraz 4 a pol a teda tiez kricim. Skoro kazdy den. Nie som na to moc pysna, nikdy som nekricala tolko, co teraz, tiez mi jej je luto, ale ma strasne obdobie, vravime s muzom, ze predpuberta. A ked uz nepocuvne na 10krat, zaberie jedine a to nakricat, aby prestala.
Stane sa tiež si len človek. Jasne nie je to ideálne, ale nepíšeš ako je syn starý je rozdiel krícat na ročne dieťa a na 4 ročne, ktoré ti rozumie.
Ale každý niekedy nakrici na deti (a kto tvrdí že nikdy nezvýšil hlas je pokrytec ) keď už pohar pretiekol nervy praskli proste keď už si frustrovaná. Chápem že tá to trápi ale asi k tomu niečo viedlo a nezačala si jačať len tak z ničoho nič. Oddychni si nalej pohar vina alebo si ľahni spať asi máš dosť, bude dobre syn to určite zvládne. 🙂
Predpokladam ze to bolo prvy krat co kricala, ked ta to tak zobralo ze o tom musis tu napisat. Ak ano, v tom pripade by ma zaujimal vek dietata.
Lebo ak ma menej ako 2 roky, tak by som ti poradila sa pripravit na to ze este kricat budes. Je spravne ze ta to mrzi a ze si sa ospravedlnila (deti vedia uzasne odpustat) a aj to ze sa snazis nekricat ale "nebicuj" sa za to ked sa to stane.
Ak ma viac ako 2 roky, a toto bolo prvy krat co si kricala, tak to si uzasna a tento jeden preslap si kludne odpusti, lebo s najvacsou pravdepodobnostou, uz kricat viac nebudes.
Len tak zo zvedavosti, co maly urobil, ze ta to vytocilo?
Nooo ak prichadza do obdobia vzdoru, tak prajem vela sil.
Tak ono niekedy nech sa dospeli snazia akokolvek niekedy sa ten krik vyruti a je to. Ale ospravedlnila si sa mu a to je podla mna fajn, ze si tak uznala aj pred nim ze si to prepiskla 🙂 A stale sme len ludia co maju emocie 🙂
Ako nekricat??? No neviem skús sa zhulit,dať si kopu magnézium alebo dáke homeopatiká na náladu kde budeš mať všetko v paži...nemám odskúšané,ja kričím keď x krát poviem a nič a nepototo sa z toho,no...
Ak nechcete kričať na svojho syna, tak sa musíte naučiť ovládať (predýchať situáciu) a zároveň si nájsť činnosť (beh, skákanie, cvičenie, prechádza atď.), kde dokážete "nahromadený" stres vypustiť.
@vikes to by som musela pri mojich troch deťoch behať stále 😁
Hmmm, ze nekricat na deti, si to nejako idealizujes 😂 Vychova ma vsetky fazety od lasky po maximalnu prisnost... uprimne - viac potrebovali zhulakat (rozumej ked nieco fakt vyviedli) ked boli mensi, ako teraz, prakticky to uz potrebne nie je, vychova zafungovala, vieme sa rozumne dohodnut... Ked dieta vyleti na cestu, ide sa niecim obliat, niekoho udriet, nieco podpalit, niekde vyliezt, kde si vie maximalne ublizit, nakricim aj ja a to som typ matka - flegmaticka velryba, zasahujem minimalne. Preto ako pises - ak ja zvysim hlas, tak su vsetci v pozore, lebo vedia, ze ta hranica bola prekrocena silno. Nekricim kazdy den, niekedy aj cele tyzdne... ale ked treba, tak treba... nevidim dovod si stanovovat nejake imaginarne hranice v hlave "toto ja nikdy robit nebudem"... podla situacie budes. A aj to bude primerane. Dolezite je mat tu mieru, vediet predychavat nejake teatra, vzdor, konflikty, to nie je dovod na krik... ale ine veci su.
je rozdiel byt veľmi prísny a za všetko na dieťa nakricat a zvýšiť hlas, alebo áno, aj zakričať ak sa naozaj stane niečo vážne… myslím, že dieťaťu hranice ani trochu výchovy neublíži…
veď sa aj hovorí: ohýbaj ma mamko, dokym som ja Janko. Bo keď budem Jano, neohneš ma mamo…
Ako učiteľka v MS som každý deň svedkom toho ako rodič nechce zakričať, alebo nedajbože niečo dieťaťu zakázať, aby nemali traumu… a tie deti im skáču po hlave, rozkazuju a matky sa nechávajú kopať a bit deťmi (keď im nie je urobené raz po vôli) a oni trpezlivo znášajú tieto prejavy a snažia sa vychovávať dohováranim… dieťa sa hádže o zem, kope a mama mu neustále hovorí: miláčik, prestaň prosím ťa… to sa nepatrí… a ono do nej kope veselo ďalej…
potom sa čudujeme akí ľudia vyrastajú z dnešných deti a pubertiakov… všetko je to o výchove rodičov… dieťa potrebuje aj hranice a autoritu… ako povedala @anjelicek26 keď dvihne hlas, deti už vedia že je zle…
každému občas rupnú nervy...nuž aj mne sa to stalo viac krát, keď som chodila večer domov z práce a čakala ma ďalšia "šichta" nebola som ani ja 2x príjemná, nervózna z celého dňa, z množstva povinností a každý niečo chcel a naozaj som sa nevedela ovládať...je to tak, výchova detí je plná starostí aj radostí, robíme chyby, ale dôležité je uvedomiť si ich a snažiť sa to zmeniť
@veronika3110 Inak každý hovorí, že dnešné deti sú iné...lenže skôr rodičia su iní akoby sa báli, že ich ostatní odsúdia zato, že na dieťa skriknu, nedajbože daju po riti ...a potom sú decka ako z divých vajec....každé dieťa potrebuje hranice....disciplína a stanovené hranice ešte nikomu neublížili...
Nijak.som to nezvladla.
Ked nanho nakricis dvadsiatypiatykrat tak uz si zvyknes a nebude ta to ani stvat. Predpokladam ze si nehucala pre nic za nic, ono je dobre ked deti vidia situaciu pricina-nasledok, zrejme pochopil ze ta fakt nastval tym co robil/nerobil. Nabuduce si da pozor(asi). Ma to podla mna vacsi efekt ako ked dietatu xkrat vysvetlujes a ono to ma hlboko u riti....
Syn je na prahu dospelosti a nikdy odo mňa nedostal - stačilo zvýšiť hlas alebo zhúknuť a bolo vybavené. Treba nájsť spôsob, ktorý na dieťa platí - u nás to niekedy bol aj ten krik. A keď ma niekedy vytočí, zhúknem aj teraz - ešte stále to funguje...
@dievcacitajucelist ano, suhlasim, ze hranice su zivotne dolezite, ale aj hranice sa daju stanovat rozne.. Aj pomylene - bitkou a aj respektujuco...
Decka su ako z divych vajec kvoli benevolencii, prip. pri starsich pubertalnych detoch to moze byt paradoxne kvoli domu, ze su drzani na kratko, tak ked nie je rodic na blizku, utrhnu sa z retaze..
autorka - nuz nezvladla som.. Staci, ze mam toho vela, som utahana a uz mam tendencie zvysovat hlas.. To ma ale mrzi, lebo zvycajne to je moja neprimerana reakcia, v takom pripade sa ospravedlnujem.
Ono tak rozmyslam, ze nie je krik ako krik... Je rozdiel, ze niekto krici na dieta, co ja viem , napr. aby prestalo robit nieco naozaj nevhodne, skoze tak vecne a je rozdiel, ked niekto krici na dieta, ze je neschopny hlupy debil a pod., ze v podstate si na nim len vybija zlost a frustraciu, toto je neakceptovatelne aj ked dieta robi blbosti...
Takze toho prveho viem pochopit, tomu druhemu by som strelila (tiez nevhodna reakcia, ale nemrzela by ma..😉)
@dievcacitajucelist No áno, aj pravidelnosť neuškodí 🙂 Pravidelne si nájsť čas pre seba.
@beronsche Jasne, že bezdovodny krik a nadávky niesú "zdravé" a akceptovateľné...ja vravím o stanovení hraníc a disipline od útleho veku...a jasne, že na deti som pokricala, dala po riti keď to presahovalo určitú hranicu....ja som za vysvetľovanie, ale niekedy zaberie len výchovná po zadku...jasne, že do určitého veku...myslim, že by som sa totálne strápnila a zhodila ak by som dala výchovnú môjmu 12,16-ročnému...zato ten 2-ročný keď vystraja a nepočúva dostane po zadku....
Dnešní rodičia sa boja vychovávať deti. Tak strašne chcú všetko robiť správne, až im z toho všetkým kvapká na karbid. Ja nevravím, že treba vrieskať na dieťa za každú blbosť a biť ho hlava nehlava, ale tak rúcať sa za každé zakričanie na dieťa tiež nie je úplne dobrá cesta. Susedine decko zrazilo takým elektrickým autíčko ďalšieho chlapčeka a ona … nič … že ho nebude stresovať, aby nemal traumu. Trauma zrazeného sa neriešila. Akože haló! Ja mám tri deti a je to u nás niekedy úplná pakáreň a teda kričí sa občas aj nadmieru, ale ťažkú hlavu z toho teda nemám. A keď vidím tých nevychovaných spratkov, ktorých mamy fakt akoby nevedeli, že toto je už moc a zakročili, tak mi vlasy stávajú dupkom. Je to stále častejší jav, čo si tak všímam a hlavne u mladších rodičov vyškolených asi instagramom alebo neviem čím, so zdravým rozumom na dovolenke.
Neviem, no život nie je len ružový a ak neposlúchal, tak bohužiaľ 🤷🏻♀️ Minule som čítala dobrý článok detského psychológa s ktorým sa úplne stotožňujem, ze v dnešnej dobe rodicia vychovávajú deti akoby v ružovej bubline. Nemôže zažiť nič negatívne, žiaden stres, nič. A potom deti vhupnu do reálneho života a je problém, nevedia sa psychicky vysporiadať s mnohými aj často krát jednoduchými vecami. Dieťa zas potrebuje spätnú väzbu, keď už robí zle, nemyslíš, všetci sme len ľudia a keď to už ide do extrémov, tak ručnú nervy každému. Prečo sa potrebuješ porovnávať so svojimi rodičmi? Ty keď pár krát zakričia, to neznamená, ze si ako oni. Toto sú extrémy výchovy - kedysi bola až príliš autoritatívna( z čoho vzniklo veľa úzkostlivých detí) a teraz je opačný extrém - dieťa by sme nosili na rukach a ochraňovali ho aj pred úplnými banalitami, ktorymi by si malo prejsť samo, keď sú obtiažou primeranou jeho veku (z čoho vznika veľa narcistickych a neempatickych deti - ja si možem dovoliť všetko)
@dievcacitajucelist ja s tebou uplne suhlasim s nastavovanim hranic od utleho veku. Deti ich potrebuju, je to ich istota.
nesuhlasim s vychovnou po zadku. Takto sa dieta uci poslusnosti zo strachu, nie zodpovednosti...
Nehovorim, ze ma male dieta robit, co si zmysli, to v ziadnom pripade.
ale tak, ako nechat dieta, nech si robi, co chce a ofukovat ho, je jeden skodlivy extrem, tak su fyzicke tresty (aj capacky po zadku atd.) a direktivna vychova k poslusnosti, ten druhy..
Len je problem, ze ludia maju tendeciu akoby vidiet len tieto 2 extremy anic medzi tym..
Nehovorim, ze mama, co capla dieta, lebo jej prasli nervy je zla, alebo dietatu sustematicky a vedome skodi, to urcite nie, ale je potrebne nazyvat to presnymi slovami.. Fyz. tresty nie su vychovnym prostriedkom, je to vysledok zlyhania rodica.
@katkami123 pozeram, ze piseme v podobnom duchu.. 🙂
presne tak, prechadzame z extremu do extremu a dobre to nie je.. A v podstate na to doplacaju prave deti...
@beronsche No zlyhanie rodiča je keď dieťa žije v "rozprávke, kde ono je kráľom a rodičia poddaní" capnutie po riti je niekedy účinnejšie ako hodiny kriku...
@dievcacitajucelist ved to, co pisem ja, nijako nevylucuje to, co pises ty..
obe situacie su zlyhanim..
u malinkych deti je vhodne ist cestou prirodzenych dosledkov, nez capanim ci krikom...
Normalne. Mam 3 kusy. Kričim kazdy den a nemam z toho traumu. A urcite sa im za to neospravedlnujem. Podla mna lepsie, ako ich bit, nie?😉