Keď rodina berie bábätko na ruky

Tak im ju nedávaj, nepozeraj co na Teba hovoria, Ty si matka, počúvaj seba, čo cítiš. Prvý rok sa tvorí vztahova vazba telesne, maj ju pri sebe a nedavaj ju komu nechces, ani sa to nemá, hlavne prve mesiace. Nema sa davat dieta druhym po narodeni lebo si tvori svoju imunitu a svoje bakterie,.od lekarky to mám.

Môže ti byť uuuuplne u r**i či sa niekto urazí. Presne je to tvoje dieťa a okrem toho čo majú čo na ňu všetci slintat svoje bacile.....že to vooobec ešte niekoho napadne brat také malé bábätko

každá matka svoje dieťa miluje, ale príde mi, že si prilis uzkostliva a preháňaš to.. svokrovcom je dcérka vlastne vnučka, samozrejme že ju tiež majú radi a chcú sa potešiť, zobrať ju na ruky.. mojej mame je až do placu, keď ma moju ochvilu 3 mesačnú dcéru na rukách, tak sa z nej teší..
nie sú to cudzí ľudia, ale tvoji najbližší…
ja sama som bola smutná, keď mi švagriná nechcela dať na ruky synovca… ja som vtedy ešte dieťa nemala a veľmi som po ňom túžila a takto som sa aj ja nachvíľu potesila, že si bábätko môžem trochu ponosiť a pohrať sa…

Pri prvom dietati som to mala takisto, bola som na dceru neskutocne citlivá, ba az háklivá.... vyhybala som sa prve mesiace takymto navstevam kde hrozil tesny kontakt druchych ludi s dcerou... na tvojom mieste by som to spravila tiez, plus mas teraz "vyhodu" ze sa da vyhovorit na koronu atd.... slusne by som oznamila ze navstevy teraz nebudete organizovat... potom ked uz bude mat dieta po tom polroku a bude jednak zivsie, tazsie a mozno aj narocnejsie na nosenie na rukach ti to mozno pomoze ked ta nachvilu odbremenia a ponosia/popestujú... teraz by som to vsak obmedzila, zjavne ti to spravi dobre po psychickej stranke... snad to rodina pochopí

nevláč ju po rodine a ak príde niekto na návštevu k vám, tvoj byt, tvoje pravidlá. Na druhej strane, nikdy mi nevadilo, keď moje dieťa brali na ruky jeho starí rodičia, alebo jeho ujovia, zase zástupy ľudí k nám nechodili

ved práve ja chápem že je to ich vnučka a že sa chcú potešiť ale zároveň sa o ňu bojím a je mi to proste nepríjemné ..a. tiež si hovorím, že hlavne ide o to ako sa ja cítim a nepotrebujem prísť o mlieko kvôli takýmto pocitom, ktoré by som zažívala ...samozrejme po návštevách nechodíme ale tak ukázať sme ju už boli.....

Cítiš sa úplne normálne. Ja som toto mala pri prvom synovi, keď sa narodil. Jednoducho som ho nikomu nedávala a normálne to všetci pochopili. Neboj sa a povedz si. Určite netrp len preto, že je to rodina!!

@bajka16 a kolko mal syn ked ti to prestalo vadiť a dala si ho ostatným na ruky? ..ja sa bojím že to tak budem mať aj kým nebude mať aspoň rok :D

Ja som drobca len nosila. To bolo okolo toho kecov, ze si ho nikto nemoze ani zobrat na ruky, alebo zobrat na prechadzku. Pre mna to bola obrovska vyhoda. Nikto nepusinkoval, nechytal, nepozeral.

Do pol roka sme boli na sebe nalepeni. Potom sa už aj on sám hrabal k nim, takže tam veľa neurobíš. 😀

My sme prve 3 mesiace dovolili navstevu iba 5 ludom a aj to najblizsim a spolahlivym. A vzdy sa opytali a podla pocitov. A nikdy ju nebozkavali. Normalne ju nosili alebo mali v naruci.

Nase dieta nie je cirkusova atrakcia a nemame den otvorenych dveri. Boli aj u nas snahy na prepadovku prist k nam...napr. ohlasili sa, ze idu okolo, za 5 min su u nas...nepochodili, navyse uz vobec nie ludia co maju male deti...kadejake choroby si nosia zo skolok a skol a babatko beru ako hracku.

Ostatnych sme upokojili, ze ked bude vacsia, potom dojdeme aj na navstevu.

Dokonca svokrovci ze dojdu na chvilu, len kychali smrkali a manzel ich sam stopol, ze ved su chori. Ani ich nenapadlo nam to povedat. Na to sa svokra spytala, ze sak to nevadi, nie? No asi ano, ked babatko vie dychat iba nostekom, je predcasne narodene a malo iba 1.5 mesiaca 🙈

No a navyse je covid

Neviem ako je to zo strany matky ale zo strany otca by ma hnevalo kebyze je to takto jednostranne, zaujimave ze spomínaš iba rodinu partnera, ak som spravne pochopil tak svojej rodine ho asi na ruky davas. Tam sa nebojis bacilov? Ako otec som tiez hrdy na svoje dieta a neviem si predstaviť že by si ho moji rodicia nemohli zobrať na ruky.

strach o dieta budes mat cely zivot. Netreba krmit strach neopodstatnene. Co sa realne stane, ake nebezpecenstvo hrozi, ked rodina berie tvoju malu na ruky? Treba byt skor opatrny a snazit sa predvidat, ako mat strach.

Ja som bola vzdy rada, ked si maleho niekto nachvilu zobral 😀😀 asi to suvisi s tym, ze ste sa dlho snazili atd. Este svagrovcov pochopim, ale aby ti vadili stari rodicia :/ neviem ako by som toto riesila, lebo je to podla mna taka vec, za ktoru sa na teba kazdy urazi. Ano, moze ti to byt jedno, lebo ty musis byt v prvom rade v pohode, ale zasa pokazit si vztahy, napr svokra aby nezanevrela.. podla mna toto nech hocijako citlivo vysvetlis, tak to bude celkovo dost neprijemne. Neviem akej povahy mas pribuznych, ale je to velmi tenky lad..

Asi by som sa vyhovorila na covid. Ze mas ty, o tyzden presiel covid na muza, potom mate este postcovidove priznaky,... to minimalne mesiac vykryjes..

Aj mne to vadí. Teraz mam tretiu dcérku, ma takmer 7 mesiacov a vadí mi, keď ju berú na ruky a dýchajú do nej a rozprávajú s nou tak, že ju majú na rukach. Viem, znie to divne, ale veľmi mi to prekáža. Mala som to tak aj pri prvej, aj pri druhej, a aj teraz. Viem, že sa jej všetci tešia, tak sa snažím vždy zaťať zuby a držať jazyk. Ale najradšej som doma, nemám rada, keď k nám niekto príde a silou mocou malú ťahajú k sebe. Prestane to, keď sa mala naučí chodiť a sama nebude chcieť ísť na ruky. Ak mozes, stopni to, povedz im, že si to neprajes. Ja nemôžem, bola by vojna a o tu v rodine nestojím, manželova strana je večné rozhadana, a moja mama by to tiež asi nerozchodila... Tak ešte pár mesiacov...

Ja som to tiez tak mala, bol to akoby zvieraci pud dieta chranit a nedat z ruky. Skus sa teraz vyhovorit na koronu, je jej teraz vsade vela, ze sa bojis dieta ohrozovat.

Tieto pocity su u matky uplne normalne. Matka ma ine vnimanie, ine hormony, hlavne prve mesiace po porode, ma ochranarsky pud smerom k dietatu. Je dost bezne, ze ked sa niekto priblizi k jej dietatu, niekde hlboko vnutri sa v nej ozyva nejaky prastary pud, kedy by najradsej skocila s vycerenymi zubami pred dieta, "odstrasila" dotycneho cloveka a dieta si k sebe privinula a nedala ho z ruk. Je normalne, ze ked dieta ma niekto iny na rukach, moze mat pocit, ze chce to dieta vytrhnut a vypadnut odtial a nikomu ho nedat. Je to ochranarstvo matky, co tisicrocia musela svojich malickych novorodencov chranit pred vsetkym moznym v jaskyniach, lesoch a kade tade... Nehovoriac o tom, ze take babatko ma este slabu imunitu, tak prirodzene matka chrani dieta aj pred moznymi infekciami, ani si neuvedomuje, ze ten strach je aj to. Dieta do 3 mesiacov po porode sa este vyvija aj telesne, imunitu ma slabsiu a matka to citi, aj ked tuto informaciu nema, tak prirodzene to dieta chrani.
To ale neznamena, ze clovek sa tomu pocitu musi uplne prisposobit. Je dobre si to uvedomit, v com to prameni, ze to je normalne a ze to neznamena nieco ine. Myslim, ze matka s dietatom sa spolu pomaly v tomto smere musia vyvijat. Kedy najprv maju travit cas spolu hlavne a to dieta si zvyka vobec na to, ze je pri nom matka. Nikdy nezilo mimo nej, tak ani toto nepozna. Matka teda tiez to dieta spoznava, ma to byt cas pre nich. A postupne pomaly ma matka dietatu predstavovat svet okolo, inych ludi, pomaly a s citom prebudit v dietati zvedavost k inym, ukazat mu, ze sa ich nemusi bat, ze aj babka moze vziat na ruky, ze aj u babky je dobre. A matka si tiez musi postupne na ten pocit zvyknut. Pre dobro dietata je vyborne, ked sa u vlastnej rodiny dokaze citi bezpecne, nielen pri matke. Lenze je to velmi individualne, kazde dieta je ine, aj kazda matka je ina. Moja dcerka bola dost zvedava a chcela ku vsetkym chodit na ruky, ale ked sa tahala k nam, tak sme ju vzali, chceli sme, aby sa citila bezpecne, aby sa inych nebala, ale sa z nich tesila. Ja som si postupne zvykala na ten pocit, ze najradsej by som s nou bola sama a nikomu ju nedavala, ale to sa tiez neda vecne. Najprv si ale musia puto a taky pocit istoty vytvorit matka s dietatom, aby matka aj dieta dokazali "doverovat" dalsim ludom a nemat z toho pocit uzkosti. To tiez chvilu trva.
Samozrejme, je tu jeden velky rozdiel, ci ostatni to dieta tiez beru na ruky s citom, ci si ho len prekladaju z ruky do ruk ako futbalovu loptu, aj ked dieta reve, krici a ocividne je nespokojne. A ked place, ocividne vystrasene, ti este povedia, ze ved nech len place, si cvici pluca... No vo vsetkom treba najst spravnu mieru. Netreba to prehanat zo strachom a do istej miery si nanho treba zvyknut. Ale zase ked je dieta bojazlive ci prilis male, ocividne nespokojne u druhych, tak to netreba silit. Vsetko ma svoj cas.
A treba si davat pozor na prehananie. Poznam zenu, co nechcela dat dieta na ruky ani otcovi dietata. A svokru sice mnohe zeny neznasaju, ale aj ked je to zla svokra, pre dieta moze byt vybornou babickou, tak tam sa treba vacsinou trochu premoct a dat svoje pocity bokom. Mozno nie je babicka schopna neveste poskytnut dostatocne city a prijatie, ale moze ich poskytnut dietatu, co je na nezaplatenie pre to dieta.

Nechapem takymto problemom.. ved ked nechces aby ho nosili na rukach, tak to povedz na rovinu pevnym hlasom, ze nie a stoj si za tym. Ide aj o sposob akym to povies, nie so sklopenou hlavou, tichym hlaskom a rozhodne, vysvetli im to a opakuj dookola az dokym to pochopia.. ja som tak starsieho syna nedavala na ruky ked bol babatko. Pokial bol ticho, ticho lezkal v postielke, preco by ho mal niekto brat na ruky, a vedia ze by som urobila "bordel" ak by ma niekto neposluchol 😄 az ked bol vacsi, ze sa sam hrabal k niekomu alebo bolo vidiet ze chce spolocnost, tak vtedy

Tak ja som asi divná v tomto, ale vôbec mi nevadilo, keď na ruky syna brala svokra (bývali sme spolu, takže to aj tak bolo normálne), či moji súrodenci, teda jeho strýkovia a teta. Defacto ani kamoška mi nevadila, malý nemal problém, neplakal pri nikom, potom už rozdával úsmevy, ani chorý nebol (že kvôli tomu by som sa bála)
Cudzí zase k nám nechodili, ani do kočíka sa mi nikto nepchal.
Rovnako je to u dcéry, normálne ide na ruky k rodine a hotovo.
Ako beriem ze každý to vníma inak, ja doteraz nie som asi typ extra precitlivenej matky...

Ale no. Netreba byť až tak úzkostlivá. Je to normálna vec. Každý sa chce s malým bábom potešiť a tým, že ju troška povarujú sa jej predsa nič nestane. K nám normálne chodili návštevy po príchode z pôrodnice, každý pozrel, povaroval a bolo. Nikdy mi to nevadilo. Skôr by mi vadilo, keby o nás nikto nezakopol. O pár mesiacov budeš ešte aj vďačná, keď ju trocha ponosia.

A čoho konkrétne sa bojíš, keď ju berú na ruky?

@sens3i mozno je uzkostliva ale si chlap a tento instinkt proste nemozes pochopit..citim to rovnako a to sa nam maly este nenarodil..bude to prve male babo v rodine a uz teraz sa idu vsetci osalit a je to neprijemne ver mi. Som rada ze sa tesia ale mam pocit ze moje potreby su niekde na konci.pirtom ako kazdy veavi ze pride a bude chodit atd tak mam pocit ze ja si ako prvorodicka ani neuzijem svojho maleho..ako bolo pisane matka s idetatom v prvych nesiacoch potrebuju hlavne seba navzajom.to pochopi len matka..samozrejmw raz cas ano ale nie ze sa vkuse natrepu po porode a nedaju im ani vDChnut.

@0silvia0 aj ja som taka bola😂 podla mna som aj zuby cerila. Teraz sa na tom smejem, ale vtedy som to nevedela ovládať.
A na co som bola velmi alergická a to som si nedávala servitku pred usta bolo, ked spinavymi paprcami chytali malej rúčky a otvarali dlane. Dodnes, ked to vidim u niekoho ked chyta babatku rúčky, tak mám chuť tej osobe vraziť 😂

Ja to cítim úplne rovnako. Je mi z toho strašne keď ho niekomu dávam, ale skúšam to nejak prekusnut. Hovorím si, že nikto mu nechce ublížiť, a že sa nič nestane. Ale pocity sú to hrozné... Zo začiatku som ho aj otcovi bála dávať 🙈

Posli ich k nam prosim prosim, uz si krize necitim 😂

Podla mna si prilis citliva. Ved to nie su cudzi ludia... chcu sa s nou potesit, bud rada. ak ti to vadi, zatvor sa doma a nikam nechodievaj

@3nana13 otcovi? Tak to je uz ine psycho. No offense, ale asi by som sa skusila pobavit so psychologom, lebo toto nie je uplne zdrave.

@saraxyz ani ja som to nevedela ovladat. Raz prisla suseda ze chce maleho pokocikovat. Bolo mi trapne ju poslat prec, tak som dovolila len na nasej ulici. A ja miesto ulavy a odpocinku som bola nalepena na plote a spehovala, kedy mi decko vrati. Asi som vyzerala pri tom ako sialena Viktorka z Babicky, lebo uz nikdy v zivote si ho neprisla pytat kocikovat. To boli take ochranarske pudy ze az... pri dcere som to uz nemala takto vyexponovane, hormony sa uz asi upokojili casom...