Ked dieťa spomína to, čo nezažilo

Už je dosť veľká, nepovie všetko od začiatku? čo ju tak fascinuje na tých obrázkoch?
Poradiť, neporadím, neviem....

@alais Tvoja dcérka má schopnosti, ktoré my nemáme. Neviem ti poradiť čo s tým, akurát by som povedala, aby si to v nej nepotláčala a aby si neignorovala to, čo ti hovorí. Keď bude strašia, bude vedieť povedať a opísať viac. Pýtaj sa jej. Myslím, že z nej bude silná osobnosť ale neviem ti poradiť ako pracovať s jej schopnosťami, aby z nich vedela v budúcnosti vyťažiť. Určite hľadaj ľudí s podobnými danosťami, ktorí by ti vedeli poradiť bližšie.Myslím si, že takých ľudí by bolo na svete viac, keby ich rodičia nepresviedčali, že to čo hovoria, sa nikdy nestalo. Mňa osobne by zaujímali veci ktoré rozpráva, aj keď ty sa asi pri jej rozprávaní cítiš zvláštne a možno máš strach. Ale ber to ako súčasť jej života.Má danosť a tým je výnimočná, nenahováraj jej, že ti klame. Ale asi ju budeš musieť keď bude staršia naučiť, kde a komu môže tieto veci rozprávať. A ako dospelá si bude s tým vedieť hravo poradiť celkom určite. Držím palce.
Samozrejme, je to len môj názor, rodič si ty a ty s manželom sa musíte rozhodnúť, či pôjdete proti tomu, alebo ju v tom necháte. Ale ja by som to riešila asi takto.....

@alais rada by som,ale neviem..ale čosi na tom bude,že existuje niečo medzi nebom a zemou.

neviem prečo my to sem nehodilo.možno že by som skúsila ked bude mať takúto chvíľku si všetko zapisovať.nech ti vypráva a ty si zapisuj.ked povie aj ako sa volala potom by som si skúsila na googli nájsť či niekto taký existoval

juuj, az mi naskocili zimomriavky.. ked som videla nazov temy, myslela som, ze to bude zas nieco o "imaginarnych kamaratoch", ale toto je silne kafe.. davam si temu do oblubenych a som velmi zvedava na dalsie prispevky..

@alais Zmizol moj prispevok tak este raz- Mozno by pomohla hypnoza. Ale s tym treba velmi opatrne, aby viac neuskodilo ako pomohlo. Cital si knihy ako Zivot po zivote od Raymond A, Moody? Ked nabuduce bude mala hovorit inou recou, zapis si to, nahraj. Neboj sa, tvoje dieta nie je jedine, ktore si pamata, to co zazit nemohla..

Keď som to čítala, až ma mrazilo. Fakt neviem, čo poradiť, nejakého jasnovidca???? To zapisovane nie je zlý nápad. Deti sú veľmi citlivé, mnohé majú v detstve zvláštne schopnosti, ale vekom, okolnosťami sú potláčané a to je škoda. Deti síce majú aj bujnú fantáziu, ale toto je naozaj nezvyčajné... Pochybujem, že by si to vymyslela.

@ervenka hypnóza napadla aj mňa, ale to človek pozná len z filmov... 😒

Musím povedať, že pri prečítaní príspevku mi naskakovali zimomriavky 😒 .
Ja takýmto veciam - medzi nebom a zemou tiež verím. Na Tvojom mieste by som zašla za osobami, ktorí sa podobným veciam (veštenie, alebo skôr jasnovidenie) zašla a poradila sa, popýtala, ja si myslím, že Ťa určite usmernia a veci vysvetlia.
My sme chodili za jednou jasnovidkou, chodil aj manžel, ktorý podotýkam takýmto veciam vôbec ale vôbec predtým neveril, bránil sa tomu, dokonca sa hneval, keď som si raz za čas zašla k veštici. Keď sme prvýkrát prišli za tou pani, tak odchádzal so slzami v očiach a s otvorenými ústami, lebo neveril ako môže úplne cudzia osoba spomínať našim rodinných príslušníkov podľa mena, už aj zomrelých....
Takže ja Ti poradiť neviem, ale aspoň Ti poradím, aby si zašla za takými osobami, uvidíš, budeš prekvapená.
Tvoja dcérka je už teraz silná osobnosť, o tom niet pochýb 😉 .
My so starším synom máme zase taký "problém", alebo skúsenosť, že nemôžeme spomínať minulý čas, nemôžeme pred ním povedať, keď si bol malý, keď bol ocko malý, keď bola maminka malá, fotky z detstva sú pre nás tabu, on ich pozerať nemôže, lebo sa hneď ľútostivo rozplače a nejdeme ho dať aj hodinu dokopy! 😕

tak toto je fakt sila,fakt len zapisovat a googlit.skus si nieco najst o ingidovych detoch,mozno ta to hodi k niecomu,co ti pomoze.

fuuuuuuuuu zimomriavky neskutocne.. tiez asi neporadim.. skusila by som psychologa a nejakeho jasnovidca, medium, proste pohladat niekoho kto ma podobne schopnosti.. mozno by bolo dobre kupit kameru a dcerku natacat ked rozprava co videla... asi by som sa nesnazila nejako potlacat, hlavne snazit sa nejako pomoct, pochopit a vysvetlovat ze je to v poriadku a ze ma dar, ale musi s nim zaobchadzat opatrne..

@magali V sukromi nech rozprava kolko chce. Ale nemala by spominat pred inymi detmi, aky ma dar. Deti vedia byt velmi krute. Mozne sa stat,ak sa preriekne, zacnu sa jej vysmievat, nedaj boze sikanovat- ked je taka "cudna"...

@alais ja by som zasa k psychlogovi nesla vobec...mam taky pocit ze by z nej spravili nejaku diagnozu a chceli ju liecit a tym by v nej to vynimocne zabili.Je podla mna uzasne ze mas taku dceru,urcite ta v zivote este vela obohati jej pohlad na svet.Mne z toho co pises vychadza ze je este spojena s minulym zivotom,mozno je aj dovod preco je s nim este spojena...mozno ma nejake poslanie a mozno musi nieco dokoncit co v minulom zivote nestihla.Mozno to co pisem vyznie ako sci-fi,ale ja na take veci verim.

Ja by som na tvojom mieste skusila numerologa, na vestenie ani jasnovidectvo moc neverim. Psychologom by som to tiez neriesila. Skusila by som jej pustat dokumentarne filmy zo skandinavie, sledovat jej reakcie pri tom, zapisovat si vsetko co povie, googlit. Samozrejme to robit len za predpokladu, ze to nebude na nu negativne vplyvat.. a keby to je moje dieta, sla by som s nou v ramci dovolenky prave do skandinavie..

@ervenka no hej presne tak som to myslela ze musi byt opatrna.. takyto dar je stastim aj nestastim zaroven.. ak jej to zostane, bude to mat asi miestami tazke

Vdaka za odpovede...ano, citala som knizku od Moodyho, aj nejake ine. Vo vacsine pisu, ze tie spomienky vekom vymiznu, u nas to zatial tak nie je. Snazim sa ju zatial ucit, aby to nespominala na verejnosti. Nad navstevou psychologa sme uvazovali, ale obavali sme sa, ze ju vyhlasia za nejaku sibnutu. co teda ona vobec nie je. Je to mile, sikovne dievcatko, nejako sa nelisi od inych deti. Az ked pride jej chvilka a zacne tie veci spominat. Urcite to nie je nejaka rozdvojena osobnost, ona presne vie, kto je. Hypnozy sa obavam, tiez sme o tom uvazovali, ale myslim, ze by na to mala byt dospela a nie take male dieta a hlavne by to malo byt pod odbornym dohladom.... s navstevou jasnovidcov nie je manzel vobec stotozneny. S manzelom sme sa to doteraz snazili prehliadat a potlacat, ale vidime, ze to nikam nevedie...uz sme aj par krat spomenuli, ze by sme snad mali ist niekam na sever, ze co povie, ale kam? Okrem mena nemam nic, nepovedala nam zatial ani miesto, ani krajinu, akym jazykom to vlastne vtedy hovorila neviem, ale myslim, ze nieco ako svedcina (takze to kludne moze byt aj dancina, norcina). Tie jej spomienky nie su proste take, ze sadnem si a rozpravam a vsetko si pamatam. Ale pride urcity moment a ona ma dejavu a vtedy rozprava a porovnava si to s tym, co je teraz (napr. ze vtedy mala taku babiku s ktorou robila to a to alebo ze ked jej bolo zima, do postele jej dali taku zeleznu panvicu a proste tak). A zapisovat si, co hovori, ani nemusime, vzdy sme v takom soku, ze si pamatame vsetko.
V podstate teraz riesime, ci ju v tom podporovat, alebo to razne zakazat... Uz som jej aj pustila na youtube rozpravky v roznych skandinavskych jazykoch, ale nereagovala vobec na ziaden. Neviem, ci jej to v bdelom stave nie je pristupne alebo co.

@alais ahoj,ja by som ta skor nasmerovala k ludom,ktori maju rovnake schopnosti,myslim,ze by to pomohlo vam ako rodicom pochopit toto cele. neviem odkial si,z ktorej casti slovenska..

ja som pred nedávnom dočítala knihu Nebo nie je výmysel...skús prečítať..možno ti to dá veľa odpovedí na tvoje otázky....je to o chlapčekovi čo pri operácii takmer umrel a tiež mal divné zážitky, divné slová, pýtal sa na divné veci..rodičom trvalo 6 rokov, kým zozbierali útržky a dali si veci dohromady...je to skutočný príbeh skutočných ľudí....

ono je otázne, či je to "dar" alebo či si nesie so sebou nejakú "karmu"... poznala som jednu pani, ktorá sa podobným záležitostiam venovala, vravela, že u detí je mimoriadne potrebné zaobchádzať s tým opatrne.... v každom prípade ti tiež môžem poradiť kontaktovať niekoho, s rovnakými schopnosťami ochotného pomôcť a naučiť dcérku, ale i vás, rodičov, pracovať s tým, žiť s tým... len tiež treba dať pozor, na koho sa obrátite... žiaľ, aj tu sa nájdu podvodníci 😖

@alais fúha, tak až ma zamrazilo 😕 dala som do googlu "tuve" a bude to asi naozaj vo Švédsku..bol tam nejaký zosuv pôdy http://en.wikipedia.org/wiki/Tuve_landslide hm...či by vám to pomohlo v hľadaní 😨 No každopádne držím palce.

@alais, aj u nás sa občas stáva, že nás naša niečím prekvapí, niečím, čo by podľa všetkého nemala vedieť. ale nie je to v takej miere ako u Vás. keď bola menšia tak okolo 1,5 - 2 rokov, na otázku ako sa voláš, odpovedala úplne iným cudzokrajným menom, znelo to ako zdrobnelina a na svoje terajšie krútila hlavou, že nie, to nie je jej meno. dostali sme anglickú knižku a boli tam nakreslené také ich typické cukríky zabalené v celofáne - dovtedy sa s cukríkmi nestretla, to mala niečo vyše roka, keďže je atopička, čokoládu a cukríky už tobôž nejedla, návštevy bonboniéry nenosia, telku nemáme - ale hneď na ne ukazovala, že ham, ham, pritom sme sa ani nerozprávali ešte, že na obrázku sú cukríky a vlastne ani pojem cukríky nepoznala. ale vedela, že to, čo je na obrázku sa dá zjesť a je to dobré. sú to také momenty, napr. keď manžel doniesol prvý krát králika od známych, tak chcela chrbát, že ten je najlepší, že je tam biele mäsko (vraj naozaj zadná časť zajaca je najlepšia), sme jej hovorili, že veď takéhoto zajačika si ešte nejedla a ona, že veľa krát a treba najprv dať z neho dole kožuch a až potom papať (my sme už mali odratého). keď cestujeme okolo kopcov s lesmi (bývame na rovine), niekedy ukazuje, že tam bývala, v takom lese. bolo toho viac, veľmi si to nevšímame, deti si niekedy pamätajú čo to z minulých životov. vo vašom prípade je to dosť, neviem ako by som to riešila, hm.

Veľmi zaujímavé. Ja som videla film s touto tematikou... Uz si to presne nepamatám, ale mám pocit, ze toto zazívala mama 3detí, mala takéto spomienky od malicka a tiez ju sny a spomienky priviedli na miesto, kde pred tým zila. Nasla tam svojho vtedajsieho brata - uz bol z neho dedusko a ona mala za neho zodpovednost, nieco sa jej stalo a vlastne ju ,,tazilo,, , ze sa nepostarala o svojho brata...Ten film bol podla skutocnosti..

@alais potlacanim a ani zakazmi nedosiahnete vobec nic, iba ju budete stresovat. Tieto deti potrebuju maximalne prijatie zo strany dospelych, ktori ich prijmu take, ake su. Dcerka bude zrejme patrit k detom indigovym, resp, kristalovym, pre ktore je okrem ineho typicke spominanie na minule zivoty. Aj tu na koniku su nejake diskusie mamiciek, co maju take deti, aj nejaka sukromna skupina tu je, takze by bolo dobre sa skontaktovat aj s nimi, urcite maju cenne skusenosti.

@alais - ja by som tiez odporucila miernu hypnozu, ak tam nieco je, tak to moze vyplavat na povrch... ja takymto veciam neverim, ale keby mam taketo zazitky s nou, tak by som bola aj ja mega paranoidna a naklonena uverit... hlavne v mladsom veku, kde nebol dovod, aby si to vymyslala.. proste hovorila, co si mysli, co jej vadi, co jej chyba.

Hypnoza pri dietati je este jednoduchsia, lebo dieta nema zabrany a bloky o niecom hovorit. Necakala by som dlho a nezakazovala jej hovorit o niecom, co je pre nu prirodzene. Jasnovidec zabudni :( Skutocne mozes narazit na tu majoritnu väcsinu, co si bude z veci, co jej dcera povedala vymyslat pribehy a prijdete o kopu penazi... hypnozu vedie LEKAR, je to 100 a 1

google mne hned" vyplul" niekolko osob s menom Tuve. Tuve Hasselquist, Anthony G. Tuve, ale aj Tuve church... Co sa tyka jazyka- moze sa jednat o spomienky z davnejsich dob- napr. Slovencina v 19.storoci- pomaly aby clovek mal slovnik, mlada generacia nerozumie uz vobec... Ale neboj sa. Casom to vsetko prejde- casom myslim okolo puberty a neskor...

@buffinko tak toto sa stava aj nam a uplne bezne. Napr. sme nedavno boli na vylete a dali sme si zmrzlinu. Bola uzasna, skvela, domaca, vsetci sme si ju vychutnavali, ked dcera zrazu zahlasila, ze "ked byvala v cervenom domceku" (toto je jej bezna fraza, ktora nas stavia do pozoru, lebo tymto zacina skoro kazdu spomienku) tak zmrzlinu nemali. Ale ked bolo horuco, sluzobna (pouziva toto slovo odkedy ho pocula v nejakej rozpravke) dala do potoka nadobu s malinami a potom zaniesla kucharke a ta im tie maliny rozpucila, zmiesala s cukrom a dala na slahacku. Ale ta slahacka nebola biela. Na to reagoval manzel, ze aka bola, snad nie fialova? A ona ze cosi tati, nie fialova. Bola....velmi sa zamyslela a nakoniec povedala, ze bola "ako krem na opalovanie" - pouzivali sme na dovolenke taky, ktory mal vyslovene zltkastu maslovu farbu.

@denduska do googla som uz davno hodila jej cele meno. Zrejme to je bezne skandinavske meno, nasla som menovkyne aj v Amerike, asi potomkovia vystahovalcov. Nic sa mi nepodarilo najst, nemam zatial ine zachytne body, ako cas ci miesto. Myslim, ze to bolo v davnejsej dobe, nespomina napr. auta. Zila zrejme na gazdovstve, spomina husi a kone, voz na pracu a do mesta. Nespomina, ze by musela pracovat, spomina, ze mala pani, co ju ucila kreslit (a stale kresli velmi pekne a strasne rada). Spomina, ako behala po trave bosa a strasne rada to aj teraz robi. Spomina ludi na gazdovstve, ak niekoho spomenie raz a potom az o rok, nepomyli sa, hovori o tom cloveku to iste. Neda sa vsak s nou sadnut a vypytovat sa. Raz som skusila pouzit manusku, pozdravila som ju, ze som Tuve. pozrela na mna, ze ale mami, toto rpedsa nie je Tuve. Tak som ju skusila prehovorit, ze to je akoze Tuve a nech mu nieco povie. Len na mna pozrela a povedala nie. Ked pozera fotky zo Skandinavie, neda sa rusit, hneva, sa ked sa jej zacneme vypytovat. To, ze nema modre oci, ju velmi rozculuje (paradoxne farba vlasov jej tak nevadi). To, co spomina, su spomienky dietata, nespomina nic z dospelackeho zivota.

@anjelicek26 ak hypnoza, tiez skor myslim, ze pod dohladom lekara, Ale - zda sa mi mala, AK to su spomienky z minuleho zivota, urcite existuje dovod, preco si nepamata vsetko. Co ak by vyslo na povrch nieco, co by nevedela v detskom rozume spracovat? No a druha vec - naozaj sa obavam, ako by zareagovali lekari. Videla som, ako reagovali, ked 4 hodiny po operacii nehovorila po slovensky. Mam pocit, ze jby ej to skor uskodilo, ako pomohlo. Mozno niekde v cudzine je lekar, ktory by to s nou vedel, kto vie.

Rozmyslam, ze to naozaj zacnem vsetko zapisovat, ked bdue vacsia, mozno si to bude chciet precitat. Ale ako k nej teraz pristupovat, neviem.

@alais - skor si myslim, ze ked sa dopracuje k niecomu, co bude mat jasne kontury - tak sa jej ulavi. Konecne tie utrzky v jej pamäti budu davat zmysel.

A lekar v cudzine ti nepomoze, na co ti je taky, ktory sa s malou nedohovori?

@alais citam tvoje prispevky bez dychu, je to naozaj zvlastne... naozaj to vyzera ako spomienky z minuleho zivota... mozno naozaj umrelo dietatko a ma to suvis s tymi psami, ze sa ich tak desi... drzim vam palce, neviem, ako by som k nej pristupovala, tazko radit...

@alais precitala som si tvoje prispevky....zijem v Norsku a poviem ti, ze Tuva je tu typicke norske meno (sice nie Tuve, ale skoro navlas rovnake), cervenych domov, tiez s gazdovstvami je tu ako maku (hlavne farmy), typicki skancinavci maju modre oci a blond vlasy, a najoblubenejsi dezert v Norsku su jahody posypane cukrom so slahackou ... a tiez psov tu maju v kazdom dome...