Kamarátka negatívne ovplyvňuje moju dcéru
Mám trojročnú dcéru, a v susedstve kamarátku s ktorou sme zvykli tráviť viac času spolu. Jej malá má skoro 4 roky a je silne naviazaná na moju dcéru. Dva dni v týždni navštevujú spolu škôlku, kde tá kamarátkina malá neustále vyhľadáva spoločnosť mojej dcéry a má tendenciu určovať aktivitu čo budú robiť a diktovať ako to budú robiť, všetko musí byť podľa nej. Mojej dcére sa to prestáva páčiť, chce si robiť niečo iné, tak jej to neumožní, zničí, robí jej zle. Túto situáciu si všimli a takto popísali aj učiteľky v škôlke. Keď sa stretneme vonku, je to to isté, všetko musí byť podľa tej malej inak je zle. Ak je tam aj iné dieťa, to odstrkujú, nesmie sa s nimi hrať, nesmie sa s nimi o nič deliť, dokonca tá kamoškina malá vyvádza aj keď niekto siahne na veci mojej dcéry. Jej mama nikdy nezasiahne, aj doma je malá šéf a vždy robia veci ako ona chce... Pokiaľ sme u nich doma, nič nechce mojej dcére požičať, ak sa s niečím začne hrať ničí je to. Ak sú u nás doma, tiež je to problém, jej malá šéfuje a končí to plačom. Najhoršie je, že moja dcéra začína od nej chytať podobné maniére a rovnako sa správa k mladšej dcére. Ty toto nemôžeš, tam nesmieš a podobne... Ako vykorčuľovať z takejto situácie? Ako postupovať? Bývame hneď vedľa seba a teda baby sa budú často stretávať, hlavne v lete keď sme často na ulici sa kontaktu vyhnúť nedá. Blížia sa sviatky, plánujeme si posedenie s niekoľkými kamošmi, no ja viem, že keď tam tá malá bude, bude to len plač a plač u ostatných... Ako ďalej?
no pozor na to, je dobre, ze to chces riesit. Moja dcera zazivala v tom veku nieco podobne, no nakoniec to vyriesila sama a nasla si inu najlepsiu kamosku, a kamaratia sa doteraz, uz su takmer dospele.
Bolo by fajn, keby si volala k nam aj ine kamaratky, aby sa dcera necitila tak, ze nikoho ineho nema, perto sa bude kamaratit len so susedkou, a uvidis, ako sa to bude vyvijat
Ja osobne by som to riesila s mamou dievcatka, nech jej dohovori, ze aj ona sa musi vedieť prispôsobiť hre , atd....ak sa nic nezmeni, obmedzila by som stretávanie, mozno casom to bude ine...
Mali sme isty cas taku kamosku, co mala dceru o 2r starsiu od nasej, nasa mala 2r, jej 4r. Presne toto bolo, ta starsia stale vsetko vymyslala, organizovala, vsetko muselo byt po nej, a nasa ako trubka vsetko opakovala, a ta starsia kamoska naschval nahovarala nasu mladsiu na take, co este nezvladala. Ja som potom vkuse moju upozornovala, aby to nerobila, to nerobila, bo to nedokazala a padala. napr tahala ju liezt hore dost nerovnym terenom, strmym na 2rocnu, krizom krazom, nasa 2r to nezvladla, ja som sa bala ze spadne riadne, tak som vkuse hucala na nasu nech to nerobi, len nervy z toho som mala. Ale nasa mala ju zboznovala, len mne to vadilo. Jej mama svoju nejak neupozornovala, ani neriesila aj ked videla ze mam nervy z toho, len nakoniec ja som bola ta, co furt huci (aj ked len po svojej), takze po case sa to aj skoncilo, cele stretavanie, vdakabohu aj. Ako s mamou toho dievcatka som si ja rozumela, bola fajn, z mojej strany, neviem ako ona, ale oni mali moc na mna volnu vychovu malej, skor kamaratka ako rodic, takze sa to odrazalo potom aj v mojich pocitoch, ked bola s dcerou. Mne to vadilo, jej dcera ako sa voci nasej sprava, ked bola bez dcery, bolo fajn. Ale je to jej decko, ona si ho lubi, tak ona zase svoje pocity mala urcite inak ako ja 🙂 skratka osud vyriesil. ✌
Mala som mozno podobny problem. Nasa dcera sa asi vo veku 5 rokov skamaratila s jednym dievcatkom, bola jedinacik a vsetko jej dovolili a vsetko mala. Jej mamicka nas stale volala k nam, pretoze jej Tamarka chce, aby prisla a co chce Tamarka, to treba okamzite splnit. Asi dva razy sme boli u nich, oni u nas. Tamarka hned komentovala, ako malo mame hraciek. Jednoducho sme sa prestali stretavat.
Pises, ze ta starsia kamaratka je na tvoju dcéru naviazaná, podla mna ale zo zlého dôvodu .. nie preto, že by ju mala naozaj rada, inak by jej nebrala hračky a nekazila hry, chce jej iba šéfovať a to sa s mladším dieťaťom darí oveľa lepšie ako so seberovným. Určite by som začala viesť dcéru ku kolektívu, na ihrisku , v herni atď. Nech má viac kamarátov, a to dievčatko ktoré rozkazuje obchádzať. Svojej dcérke skús vysvetliť, že to rozkazovanie nie je v poriadku a s takými deťmi sa nikto nebude chcieť hrať - aby to neprenášala do svojich budúcich kamarátstiev
Ďakujem baby za reakcie 🙂 Na ulici nás býva viac mamičiek s takými deťmi a máme na Facebooku chat kde si píšeme hocikedy keď ideme von aby sme sa stretli z predsa len je nám veselšie viacerým. A je tam aj táto mamička. Takže vie o tom kedy a na ktoré ihrisko ideme. Ak si zriadime inú skupinu bez nej to bude asi blbé, určite to nejako zistí :-/ ona akoby tento problém nevnímala, samozrejme ako každá matka si myslí že to jej dieťa je to naj... Bojím sa jej reakcie pri otvorenom rozhovore. Netuším ako zareaguje. Ona sa za tie štyri roky ani na chvíľu nevzdiadila od malej, je na ňu naozaj extrémne naviazaná, obávam sa, že ani po rozhovore sa nič nezmení... A zas baby sú spolu v škôlke, ako to ovplyvniť tam? A na ulici keď chcú byť jedna s druhou? Aby som nebola ja za nejakú hysterku čo preháňa...
S niektorymi ludmi to proste nejde. Hm, uz mi len napada, ze by si sa mala s tou malou porozpravat ty - povedat jej, co sa ti nepaci a ze ked sa neprestane takto spravat, tak sa tvoja mala s nou nebude kamaratit. 4r by si to uz mohla trosku uvedomovat, predsa len to decka beru inac, ked im to podie niekto iny ako ich rodic...
Podla mna ten rozhovor s mamickou je dobry napad..ak sa urazi a zacne od vas bocit, no bude to trocha blbe, ale mate vyrieseny problem 🙂 ak povie, ze dobre, tak to mozno zacne konecne riesit aj zo strany svojho dietata. Plus rozhovor s dcerou... opytat sa jej, ci ma to druhe dievca rada, ci jej to nevadi, ked jej bura hru atd.... a ze sa moze rozhodnut, s kym sa bude hrat.. ci s dievcatkom, ktore jej robi zle a rozkazuje jej alebo s niekym inym... vedome jej ukazat, ze ked sa hra s niekym inym kludne, ze aha, ze pozri, tento chlapcek/dievcatko sa s tebou hra pekne, nerobi ti zle, je to pre teba takto ok? lepsie?. Ved ked ju to druhe dievca terorizuje a mala place,..tak vidim, ze ti to prekaza, atd. atd.... hlavne jej ukazat, ze ma na vyber a aj ine moznosti a moze povedat nie a odist z hry, ktora je pre nu neprijemna. Ze sa budu stretavat v skolke, nevadi, deti sa musia nacit fungovat aj s inymi povahami. Len sa mozu posunut v kamaratskom vztahu inde.
A ty si v tých situáciách zasiahla ako? Ako si reagovala keď si videla že to dieťa sa chová očividne zle a nevhodne???
Podobné diskusie
- Je takéto správanie v škôlke normálne?41
- Mojej predškoláčke robí jej kamarátka stále zle. Ako jej môžem pomôcť?1
- Ako pomôcť 4,5 ročnej škôlkarke, ktorá zle znáša zámenu učiteliek?1
- Ako reagovať, keď 3,5 ročná dcérka cielene plače, nechce sa deliť a berie vec...1
- Stretávanie sa detí po škôlke2
- Mám dať staršiu dcérku do škôlky, aj keď som na rodičovskej s mladšou?48
Myslim si ze jej mamke to treba vysvetlit jasnejsie nez doposial alebo vyhybat sa aj s ostatnymi a najst si ine ihrisko alebo iny cas a mozno to mamke docvakne.