Je správanie môjho dieťaťa normálne?
Ahojte. Idem sa poradiť sem lebo nemám vo svojom okoli nikoho s deťmi komu by som sa mohla zdôveriť. Mám ročného synčeka, ktorého milujem najviac na svete. Je šikovný, chodí už, vie napodobňovať zvieratká, povie mama, tata, ham, mnam a podobne. To iba pre predstavu, že mi nepríde, ze by mal mat nejakú diagnózu. Ale všetko je u neho problém. Spanie, jedenie, prebaľovanie, obliekanie, obúvaní, kúpanie. Proste všetko a ja už som z toho hrozne vyčerpaná. Spat chce iba so mnou, na mne, pri me. Máločo zje, vymýšľa pri jedení. Prebaľovanie je veľký boj a rev. Takisto prezliekanie, obúvanie, kúpanie. Ja som na konci dňa už taká unavená a ohučaná. Je to normálne spravanie u ročných deti alebo môže byt niekde problém? Je to taká povaha? Keby napríklad sa nerád prebaloval a prezliekal, tak ok. Ale u neho je problém všetko a mna to hrozne ubíja. Viem, ze nie všetky deti pekne spia a jedia a podobne. Alebo je normálne aby problém bol úplne všetko? Ďakujem za rady.
Myslím, že áno.Ja som niekedy saskovala pri tých činnostiach, keď to bol problém.Neskor manipulovala🙂ukáž či to vieš rýchlejšie, lepšie ako ja...
presne ako môj kedysi, vysoké IQ, horúca hlava, precitlivelosť... časom to bude lepšie, ale náročný bude aj v 15 viem o čom hovorím
Obliekat a prebalovat ho musis, to nejak vybojujes. S jedenim, daj mu lyzice do ruk a nech bojuje sam, kolko zje, tolko zje ale aspon nebude s tebou bojovat. So spanim neporadim, nas spaval v postielke od malicka a mal len kratke obdobie kedy ho bolo treba cez den uspavat.
Ahoj tiez sme to prežívali ( prebaľovanie vždy boj , kúpanie ako kedy,obliekanie neznášala.) Tiez som sa bála, či to bude ok .teraz má vyše rok a pol a zlepšuje sa to . Kúpanie miluje. Jedenie je už tiež lepšie- skúša sama v sedačke. Obliekanie nemá rada ale čo už . Asi už len čas 🍀🙏 držím palce ♥️
Ja mam tiez take deti..hlavne syn, to s nim sa ani chodit nedalo nikam, on vedel tak svojimi teatralnymi scenami vysat z cloveka energiu, ze koniec..brala som to najprv normalne, ved aj toto je rodicovstvo, patri to k tomu..lenze potom sa mi otvorili oci, ked som videla u ostatnych, ako normalne chodia s detmi von, hocikde, bez problemov atd., tak dofrasa, preco moje deti stale take divadlo so vsetkym..paychologicka mi vtedy povedala, ze z jej skusenosti maju prave deti s takymito prejavmi vyssie IQ..a mala pravdu, vidime to teraz v skole..
@zabka79 a tiež sa nerád obliekal a prebaľoval a podobne?
@luccija Áno, ja tiez šaškujem niekedy až ma z toho niekedy hlava boli ale málokedy to zaberie. Ja už som skúšala kazdu radu na internete ale nič nezaberá.
@lucka_ke a tiez sa nechcel obliekať, obuvat a tak?
@viestta no ved to, že každý deň je boj. Nedá sa s ním chodiť ani vonku lebo kým sa oblečieme a obujeme tak je taký zrevany, že už ho nedostanem do kočíka a už vôbec nie aby chodil po svojich. Bez nosiča by som ani z domu nevyšla.
@mandymoore123 ďakujem, stále si hovorím, že je to iba obdobie a prejde to ale neprechádza.
@zonjushe hovoríš mi úplne z duše, presne takto sa cítim. Okolo všetkého veľké divadlo, keď vidím vonku deti tak mi je ľúto. Ale milujem ho najviac na svete. Ale niekedy ma toho človek dosť.
ahoj, môj starší syn bol taký. smutné je, že okolie ho nálepkovalo, že isto má všelijaké diagnózy. a on bol len taký náročný 🙂 z podložky pri prebaľovaní utekal, on doslova behal, nechodil, vrešťal stále, hlučný bol, nervný, nespal. do 6 rokov sa budil ešte 3-4 krát za noc... mladší ako novorodenec mi spal celú noc a starší v troch rokoch vstával 10x za noc. psychiatria. tie prvé roky boli doslova boj, postupne sa to zlomilo.
samozrejme, vylúčené nie je nikdy nič, ale sú deti, ktoré sú ako medík a potom takéto 😀 u nás bol boj všetko a čím viac som bola vyčerpaná a nervózna, tým to bolo horšie. poteším ťa - syn bude mať 10 a je síce stále akčný, so spánkom sa nekamaráti, ale je to jedno veľmi šikovné, rozumné chlapča, ktoré je nadupané vo svojom veku takými vedomosťami a informáciami, že až čumím. a samozrejme, všetky tie divadelné predstavenia zmizli 🙂 testovať iq ani nič ďalšie sme nedávali, ale potvrdzujem komentár vyššie, neskutočne mu to páli hlavne s číslami a všelijakými informáciami z encyklopédií. inak je zdravý, hlučný a normálny chlapec, s ktorým začína plieskať puberta 😀
so všetkým bol problém, ak som chcela ísť s ním von a mali sme sa prezliekať tak rev, čiapku neznášal, topánky skopával, potom vonku len po schodoch hore dole a ani za svet tam kam chcem ísť ja, v kočiariku reval, lebo neznášal byť pripútaný, v autosedačke rovnako, potom reval, lebo on ešte nechce ísť domov
jedlo - bol dojčený 2 roky, čiže jedlo som nejako nehrotila, ale dosť dlho som ho musela dokrmovať, aby niečo zjedol
kúpanie - s revom do vane, vyzliekanie boj, potom zistil, že voda je fajn, hral sa s hračkami a zase boj, lebo bolo treba ísť z vane von
závidela som všetkým matkám, ktorých deti tíško sedeli v kočiariku, alebo išli s mamkou za ruku, ja som za ním buď behala alebo reval
Poznám, je to povaha a vysoké IQ. Má 9 rokov - nadanie na matematiku, vysoké nároky na seba aj na nás. Mňa to tak terorizovalo, že keď mal 1.5 roka, tak som zdrhala do roboty a on išiel do jaslí. Jedno z najlepších rozhodnutí - seba som uchránila pred totál vyhorením. Keby išiel v 3 rokoch, tak by nás zožral, nemá rád zmeny. Každý deň polka prerevaná, lebo sa mu niečo nepáčilo - môžeš rovno v jasliach revať za mamou, ale aspoň ťa nebudem vidieť.🙈 Revanie sa tam minimalizovalo.
podla mojho nazoru to je u chlapcov celkom bezne spravanie, moja dcerka je maximalne kludna, nema problem s nicim, sestra ma chalana v rovnakom veku a su s nim totalne trable :D ale to zavisi uplne podla nalady, ale vacsinou sa deje u nich to iste, co opisujes ty. nepohne s nim ani za svet.
Ak ta to potesi, ano su taketo deti. Moj robil presne to iste a bola som vyšťavená totálne. Zlepsilo sa to cca v 3 rokoch, ale nikdy nezmizlo. Diagnostikovane nadpriemerne IQ a Aspergerov syndrom. Je to dar a trest zaroven. Decko uz dospele a bola to "jazda" 😀 Ale teraz to uz hodnotim ako velmi pozitivne nieco, vela som sa naucila.
@danulicek ja už som teraz na konci so silami, kde to ešte kým bude mat 10 rokov.
@lucka_ke Presne takto to u nás vyzerá.
@kubobubo Neviem si ani predstaviť ísť do prace a dať ho do jaslí. Ved tam by ho ani neuspali. A s manželom sme vždy chceli 2 deti ale tento jeden nám bude musieť stačiť.
@uhgara donedávna som si aj ja hovorila, že je to tým že je chlapec no ale neviem.
@akvi a ohladom iných veci si si niekedy povedala že je iný? Myslím tým dosahovanie míľnikov a podobne.
Ďakujem všetkým za odpovede. Popravde som čakala niečo ako, že čo vymýšľam, ved všetky deti sú take, normálka, nerieš. Možno to spomeniem pediatricke.
vies co, ono sa to vekom zlepsuje. fakt pre mna bol najhorsi prvy rok - rok a pol. na druhej strane mna starsi syn naucil velmi vela veci, ktore sa nikomu inemu nepodarilo. klamala by som, keby som ti napisala, ze teraz je ticho a v klude 😀 su dni, kedy mi ide hlavou: boze, uz chod spat, uz bud ticho 😀 lebo jemu stale melu usta a stale sa pyta, ci viem, kto ziskal nobelovu cenu v nejakej oblasti, ci viem, kto ziskal guinesov rekord, ktory je najmensi pes na svete a tak 😀 a ja viem akurat tak to, ze som ohucana 😀 ale je neskutocnym obohatenim, inspiraciou. tak ti drzim palce, bude to dobre urcite 🙂
Ahoj,moja bude mať 13mesiacov o pár dní a presne to isté. Sama síce ešte nechodí,ale myslim si,že je to len otázka času.Tiež vie povedať:mama,tata,papa,baba,daj,vie tlieskať,urobiť papa,jazyk vie vyplazovať(😂) a take svoje hatlaninky. No,ale je to boj so všetkym.Vyžaduje si veľku pozornosť a nič pri nej nespravím.Ledva navarím obed a každy večer ako keby tu bomba spadla.Stale len vreští..Nechce sa obliekať-ani keď ideme von,nechce sa prebaľovať-musim robiť šaškoviny,keď ide jesť tak vždy musi mať niečo v ruke a musim jej spievať pri tom a robiť blbosti.Jedine tak niečo zje.Keď sa ide kúpať,tak už keď je vo vani je dobre,ale vyzliekanie-nasledne obliekanie/velky boj/.Nič jej nemôžem do protivna povedať-zobrať lebo hneď vrešti. A celkovo vkuse pol dňa premrnčí,stale tak divne mniauči,že mi to až derie uši,ale čo už. Nič sama nechce robiť,hračky ju nebavia.Jedine čo vydrži je čitať si somnou knihy. Snaď to raz prejde.
moja dcera toi iste. ani prebalit, ani poobliekat, ani najest. najskor zachadzanie sa, neskor amoky. spavanie na mne, ked sa hrala sama niekde a odisla som do vedl, miestnosti ( neboli tam ani dvere, ale velky prechod ), tak problem.
chodili sme do hudobnej skoly, odchadzali sme poslene, lebo som ju nevedela dostat do oblecenia. vzdy ked sme sli von, ja dopotena, ona dopotena, co sme bojovali, kym bola malinka, tak sa vysilila, ze mi pri tom aj zaspala. od mala zurivec.
v skolke nam psychologicka povedala, ze jej neustala nespokojnost so svojim vykonom moze anznacovat vyssiu inteligenciu. nikdy sme ju takto nedavali vysetrovat.
pred inymi ludmi je naopak hanbliva, doma zurivec a teraz sa jej rozbieha puberta. uzas. budem rada, ked prejde aspon 5r, nech to amme vsetko za sebou.
@akvi áno aj u nás vysoké IQ a mierny Asperger
autorka - je to beh na dlhé trate, stále s ním bude ťažko, môj ako rástol a dospieval prešiel z detského plaču do agresivity a sebaubližovania, potom zase do plaču, teraz zase agresivita a odvrávanie - teda vo chvíľach kedy je mimo svoju komfortnú zónu, málokedy je uvoľnený a veselý, vtedy mám chuť skákať od radosti a otvárať šampanské, stále výkyvy nálad, potrebuje všetko rozoberať do podrobností, neustále dookola vysvetľovať prečo musí v noci spať (on to nepotrebuje), načo je dobrý pravidelný režim a podobne
Mam dve deti a obe boli taketo od narodenia,problem s kocikom,vozenim v aute,s autosedackou,kakanie,jedenie,dojcenie,prebalovanie,spanok 🙈 vzdy boj,plac,nervy..ale vekom sa to zlepsilo(aspon u starsej),a je velmi sikovna a rozumna a v mnohych veciach je sikovnejsia ako starsie deti.snad to tak bude aj u mladsej😃
Autorka - ano, od babatka bol iny. Minimalna potreba spanku napriklad, neustala potreba hybat sa. Vkuse v nejakej emocii, kolisanie od extremu do extremu. Fyzicky skor popredu - skoro sedel, skoro lozil aj chodil. Skokove posuny - rozpravanie napriklad, do 1,5 roka skoro nic, len slabiky. Zrazu faza "slov" nikde, rovno vety.. Neskutocna pamat, az zarazajuca. Po dvoch precitaniach 2 stran rozpravky ju vedel napsamat. Piesen na jedno pocutie. Na besiedke v skolke, ked nejake dieta zabudlo text, on zaskocil za vsetkych 😅😂 Anglicitna od mala ako keby vyrastal v bilingvalnej rodine, chytal frazy z rozpravok a dokazal pouzit.. Sam sa naucil citat, netusim, kedy, povedal mi o tom ked mal 5 rokov, ale je mozne, ze vedel uz skor.. To su tie "dobre" veci. Tie ine - nevedel sa obliect este ani ako 4 rocny. Zaviazat snurky - ked mal 6, tak ako tak zvladol. Nejake spolocenske pravidla, empatia, nic, on to nerozozna, nerozumel dlho vtipom, este aj dnes ma obcas problem s ironiou, nechape ju, nechape, preco niekto povie nieco, ale nemysli to tak doslova.. (napr. ucitelka v skole zahlasila, ze "Komu sa nepaci, moze ist." On sa pobalil a siel. Potom z toho problem samozrejme, on nechapal, co zle spravil..) Kreslit - nula bodov, nezaujem. Zo skolky ziaden vykres. Psychologicka na vysetreni mi vravi, ze kreslenie nic moc..a on jej tam pritom nakreslil maticnu dosku z pocitaca, ale ona to nevedela ocenit 😂 Proste zaujmy uplne "mimo".. Emocie nezvladal este ani ako 12 rocny, zlepsilo sa to teraz, od tych cca 16 vyrazne zlepsenie, ale stale su veci, ktore ma dokazu zaskocit.. Skola jedna katastrofa, nastastie, mali sme moznost nebyt v systeme, takze toto sme len vdaka tomu ustali.. Vlastne cely jeho zivot je taky velky extrem, z jednej aj z druhej strany, nic nie je ze "v strede", u nas je to bud, alebo. Nula, alebo jeden. Nic medzi..
Ja mám skoro 2 ročného, s ktorým je problém úplne všetko, prakticky od narodenia. Ťažko si to aj predstaviť, keď to človek nemá doma, ale všetko je s vreskom. Prezliekanie, umývanie, jedenie absolútne neexistuje, uspávanie, lieky, ísť s ním niekam sa nedá nijak, to je celkom psycho- kocar nie, nosič nie, auto nie, autobus nie, vlak nie, peši nie, odrážadlo nie. Občas sa nechá odniesť na rukách, občas aj to s vreskom 🤷🏻♂️ hrať sa nevie, nechce ani so mnou. Celý deň chodí, niečo chytí, hodí, zhodí, vyleje, visí na mne a tak dokola, za sústavného mrnčania a plaču. Každý deň mám pomaly žalúdočnú neurozu, keď niekam s ním sama idem. Podotýkam, že všetko sú to veci, ktoré zažíva prakticky od narodenia, takže nič nové, na čo by si musel zvykať 🤷🏻♂️ a ešte som zabudla, nevie spať. Ešte som nevidela dieťa, ktoré by takto katastrofálne (ne)spalo a nefungovali na neho žiadne tipy a triky. No, sama čakám, či sa časom ukáže nejaký dôvod, alebo to postupne vymizne.
@akvi ako keby si písala o mojom, šnúrky si nevie zaviazať riadne ani dnes, ale inak je veľmi zručný, maľuje, robí si diorámy z rôznych materiálov, angličtina mu ide sama od seba, ale napríklad prísť niekde načas, nachystať si jedlo, zadeliť si zložitejšiu úlohu a stihnúť do nejakého termínu takéto veci mu robia problém, toto sa ho snažím teraz naučiť, aby si nenechával všetko na poslednú chvíľu
@lucka_ke tie decka su jak cez kopirak.
moja tiez dlho snurky nevedela, ked bola mala problem poobliekat sa - dlho, celu skolku, problem najest sa, scie aj koli cleiakii jedlo odmietala. v jedle ej vyberava, ma dost energie, vzdy bola nespavec.
anglictina jej tiez ide bez problemov, v slovencine sice pokrivkava, ale ako nie ej to zle, uci sa dobre, len to ucenie obcas odflakne a niektore predmety ju jednoducho nebavia a nelezu jej do hlavy. take sa naucit nevie. musim jej stale pomahat.
vsetko ejj neskutocne dlho trva. vzdy ked sme mali neikam ist, tka problem, nervy aby s,me stihli. chysta sa na poslednu chvilu.
hlasim sa do klubu 🙂 nas ma 1.5 roka a dnes som silne zvazovala, ze ho hodim do snehu a necham tam (na lyzovacke sme), tento tyzden je extra narocny a toto obdobie, ze cely den so vsetkym bojujeme ma asi poslednych par mesiacov, nemam pocit, ze ma nejaku diagnozu, mam pocit, ze je to skratka narocne dieta s velkou energiou
Ja napisem tipy na prebalovanie-tycinka/chrumka v mojich ustach a musi ju dociahnut😀popripde barsjaka hracka mi funguje. Obliekanie von je najlepsie, ak ho niecim motivujem(nejakou jeho kamoskou, pripadne ze pojdeme krmit kacky/vencit psa). Na jedenie grif nemam, ale uz ponukam jedla, ktore ma rad hlavne, a citame si pri tom oblubene knizky. Kupanie ma rad, vymyslam rozne zabavky-malovanie, kupeme zvierata…
Niekedy su fakt tazke dni, vtedy mi pomoze len si trochu oddychnut od neho a hoavne bez neho😃
Aj moji boli takí, mladší má dva roky a tiež je niekedy všetko problém .. podľa mňa to je normálna "fáza", ako sa vraví 😉
@jesenzima toto nie je fáza, sú deti s obdobím vzdoru a potom sú tieto vysoko inteligentné komplikované deti. Môj sa naučil v roku jazdiť na malom puky odrážatku a namiesto chodenia sa premával na ňom. Ako 4-ročný zbehol dole schodmi, ja som išla výťahom a dole mi oznámil, že som prišla 38 sekúnd po ňom. Jednenie je tiež špeciálna záležitosť - pár obľúbených jedál. Frustrácia, keď sa mu niečo nedarí podľa jeho predstáv, je nekonečná. Doreve sa, donervačí - dlho si nevedel zaviazať šnúrky na teniskách. Chceli sme ho to naučiť, namiesto toho aspon 5 hodinových revacích seansí. Ako povedala moja sestra - po babke zdedil pedantizmus a po dedovi cieľavedomosť. Vražedná kombinácia. V škole je to najobľúbenejší chlapec, chodí aj na futbal a tiež sa mu darí. Doma je to občas na palicu.
práve som si v mnohých vašich komentároch našla nášho 10mesačného šintra 😀 Vďaka ženy, vliali ste mi nádej... 😀 😀
V takom veku asi tazko urcit. Moj syn od narodenia bol zurivy hlucny precitlively agresivny je to lepsie ale stale taky je. Vo veku 16 meiacov sme boli u psychologicky u dvoch a obidve povedali ze je normalny. IQ ma vysoke.