Je lepšie vychovávať deti ako osobnosti alebo ako malé deti?

každá vychovávame deti podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, neexistuje univerzálny návod pre všetky, ktorý by fungoval... to čo sa osvedčí u jednej, nemusí fungovať u ďalších 10... ja síce tiež hovorím, že netreba hneď skákať keď dieťa zamrnčí, aj ono má právo prejaviť sa po svojom a niekedy treba dať emóciám voľný priebeh 😅 ale je to sestrina vec, ako si to bude riešiť, ona bude syna vychovávať, nie tvoj manžel... takže manželovi by som poradila nájsť si iné hobby, ako komentovať spôsob výchovy jeho synovca...

V zasade by sa ludia, co deti nemaju, nemali vyjadrovat k vychove.. Ja som tiez parkrat volaco poznamenala k svagrininej vychove, kym som nemala deti a odkedy mam, tak uz nic nekomentujem 😀 teoria a prax sa niekedy rozchadzaju..btw. ako moze byt 5mesacne dieta rozmaznane??? 😕 ja som mojich tiez nenechavala vyplakat, s vynimkou prejavov vzdoru 😅 ale to je uz o inej vekovej kategorii 😉 male babo nijak inak nevie vyjadrit, ze nieco potrebuje, iba placom...

neries....to je nie len od maminy k mamine ine,ale aj od jedneho dietata k inemu....spravnu univerzalnu cestu nikdy nenajdes a uz vooobec nie na tejto stranke 😝 😝 😝 😝

@sampo
@veselalentilka

🙂 pokial som nemala dieta, tiez som mala nazory, ze toto alebo toto by som nikdy nedovolila, alebo ze toto by som nedovolila, ale prax je ina a ked sa ohliadnem spatne tak sa len pousmejem ze aka som bola naivna 🙂

Len par poznamok k uvodnemu prispevku:

- ad 1. veta: Na druhej strane sa rodi aj vela postihnutych deticiek, aj keby "iba" hyperaktivitou, poruchami ucenia ci ADHD...ale aj ine veci...cez alergie, problemy s imunitou, celiakiou a pod vleklymi vecami ktore tiez rodinu vedia potrapit atd.
Skoro chodit nemusi byt vzdy na osoh pre vyvoj babetka, prilis skore moze signalizovat neskorsi problem...ale nechcu vsetci ani "zdravo skoro", ved je tu plno tem ako uz ma rok aj 3mes, 4mes a nechodi...
Cize tato doba ma aj odvratenu stranu, nielen "lubive" deti malych geniov, ci duhove, krystalove ci indigove.
A mnohe su skratka uplne normalne deti.
Chapem ze to zatial vidis idealisticky, kedze svoje nemate, potom uvidis ze to ma cele mnoho rovin.

- ad vychova 5 mesacneho - to je vzdy aj od osobnosti matky, v dnesnej dobe je stale viac tych ktore na rozdiel od minulosti detom daju prve posledne, vela sa venuju, rozpravaju, vysvetluju. Co je samo o sebe skvele, az na to, ze niekedy su deti az prilis na piedestaly, ziadny extrem nie je dobry. Aj to ma rozne formy, niektore snazive mamicky rozvijaju deticky stylom: minimalne baby plavanie, gymnastiku, cudzi jazyk, hudobne jaslicky a neviem co este aby nezmeskali zivot. Edukacnych hraciek plna izba, alebo experimenty typu iba drevene ci montessori a pod.
Vela venovania je dobre, vyplakat netreba. Ale aj tu to moze ist do extremu a poznam deticky ktorym sa venovali tak moc ze nevedia byt same so sebou, su presytene, tym padom akoby znudene, ba dokonca az "vysate" nejakou formou opicej lasky. Alebo potom akoby predcasne dospele, sice mudrlanti, ale akoby im niekto vzal detstvo.

Je to komplexna vec, ktoru treba cez vsetko vidiet aj individualne.
Tak ako to pises ty, je to isto spravne a je dobre ze si si vsimla to najdolezitejsie a sice rozdielny postoj k vychove ako ju vnimas ty a ako tvoj muz (ktory sa do nej navyse stara aj inym). To moze byt raz kamen urazu ked budete mat vlastne deticky, mozno dobre ze si to zistila takto skor na sestre. Asi by bolo treba uz dopredu sa pokusit s muzom nejak zladit a potom raz razit spolocnu liniu, to je tiez dost dolezite vo vychove.

Ad poskytovanie vychovnych rad druhym - v zasade - pokial o poskytnutie rady clovek nie je poziadany, je to spravidla nevhodne a nemiestne. Ad rozmaznavanie, plac, venovanie sa atd. - moje nazory sa v tomto zacinaju dost menit pribudajucim mnozstvom deti 🙂) aby sme sa chapali, pri prvom som aj ja skakala pri kazdom mrnknuti, poskytovala som mnozstvo podnetov, aby som ho rozvijala a verila, ze do roka sa dieta rozmaznat neda, ale trosku som uz v tom polavila. Momentalne si myslim, ze vsetkeho vela skodi. Rodicia nesmu dietatu polozit cely svoj zivot na oltar... dieta nema byt stredobod, ale sucast ich zivota. s tym suvisi aj to, ze netreba si nohy dolamat, ked dieta zacne mrnkat. netreba vybehovat z vane naha so samponom na hlave, strkat mu do ust prsnik pri kazdom zaochkani v noci, a robit mu animatora od svitu do mrku. Dieta nech si zazije aj (kratkodobe) pocity frustracie, nech vie, ze niekedy treba chvilu pockat, nech sa vie zabavit aj samo, nech jednoducho rodic nie je jeho otrokom, pretoze sa mu to hopky cupky vrati, a keduz nebude mat sil otrocit dalej, dieta mu to nebude chciet umoznit! Uz par mesacne dieta ovlada repertoar mrncani a narekov a niektore z nich su skutocne o tom, ze rodicom manipuluje. To su moje pozorovania.

moj nazor na to je velmi strucny...ja osobne zasadne nedavam rady o tom o com nemam skusenosti a nieco podobne by prospelo aj tvojmu manzelovi...velmi lahko sa totiz tato situacia moze otocit smertom k nemu,ked sa vam narodi prve dieta a tvoja sestra vam zacne davat rady okolo babatka a vy sa budete citit dost trapne ako jej povedat,ze vystacite si aj bez jej rad.vtedy pocitite tu horku stavu mudrovania na vlastnej kozi.

Uplne suhlasim s horana...vo vseobecnosti to vystihla uplne presne...Tiez si myslim, ze ku kazdemu dietatku sa musi pristupovat individualne, som si viac nez ista, ze keby sme mali este jedno, zas by si vyzadovalo iny pristup. Moj syncek je zatial velmi nekomplikovany, nevyzaduje si vela pozornosti, nejake zaspavanie na rukach vobec nepozname, proste ho po krmeni zlozim do postele, chytim mu rucku a za 10min.spinka. Place len ked ma hlad alebo zle sny, zabavi sa potichucky v hupatku aj sam. A teda nejake nanasanie na rukach vobec neprichadza do uvahy, pretoze viem ze je spokojny a zbytocne by sme ho naucili na nieco, co mu zrejme zatial nie je prirodzene a ani potrebne. Samozrejme, to vsetko sa este moze zmenit. Ale.....ak aj nahodou place, urcite k nemu hned pridem...ci uz ho utisim, ked ma zle snicky alebo ho chvilku ponosim po byte, aby som odputala jeho pozornost...Urcite ho nenecham vyplakat, ked mozme byt aj bez toho.
No ked si predstavim, ze by som mala dieta uplakane, malo by napr.koliky, reflux, nevedelo by mi vecer zaspat, urcite by som k nemu pristupovala inak...a takisto robila vsetko pre to, aby bolo spokojne.
No a ktovie, co bude, ked bude rast...keby mi niekto dal recept na to, ako byt dokonala a nerobit chyby...velmi by som sa mu potesila...Ako matka sa ale budem snazit, co bude v mojich silach...aby z mojho syna vyrastol v prvom rade CLOVEK.

Tvoj muz ma asi malo starosti...Ano,take male dieta potrebuje pozornost. Place,lebo sa snazi s ostatnymi komunikovat. Toto je este babo predsa. Tvojmu muzovi by sa pacilo, keby sa s Tebou rozpraval a a Ty by si ho ignorovala? Pamataj si, ze kazdy rodic sa snazi robit najlepsie ako vie a pokial nas neziada o radu, treba si rozmysliet, ci mu nasilu nutit nase nazory. Okrem toho, ona si pozna dieta najlepsie. A ako ho vychovat? No v dnesnej dobe je uspech, ked je ten dotycny aspon normalny :D