Hysterické záchvaty 1,5 ročného dieťaťa

Ahoj! Moja ma 20 meisacov a to iste uuplne. Tiež ma napadla psychická porucha 🙂 ale to je takzvané obdobie vzdoru.. V knižke od bukovakeho to pekne vysvetlil. Dieťa si začína budovať svoje ego a vplyv na svet. Snaží sa získavať nezávislosť a samostatnosť. Preto vasto(aj moja mala) aj na veci ktoré majú deti rady povedia nie. Ako zmrzlina, obľúbená hračka atd. Vysvetľuje to tým, ze dieťa sa snaží ovládať svet okolo seba ale jeho zručnosti, možnosti a bezpečnosť mu to nedovoľuje. Proste dochádza v nich ku konfliktu medzi tým co chcú a môžu no majú potrebu robiť už vlastne rozhodnutia, len nevedia najst kompromis..
Moja mala ma presne to iste. Obliekanie pól hodiny a ked prídeme zase sa nechce vyzliecť. Ja na nu idem pomaly. Snažím sa stale s kludnym hlasom aby mala pocit, ze je vsetko úplne normalne. A nerozprával zytocne. A žiadne otázky typu teraz ideme von a dáme capicu, ok?? Už len táto veta by ju motivovala k tomu ze mi povie nie.. Vzdy je daco výmyslim ako ze sáma da ruku do bundy alebo ak ma nieco v ruke tak aby to dala do dierky a vyjde to z druhej strany. Proste robím sasa 🙂 a začína to fungovať.. Treba veľa trpezlivosti a ani ja to občas nezvladam.. Ale treba sa snažiť zachovať kľud aby videl e to s tebou nic nerobí ze je to vsetko úplne ok, ze sa idete obliect( aj ked máš nervy už pól hodinu predtM 😉 ).
A este jedno by som nerobila.. Nepovolit, ked raz povieš nieco tak mu tu vec nevracať len aby bol ticho. To sa ti vypomstí..
Treba to len prekonať a dúfať, ze to bude skoro preč..

Ja sa snazim na neho trpezlivo, vzdy nejako odputat pozornost. Ale nie vzdy to ide. Casto nam chyti takyto zachvat napriklad na ihrisku a vsetci na nas pozeraju ako na sibnutych, vtedy ani nemozem nechat ho na zemi, ked sa hadze, a nevsimat si ho. Tak berieme na ruky a odchadzame, po ceste kryci, napina sa, no katastrofa. Este mi napadlo, ci to nemoze byt aj tym, ze od septembra je castejsie u svokrovcov, lebo robim 3 dni v tyzdni a vtedy sa o neho staraju. Svokra je super, ale je trochu autoritativna. Moze mu to vadit? Ja som na neho zasa az moc dobra, ale kv zasadnych veciach nepopustim, len skratka nevrieskam alebo ho nebijem, poviem nie a hotovo.
O obdobi vzdoru som citala, ale zdalo sa mi to trochu skoro uz teraz. Pozriem este v tej knihe od Bukovskeho.

@linj to odpútavanie pozornosti tiež nie je najšťastnejšie riešenie. Možno to niekedy zaberie, ale z dlhodobého hľadiska sa dieťa môže cítiť nepochopené. Predstav si že si na niečo nahnevaná a človek s ktorým si začne točiť úplne o niečom inom. U tak malých detí treba vynechať aj siahodlhé vysvetľovania. Skúsiť krátkymi, jasnými povelmi odvrátiť záchvat keď vidíš že prichádza (toto vždy prispôsobíme veku), ak sa nepodarí nechať dieťa tak zbytočne mu do toho nerozprávať, nepremiestňovať ho (jedine ak by bolo uprostred cesty alebo tak 🙂 ), nesnažiť sa ho utíšiť a keď to prejde pár slovami pokojne vysvetliť (časom sa budú záchvaty skracovať). Viac sa k tomu nevracaj. Pre rodiča je to náročné najmä ak to niekto vidí, no nenechaj sa tým ovplyvniť.
Čo sa toho času stráveného so svokrou týka nemyslím si že to má na dieťa vplyv pretože každý človek si buduje isté hranice a dobre vieme že ak dieťaťu my niečo nedovolíme je z toho katastrofa, no presne tú istú vec dokáže u iného človeka akceptovať. Deti vedia rozlíšiť čo si na koho môžu "dovoliť".
Obdobie vzdoru je normálne pre každé dieťa, rozdiel je v jeho prejavoch. Niekto to má hektické ako ty a niektoré deti sa prejavia zasa inak, miernejšie.

Ahoj nas mal 4 roky v sept.po 9 mes.sa to vratilo v jeden den 3 zachvaty .... mame aj narusen yvyvin reci ,ale tim ze s nim pracujem sa vie uz vyjadrit co chce a co nie....je to tvrdohlavost a ako baby hore pisu vzdor.Nic sa s tim neda robit resp.najst nieco pred cim ma respekt ....pevne nervy zelam.

ahoj aj moja dcerka bude mat coskoro 4 roky a presli sme si tiez hroznym obdobim vzdoru,vzdy sa pre to co chcela a nedostala rozplakala tak ze si vybila doslova dych,zacala fialoviet a ja od strachu som jej vzdy vsetko dala a ukludnovala sa len aby som moja mala nadychla...potom som vyskusala odist vzdy od nej ked mi chytala hisaky,nepozerala som na nu a isla prec z izby,v obchode som pokracovala v nakupe a tak az sa nejako sama uvedomila a vsimla si ze na nu vobec nereagujema zabralo to,aj teraz obcas v obchode skusa ze kope a place ked jej nieco nechcem kupit,otocim sa poviem jej ze je skareda a ze sa ma pozriet ako na nu ludia pozeraju,yze prave teraz sa na nu hnevam a hambim za to aky cirkus vyraba...prejde minutocka,nejako sa ukludni a dokonca vzdy povie maminka prepac...neboj sa aj tvoj maly si tym proste potrebuje prejst a ty sama musis zistit co nanho najviac plati...skusaju nas a aj budu,kym nebudu mat vlastny zivot 😉 😀

@linj Ahoj, neboj sa, určite o žiadnu nervovú poruchu nejde, ide o klasický detský vzdor. Každé dieťa je iné a píšeš, že už od malička bol nervóznejší, tak má asi tie prejavy výraznejšie. A ako to zvládnuť? Najlepšie, čo môžeš urobiť, je ignorovať to. Nevšímať si to, otočiť sa, ísť do inej miestnosti, alebo to brať "s humorom", tváriť sa, že nechápeš, čo robí, napríklad, keď sa hodí o zem, opýtať sa, či spadol, či sa neudrel a nech si dáva väčší pozor, keď začne kričať, povedať mu, že počuješ dobre, takže nemusí kričať... Zarazila ma veta, kde si písala, že začal hysák, keď si mu zobrala nebezpečnú vec a neprestal, ani keď si mu ju vrátila. Toto je najväčšia chyba!!! Keď Ty, ako matka urobíš nejaké rozhodnutie, ktoré ho rozzúri, nesmieš ho pod vplyvom synovho hysterického nátlaku zmeniť za žiadnych okolností. A ani, keď sa nejedná o nebezpečnú vec. Lebo jediné, čo ho takto naučíš, je to, že ak sa nedeje, čo on chce, tak musí začať jačať a robiť cirkus a potom všetko dostane. Musíš byť silná a mať pevné nervy, lebo decká vydržia byť v tomto veľmi vytrvalé, ale akonáhle pochopí, že mu žiadny hysák nepomôže, tak s tým prestane. Ale pochopiť to musí z Tvojho správania. Držím palce!!!

@h2 S tym vratenim som nemyslela nebezpecnu vec, zasa taka hlupa nie som. Ale ak napriklad nieco chcel, trebars chyti nase kluce a nepusti ano za nic, tak to som mu uz obcas vratila, ked bol hotovy. Nie je to nebezpecne, len nas nepotesi, ak ich raz niekde vonku zahodi... 😝
Ale asi je pravda, ze treba byt zasadovy a uz nevratit. To sme len skusili, ci sa ukludni. Ale nepomohlo. Ked uz je v zachvate, nechce nic, len hadze, kope a krici.

@h2 A inak jemu este akoze nechapanie asi nic nepovie, ked sa ho spytam, ci spadol, tak bude revat dalej. Este je maly na nejake pokrocile chapanie srandy, nebodaj nejakych uronickych narazok. Niekedy nechape ano ked mu vsyvetlujem, alebo sa len tvari, ze nechce chapat. 🙂 Lebo inak je velmi sikovny a bystry, strasne rychlo sa uci. Akurat treba asi urcitu disciplinu, lebo rady biomatiek, ze ho treba nechat vsetko robit a nenervovat zakazmi, to moc nezabera. Potom hned dupe, ked nieco nemoze alebo nedostane..

@linj 🙂 Ale veď jasné, že som to nemyslela tak, že to pochopí ako srandu a spolu sa na tom zasmejete. 🙂 Skôr tak, že uvidí na Tvojom správaní, že: "Aha, ja som sa tu hodil o zem, aby mama videla, aký som naštvaný a zareagovala na to a ona si myslí, že som len spadol a je úplne v pohode, hm, takže to nezabralo a už sa o zem hádzať nebudem." (Toto bolo len veľmi zjednodušené, v praxi to bude oveľa zložitejšie, potrvá riadne dlho, kým si uvedomí, že jeho správanie je zbytočné a prestane s tým.) V každom prípade, dobrá správa je aspoň to, že aj keby si vôbec nič neurobila, aby si toto jeho správanie stopla, tak to po čase samo prejde, malý z toho proste vyrastie. Len to môže trvať ešte veľmi dlho... 😖
Ak má hysák a nepomáha nič, tak len treba nechať ho samého, odísť z miestnosti (ak ste doma, samozrejme) a nechať ho vyzúriť. Potom ísť za ním, keď už je úplne pokojný, objať ho a povedať, že ho veľmi ľúbiš, ale také správanie sa Ti nepáči a si smutná, keď to robí.
My sme mali problém so synom asi pred mesiacom, aj som tu o tom písala, začal byť agresívny a aj ma udrel, bola som zhrozená, lebo ináč je to pokojné a dobré dieťa. Prinútila som sa zachovať chladnú hlavu a (teraz dúfam, že to nezakríknem 🙂 ) už je zase všetko v poriadku. Proste: skúsil to na mňa, nevyšlo to, tak s tým prestal. Držím Ti palce, želám pevné nervy a hlavne, Ty buď v pohode za každých okolností. 😉

@h2 Dakujem, pokusim sa to zvladnut. Niekedy je to fakt na nervy, hlavne clovek nevie ako mu pomoct, trva to aj 10-15 minut a nie a nie ho utisit. Snazim sa ho bud zobrat na ruky a cakam, kym sa utisi, alebo ho potom nechat tak ak sme doma, ale to lezi na zemi a place a place. Najhorsie je, ze teraz sa zacal budit aj v noci s takym velkym placom a je problem ho utisit. Tak rozmyslam, ci nemozu za to aj tie zuby aspon z casti... Alebo to odlucenie.

@linj ahoj, no mas to pestre tak len vela trpezlivosti a lasky ti prajem - z osobnej a aj doterajsej skusenosti mojho teraz uz 5r synceka mozem povedat,ze porod nebol z tych jednoduchsich, ale presli sme si podobnym ako spominas hysterickeho trucovania az cez zle spankove obdobie (su to casto neuroticke deticky,ktore su dost citlive, a je dobre obmedzit napr sledovanie tv alebo ak maju cez den vela vnemov mozocek to nevie lahko spracovat a potom mozu nastat taketo pretazene stavy.Dieta si jednoducho nevie rady samo zo sebou.
Ak bol syncek pri porode krieseny a aj kontorla u neurologa bola ok - urcite je vhodne, aby bol aj nadalej sledovany, lebo dietatko sa vyvija. Na neurologii mu mozu urobit EEG vysetrenie, ktore je umoznene aj pre deticky.
Ak mava take trucovacky, ze sa daju len tazko zvladnut, niekedy je najlepsie to nechat odzniet ,ale pritom dat pozor, aby si niecim neublizil. Potom ked to odoznie, je dobre zobrat ho do narucia - ak poznas terapia objatia je velmi dobra vec -nastudovat si trochu viac, velmi pomaha pri takych detickach.
Ak do toho vstupuju aj zubky tak to treba len trpezlivo preckat.
Ako casto sa v noci budi? budi sa v rovnakej hodine kazdu noc alebo je to rozne? ak je tazke ho utisit moze to byt aj nocny des (tak sa to zvycajne oznacuje)

jaaaj to poznam aj ja....ale ked raz rozhodnem ze danu vec nedostane tak ju nedostane a ked sa hodi o zem no nech sa paci, obidem prekrocim akonahle zisti ze to nedostane a ze to so mnou nehne za minutu dve je zas vysmiata ako leco....ked si nechce dat capicu alebo topanky jednoducho sa von nejde...ked to zacne robit vonku na ihrisku tak sa ide domov,....i ked moja mala nema taketo zachvaty ked ju vidi niekto cudzi ...ani pri tatkovi to neurobi ten sa na nu len zamracene pozrie a uz je po nervoch

Je uuuplne normalne dieta, ktore zacalo vzdorovat,prajem ti pevne nervy, lebo ti buru fakt minimalne nasledujuce 2-3 roky treba .

@linj presne ako pisu ostatne,je to vzdor. U dakoho zacne skor,u ineho neskor,jedno dieta ma len slaby prejav,dalsie zas silny...my tym stale prechadzame..najskor syn medzi 20.-24m.,potom sa zacala jeho druha faza v 3 a tristvrte roku (a to teda on vie mat prejavy,ze az) a to trva s urcitymi prestavkami uz rok.
No a dcerke zacal v 2rokoch... Takze je to bezny jav a v noci moze mat aj desy,aj nas to obcas maval,potom to preslo.
Takze hlavne pevne nervy,neustupit. Ja som vonku automaticky deti odnasala domov. Doma som zacala robit nieco,vo som dufala,ze ich zaujme a ich si nevsimala. Ale dcerka casto aj sama odide od nas prec sa utisit. A potom je dobre.

@linj ....ja mam 3,5 rocneho syna a az teraz sa to zecalo lepsit.....a to od nastupu do skolky, tam ho chvalia, ze je dobry🙂 inak, to iste ako ty pises, dobodky to iste sme mali. A aj odbornu pomoc sme vyhladali a povedali, ze mu nic nie, je inteligentny...a vlastne cvici s nami a skusa co si moze dovolit......len treba mu program stale robit musime.....vtedy je ako med....len nie vzdy mame na neho cas........presne- , je to obdobie vzdoru...formuje si svoju osobnost.......inak vdy si dovoluje iba ked sme pri nom my rodicia.......ak ho varuju ini, tak tam take veci si nedovoluje........

Nie je to vzdor. Mava to aj v noci alebo ked sa budi z poobedneho spanku. Krici, nechce ani oci otvorit, zabori si hlavu do mojho ramena a drzi sa ma silno rukami. Vydrzi takto silno kricat ci plakat aj 20-30 minut. Nic nepomaha. Strasne sa bojim, ze je to nieco vazne.

@linj ak si myslis,ze to nie je vzdor a des,nuz,potom smer dr.,asi najlepsie psycholog. Prakticka ti da vymenny listok.

Moj syn začal mávať takéto prejavy približne v tom istom veku. Z úžasne dobručkeho chlapčeka sa stal zrazu hrozne jedovatá protiva. Ale on mal ešte okrem toho aj iné znepokojujúce prejavy. Po dlhom trápení mu nakoniec bola zistená celiakia. Mal tak otrávený organizmus, že sa s tým nedokázal vysporiadať. Ale určite ťa nechcem strašiť. Môžeme to byť naozaj len obdobie vzdoru a nič vážne. Ale poliali sa tebe nezda v poriadku určite vyhľadaj lekársku pomoc. Ja som sa tiež nedala odradiť aj napriek tomu že jeho dr.ho považovala za úplne zdravého.

@andreasiskova3 Dakujem za tip. Urcite sa na to spytam lekarky. Mame ist na rozne vysrtrenia, lebo maly nechce ani papat, je strasne unaveny a mota sa. Snad to nebude nic vazne...

@linj moja dcera je taka ako tvoj syn. Je zdrava. Zdrave dieta je take ktore vnima podnety a reaguje a rozumie co sa po nom chce. Ten zysok je v povahe. Dieta sa z 80% sprava pudovo - podla toho ako sa narodilo. Takze uvrieskane dieta vrieska sa narodilo uvrieskane, nespokojne a zlostne 😀 Neskor sa buduje jeho charakter podla vychovy - co je od 3 rokov vyssie.

U nas pomaha ked mala vrieska "lebo medved" ze ju zoberiem za ruku a poviem jej, ze teda takto nie, a dam ju do inej izby. Necham otvorene dvere a poviem jej, ze ked prestane hulakat tak ma prist. Ide tam o moment ze si uvedomi, ze musi prestat vrieskat a prist k nam. Tym uz pride na ine myslienky a ciastocne sa ukludni. Staci to spravit 1x a mala pochopila ze vrieskat sa neoplati. Za 2 tyzdne zabudne a opat zacne vyvadzat a tak mam skusame 1-2 dni vysvetlovat, utisovat, odvadzat pozornost a potom ide opat za ruku do izby 😀

Ja cakam nieco podobne maly ma len 8,5 mes. ale je uplne iny ako bola dcerka. Je aj v znameni Barana, tak neviem 🙂 ked mu nieco vypadne z rucky, s cim sa hra, ide vyskocit z koze, ako zacne jacat. Takze myslim, ze sa mame na co tesit. Vy uz ste v podstate aj v tzv. obdobi vzdoru. Takze maly, okrem toho, ze ma jednoducho prudsiu povahu, bude skusat, ako daleko mu to vsetci okolo dovolite. Nejde tu o zakazy, prikazy a nedajboze bitku. Skor taku spatnu odpoved, aby mal vymedzene hranice svojho konania. Lahko sa hovori,tazsie realizuje. Co sa tyka nerv. sustavy, mozes si pomoct bylinkami, levandulovou esenciou na spanok, kremikmi s jej vytazkami, pokojnym a usporiadanym prostredim (v ktorom je rezim a poriadok), to mu pomoze mat " pevnu podu pod nohami"). Treba davat pozor na prepodnetovanost prostredia, vela hraciek, rozne cinnosti naraz, hluk, blaznenie sa... Vela rodicov chce takto deti nechat "vyjasit sa, vybit energiu" a potom u nich vyvolaju nechtiac hyperaktivitu a nervozitu. Je dobre striedat zivsie a pokojnejsie cinnosti. Spolocne kreslenie, malovanie ho moze upokojit, chce to len vela trpezlivosti,tvoju dobru pripravu, ale postupne by ste sa zohrali. Cinnosti v tomto veku, kde je napor na sustredenie staci robit max 15 minut, ak ho to bude bavit, samozrejme pokracovat. Hlavne zachovaj pokoj a vnutornu sebaistotu. Ak nema zavazne neurologicke poruchy, nikto mu neda viac, ako ty a tvoja istota. On nevie, co ma so svojim hnevom robit, posledne co potrebuje vidiet, je vyplasena, zneistena, ci nahnevana maminka. Z hlboka dychaj a vsetko ries v pokoji, ale nepolavuj v rozhodnutiach. Skus si nieco pozriet o "technike pevneho objatia". Idealne by bolo sa o nej porozpravat s psychologom, alebo si ju nacvicit na kurze (napr. v materskom centre). Drzim palce 😉

@xsenova robila som to podobne (s tou izbou), ked mala dcerka vyse 2.rokov. S tym, ze som ju tam poslala ist samu, kedze mna boleli z kriku usi, a nerozumela som co chce. Mala moznost sa vykricat a potom sme mohli pokracovat. Co teda rada vyuzila naplno 😀 Potom prisla ako med, slubila ze uz nebude kricat, aby ma neboleli usi 🙂 Porozpravali sme sa, co ju tak nahnevalo. Je dobre, ukazat dietatu, ze ho chapeme, aj jeho slabost, ze sa nic cudne nestalo a aj dospeli niekedy kricia, ale ze sa posnazime povedat to, co citime, ci chceme, nabuduce inak. Aby sme sa navzajom netrapili, lebo sa lubime 🙂
Rodicia casto hovoria :toto nesmies takto robit... a dieta nie je hlupe, ani hluche a slepe, vidi vsade, ako ludia komunikuju. V TV, v rodine... 😉 Musi sa len naucit trochu ovladat a pracovat so svojimi emociami, urcite ich nepotlacat. Predsa z nich nechceme mat chladnych robotov 😖

@papricka33 mam to rovnako 🙂 moja dcera este nevie dobre vysvetlit kde je problem :-s dufam ze ked bude rozpravat tak mi to povie a nebude jacat. Si ma moc nepotesila ze tvoja mala jacala aj potom 😀

@xsenova práve naopak, DO troch rokov sa musí naučiť pokade môže zájsť. To čo sa naučí do troch rokov si ponesie so sebou ďalej. Mám to odskúšané. Nenadarmo mi to aj moja svokra ( o dve generácie staršia ) poradila. Držala som sa toho a s výsledkom som spokojná.

Moja mala ma 19mes.a presne toto iste robi. Ked sme doma,snazim sa si ju nevsimat nech sa vynervaci,pripadne jej poviem,ze ked sa ukludni budeme sa spolu hrat alebo sa napapame a tak...na to ona zareaguje este vacsim revom,hadze sa,kope,meta so sebou,ale ked vidi ze som to myslela vazne,po chvili je akomed. Utrieme slzy a ideme dale🙂 a ked uz jej nieco raz vezmem ze nemoze,rozhodne jej to nevraciam len preto aby sa ukludnila😀 ja mam pevne nervy vydrzim kym ju to prejde. Denne toto urobi aj10x. Zvykla som si. Len susedia si musia mysliet ze ju doma skrtim😀😀

...

Nechat vyrevat, ignorovat hysaky a naucit zaspavat same... obcas pojde spat hladny a bude klud uvidis

@andreasiskova3 inak celiakia, ale aj alergicke reakcie velmi menia prejavy dietata. Ja sama mam exem, a vobec sa necudujem. Ked sa mi zhorsi, najradsej by som sa vyzliekla z koze a este predtym vsetkych okolo dohryzla a vytkla im aj to, za co nemozu 😖. U dcerky sa objavil tiez a este aj teraz, ked uz je skoro v puberte, presne vidim, ze na nieco zacala reagovat. Supnem jej antihistaminikum, vysadim alergeny, trosku upravim jedalnicek, vysadim mlieko... a je spokojna. Aj ja 🙂

@linj Ahoj, vidím že táto diskusia prebehla už pred nejakým časom, preto sa chcem opýtať, ako to s vami dopadlo. Prešlo to tvojho synčeka samé, alebo ste museli navštíviť nejakého odborníka? My máme doma 19. mesačnú dcérku a máme presne ten istý priebeh, ak ju niečo nahnevá, dostane taký amok, že dokáže plakať a kričať a hádzať zo sebou aj pol hodiny, až sa bojím, aby sa jej niečo nestalo. Nič nezaberá len prsník, ale momentálne sa oddojčujeme, lebo som v šiestom mesiaci tehotenstva, a je to neúnosné. Pýtam sa lebo sa tiež obávam, že to nie je len obyčajný vzdor...