Zeny, mam hrozny problem, nezvladam synovo vecne rozpravanie. To uz ani nie je ze vela rozprava, on rozprava nonstop, vkuse, kedykolvek, kdekolvek, pri comkolvek, vkuse potrebuje obecenstvo a stale niekoho oslovuje (vacsinou teda mna alebo manzela). A stale si vynucuje pozornost nevhodnymi sposobmi, lebo stale chce byt stredobodom. Nerespektuje nikoho a nic okrem seba, nechape, ze tu nie je jediny a nechape, ze kazdy ma nejake svoje potreby, ako najest sa, vycurat sa a pod. Vkuse je mi za pätami ked je doma (chodi do skolky samozrejme) a rozprava a rozprava. Je mu uplne jedno ze aj my s muzom si chceme nieco povedat, on proste sa nahrnie medzi nas a zacne rozpravat a dokola dokola az kym mu niekto neodpovie alebo ho ohriakneme. Potom sa zduje, urazi a odide, ale o desat sekund je naspat a znovu melie a melie a mne uz ide hlavu roztrhnut tieto sviatky... uz sa neviem na nic sustedit popri nom, nic vklude urobit. A to ma pozornosti dost, dokonca mam pocit, ze cim viac sa mu venujem tym viac vyzaduje a stale viac a viac a nema konca. Rozpravat zacal skoro ale od jeho cca 2rokov je to fakt neunosne. Rozmaznany nie je, je velmi dobry, neublizuje detom nebije sa, nie je agresivny. Sme prisnejsi, vysvetlujeme, nebijeme ho. Rozpravat sa s inymi detmi nema zaujem, v skolke sa casto hra sam bokom od ostatnych. Vyzaduje pozornost len od dospelych. Je sikovny, mudry, ma siroku slovnu zasobu. A vkuse so sebou sije. Nedokaze kludne sediet ani kludne stat viac ako dve tri sekundy. Ani pri jedle, stale sa mrvi, otaca kopka nohami pohupuje sa a popri tom melie a melie. Pritom v skolke takyto nie je, tam sa pekne vklude naje. Neviem ako to mam zvladat ked uz vecer neviem co so sebou, taka som psychicky mimo z neho uz ze len sedim a cumim doblba...
Prepacte za vylev, ale uz dnes som zas klbko nervov lebo nonstop mi bzuci za usami.
😂 poznam, mam 2 synov, jeden uz ma 10, vo veku4-5 rokov bol najviac urečnený, podobne ako tvoj, preslo, ked nastupil do školy, teraz by som s nim rada pokecala, ale uz tolko nerozprava, aspon nie na maminovkse temy;) mladsi 5 ročný, je zas to site, usta sa mu nezavru od rana do vecera, mele, mele, sme ohučaní, prazdniny su az trest, je šikovný, tvorivý, má rád basnicky, divadlo, starsí tiež.....a aj viem, ž to raz prejde a bude mi aj smutno..... aj ekd teraz by som ho najradsej zavrela do pivnice....chapem ta, elbo potebujeme obcas klud, aj este pracujem v škole, kde nostop hucia deti, ciže v klude som este nejedla, doobeda vrava, poobede vrava... asi sa len vyvetrat a prestriedať s mužom....ale neboj sa, bude sikovný a dobre to neskor využije🙂
moja jedna dcéra to isté. len ona už chodí do 6 tr. Neustále si vynucuje pozornosť. Rozprávam sa s mm a ona nám skáče do reči. .... Stále sa na všetko vypytuje, nedá pokoja...Neboli sme s ňou nikde, my si myslíme že si len vynucuje pozornosť, nakoľko má mladších a j starších súrodencov tak si vydobíja svoje, hľadá svoje miesto...
Na jednej strane mam nervy v kybli z toho jeho spravania, ale zaroven aj z toho, ze potom stale rozmyslam co sakra robim zle, ze ma pocit ze nema dost pozornosti, ze si ju tak musi vynucovat. Neviem, ci tym dava najavo nieco, ze mu nieco chyba co mu nedavame alebo to proste robi len tak, lebo je taky. Ale trapi ma to, lebo ja uz to proste inak neviem, neviem byt ina matka, nedokazem mu venovat kazdu chvilu co si on zmysli, ked prave mladsiemu dietatu umyvam zadok lebo sa pokadilo, a on stokrat medzi tym pride za mnou. Alebo prave davam varit obed, alebo prave nesiem plnu naruc pradla do izby... jemu je to jedno, proste on vtedy nieco chce aby som urobila a ked to v sekunde nie je tak ide reci typu "a preco mi nedas tu vodu ked som smadny". Tak do mna v tom momente sto certov. Akoze to fakt nevidi ze mam plne ruky a najprv musim dokoncit co robim? On si akt predstavuje ze on povie ze je smadny a ja vsetko v momente pustim z ruk a idem mu dat pohar vody? Mne toto uz nepride normalne niekedy. Mam pocit ze on si vynucuje pozornost vzdy ked ju nevenujem jemu, a je uplne jedno co prave robim. Ked uz ani nic odomna nechce, len aby proste nieco povedal tak ma doslova otravuje kravinami a najlepsie takymi, ze chce aby som nieco prenho urobila, nestaci odpovedat. Uplne aby som svoju cinnost presmerovala len a len nanho. Potom ho parkrat poslem "do teplych krajin" (samozrejme primerane veku, nie doslova) a uz je nestastny ze ho nemam rada a nechccem aby bol pri mne :(
dieta nereaguje na to, co mu povies, ale na to, co citi...cize ked aj dostane 100 odpovedi a pozornosti, vyciti, ze za tym niekde stoji "uz mi daj pokoj", citi, ze to, co pocuje je v rozpore s tym, co citi..skus urobit jeden experiment...skus si vyhradit tyzden na to, aby si mu davala vsetku pozornost, ktoru vyzaduje. ked nesies pradlo, odloz ho a urob co chce on, ked chce zrovna pit, ked ty prebalujes druhe dieta, daj mu pit, atd. ale nastav sa tak, ze to budes robit rada, nie s odporom. musi za tym vycitit tvoju radost..inac to nebude mat zmysel
@katty2012 aha takze ked prave rozbalim plienku komplet pokakanemu decku na pultiku a on v tom momente dobehne, ze chce pit tak mam dokadene decko nechat tak ako je a bezat mu dat vodu? Alebo to ohovnene decko mam pri tom rychlo vlacit so sebou? Toto mi radis ano?
@katty2012 a keby aj, co ho za ten tyzden tymto naucim?
Toto je super téma pre ženy ktoré vraj nemajú zmysel života bez detí a s deťmi je život dokonalý 😂.
ako sa mu venuje otec? resp. aj stari otcovia, ini muzi v rodine,
iba vylucne jemu, robia spolu vylucne muzske cinnosti? myslim, ze uz je v obdobi, ked musi nastupit muzsky vzor.
Dajte syna pre istotu vyšetriť, toto je typické správanie autistov aspergerov.
Pripomenulo mi to moju najstaršiu 🙂 odkedy vedela hovoriť tak sa jej pusa nezastavila tak po piaty ročník ....potom sa to trochu ukludnilo.Pametam sa že som dokonca rátala sekundy koľko dokáže byť ticho.To bola asi tretiačka.Bolo to presne 10 sekúnd ☺️ ale ona bola vždy aj dosť samostatná takže niečo ako dať si vodu v 4 rokoch dokázala aj sama a nevynucovala si tým rozprávaním pozornosť....len proste rozprávala alebo sa pýtala.
Nechcem ta strasit,ale to ako o mojom keby som citala. Od 3r.bol takyto..Uz vtedy som vedela,ze to nebude "len tak". Ma 8r.a diagnostikovane ADHD. On este aj teraz v skole v 3.rocniku stale rozprava,doma ho nezajima,ze niekto iny sa rozprava,on pride a ide si svoje a bude sa dovtedy pytat a zvysovat hlas,kym mu neodpovies . Tiez neobsedi,neobstoji sekundu. Vzdy sa prihovoril cudzim ludom v obchode. Mal 3r.ked sa pytal v obchode,ci moze vykladat s predavackou tovar😂Kazdy mi vzdy hovoril,nebojte sa,ten sa nestrati. A toho sa fakt nebojim😀
Ma tiez vyssi intelekt,,co maju vsetky tieto ADHD deti,cize s tym suvisia miliony otazok,komunikacia s dospelymi.
Vidim to tak nejako aj u vas,aj ked,mozem sa mylit,ale tieto deti maju spolocne,neprehiadnutelne crty.
@duracellko manzel sa mu venuje vela, vela sa s nim hra aj rozprava, brava ho von, tak isto ako ja. Chodime aj spolu ako rodina casto. Manzel je aj kutil takze uz odjakziva spolu montuju, srobuju, vrtaju, pilia... s tym nie je vobec problem. Manzel je rovnocenny ako rodic so mnou, obaja aj upratujeme aj varime aj krmime aj kupeme, ako kto kedy prave moze, alebo podla dohody. Svokra tu bola tri dni cez sviatky a venovala sa mu bez prestavky nonstop. Neprehanam! Hrali sa cele dni alebo boli vonku. Vtedy o mna ani nezakopol, len sa raz dvakrat za den prisiel pomojkat. Ale svokra uz vecer bola kvalitne vypnuta z neho :D on ma asi len taku povahu, ja som rada ze je zdravy a vitalny, len niekedy uz je to fakt pre mna neunosne..
@katty2012 dobre vravis ze decka vycitia ze nemaju plnu pozornost, ale dieta sa ma naucit ze nie je vzdy stredom vesmiru pre rodicov, ze musi aj bokom stat obcas. S tvojou radou by vychovala egocentrickeho fracka, zvyknuteho dostat vzdy co chce. Ja dcere(4.r.)obcas tiez poviem ze "prosim ta, daj mi chvilu pokoj, chcem si v klude vypit kavu, potom budeme robit spolu to a to ale teraz ma nechaj!" S muzom nas tiez nepusti k slovu, musi rozpravat ona. Tam tiez s laskou v srdci zahriaknem ze aj s ockom si musime nieco povedat, nech je chvilu ticho. Proste dieta sa ma naucit ze zije v spolocenstve ludi a nie vsetci sa poserkaju z toho ze ono vkuse nieco vyzaduje. Tolko aj moja rada pre autorku, proste s citom poslat syna do kelu, nech je chvilu ticho, nech sa hra sam a chvilu da mame pokoj. Proste dohoda, ze teraz sa 10 minut hraj(kym zazvoni budik) a potom budeme spolu daco robit. A ten budik postupne posuvat na 15 minut atd.
@katty2012 Prepac,ale toto,co odporucas pri takychto detoch,je zaciatok konca. Toto nie. Potrebuje hranice a vediet respektovat dospeleho,urcite nie,vsetko pustit a venovat sa mu,tak ako si bude dupkat. Moze mu povedat,pockaj,teraz toto dokoncim a pridem. A vtedy naozaj pride. Ked nepride,su to slova do vzduchu a dieta to skusa zas. Ale nemat hranice a robit vsetko ako mi nadiktuje dieta,tak to je otroctvo. Ano,asi sa zdam mudra,ale uz to mam odkomunikovane so psychologickou.
@iwesska ja som uz par clankov o ADHD detoch precitala, a kazdy clanok akokeby som citala o mojom synovi. Ale tak moze to byt len nahodna zhoda s povahou alebo mozno aj ADHD, ale tak to sa zrejme dozvieme az vo vyssom veku. Stale mam pocit ze adhd to nebude, kedze takto sa sprava len doma. V skolke v pohode, aj ked nacvicuju program tak pekne caka pocuva, ostatne deti skacu, strkaju sa, saskuju, on je vzorny a bezproblemovy.. keby mal ADHD tak sa tak asi sprava vsade, ci nie?
Aké veľké je mladšie dieťa?
Jednoznačne si vynucuje tvoju pozornosť, lebo mu očividne chýba, aj keď ty môžeš mať pocit, že mu jej dávaš maximum. Pri tom, ako dieťaťu pozornosť dáš, nie je ani tak dôležitá kvantita, ako kvalita, nič v zlom.
Predpokladám, že máte vyhradené pravidelne chvíľky pre seba, ako čítanie rozprávok pred spaním. Okrem toho zapoj aktívne počúvanie. Napríklad keď ti ukáže obrázok, ktorý namaľoval, tak ho neodbi všeobecným a neosobnym, aký krásny obrázok namaľoval a je veľmi šikovný.......bla bla.... Povedz, že sa ti veľmi páči, aké farby použil, to oranžové slnko sa krásne usmieva, proste výber konkrétne fakty....a že je určite na seba hrdý. Tým mu dokážeš, že ho naozaj vnímaš a dáš mu základy uvedomenia si svojej hodnoty. Snaž sa nahlas vyjadriť jeho pocity, myšlienky, tým mu zase dokážeš, že ho vnímaš a chápeš ho.
Nesúhlasím s názorom, že máš týždeň robiť, čo mu na očiach vidíš, to sa môže ľahko zvrhnúť a bude vyžadovať stále viac. Väčšiu službu vám urobí, keď v prípade, že si zase vyžaduje pozornosť nevhodným spôsobom povieš, že chápeš, vidíš, že ti potrebuje niečo ukazat, povedať, hneď ako dokoncis to, čo práve robíš, nech je to už čokoľvek, tak sa mu budeš rada venovať. Dôležité je, aby si vždy dodržala slovo, prípadne to vierohodne vysvetlila, s tým, že hneď ako to bude možné, to napravis. Dovtedy buď neoblomný, dodrz slovo aj z tej druhej strany, maximálne mu občas pripomen, čo si sľúbila, ale čo najmenej.
Nebudeš vidieť výsledok hneď, je to na niekoľko týždňov, ale myslím, že to bude fungovať skôr či neskôr.
Doma sa chova tak ako je zvyknuty. Trosku prisnejsie nanho, zjavne ucky v skolke sa s nim neparaju a tam sa chova inak. Doma vie ze mu jeho"otravovanie"je tolerovane, tak to ma naucene. Dohodnut sa s nim ze teraz rob nieco sam a potom sa zahrame spolu. Proste nech ta necha vydychnut. (Riesim podobne doma)
Požičiam ti svokra a podotýkam, že si vezme jedno a omieľa aj celý deň a bude za tebou chodiť buď rada že máš dieťa zakecan~é nič na tom nieje jedno je viac jedno je menej ukecane
Aj moj sa vsade ovlada,len doma nie😀 V skolke sa akurat zvykol gulat z postele,ked ho nutili spat,ale v zasade nezvladatelny nebol,ani v skole nema problemy,az na to rozpravanie a vrtenie pocas hodiny. Aj u nasich ked je,vsetko dodrziava a ma aj na to vysvetlenie,citujem "ked nebudem pocuvat v skole,vyhodia ma..ked nebudem pocuvat u babky uz ma nezoberie..a potom pride domov a vypysti ventil..amen s nami😂🤦
U nas to je inak tiez kombinacia povahy a ADHD. A ked sa narodila mladsia,to som si myslela,ze si to prve dva roky hodim🤦 Ale to "ja,ja, ja jenom ja,to mu zostalo".
Moj syn ma 8 rokov ,rozprava od roka ,rozprava ,rozprava ,zo sna rozprava .v skole sa to trosku upravilo ,cez vyucovanie je ticho 😉 nastastie .Ma aspergerov syndrom .
Mam to iste ako ty, ale x2. Dvaja chlapci (7r & 4r) a je to presne to iste co píšeš ty.. Odmalička im bolo venované veľa času, sú vychovani, ostatní ich chvália, slušní, dobrí, citliví, ALE nonstop nonstop niečo. Každé tri sekundy a to nepreháňam. Ani v sprche kľud, ani na záchode, ani pri jedle, takisto neexistuje niekomu inému niečo v kľude povedať, či telefonovať alebo co i len krátky mail napísať, nonstop mami mami mami a keď nereagujem lebo niečo robím, opakujú mi to kým nezareagujem. Úprimne, som z toho nie na prášky, ale na psychiatriu už. Xkrat im to človek vysvetľoval, pokarhal, absolútne žiaden efekt, absolútne. Nie je ešte ani obed a mne každý deň ide už hlava prasknúť a najradšej by som fakt bola hlucha. Keď sú so mnou ja som doslova odrezana od všetkého a všetkých.
Musíš to otočiť, keď si pýta pit povedz mu, že ukáž mi aký si šikovný, že to dokážeš sám.Jednoznacne si Ťa chce uchmatnúť pre seba žiarli na mensieho.Deti sú sebci😂
Nebud na seba tvrda, venujes sa mu verim ze nadstandardne. Je zrejme narocny, kvoli nejakym.dovodom.Treba len konzistentne trvat na svojom a sice: TERAZ NIE, aj mama ma cas pre seba.Nemal by skakat do reci, ak tak robi prudko ignorovat.Ja stale verim, aj vdaka svojim skusenostiam, ze aj ked sa to niekedy zda ze ako.mamy hadzeme hrach na stenu, niekde sa to prejavit musi.Velmi Ti drzim palce.
Ešte by som dodala, že venuj mu pozornosť práve vtedy, keď si ju nevyžaduje. Doslova vtedy príď za ním, pomojkaj si ho, pochváliť, vychutnaj si s ním ten moment a buď tam vtedy na 100%. Ako aj inokedy, keď sa mu uz venuješ, tak aby z teba necítil nechuť a netrpezlivost 😉
To chces od neho veľa, aby chápal v tom veku, že máš plné ruky prádla môj má 12 a nechápe😉skús ho do tých tvojich aktivít zapájať bude sa cítiť dôležitý a dospelak.To, že veľa rozpráva je len dobre horšie, že si myslí, že je na svete sám a ty mu musis všetko splniť tak, ale komu by to dobre nepadlo.moj bol taký do 7-8 r pri každej aktivite asistovať robil mi plán dňa potom to opadne a v 11r budes rada, keď budeš počuť okrem som hladný aj niečo iné vydržať😉
@rebellefleur tak toto je presne to o com pisem. Presne takyto je nas. Uz som zo seba mala blby pocit, ze co som to za matku, ked som z toho na nervy. Su dni ze ok, zvladam relativne v pohodicke cely den, ale staci PMS, jedna blba migrena, alebo proste potrebujem viac veci riesit a mam dost.
@melody5 ❤️ Dakujem ti
mozes mat tu vodu napriklad uz nachystanu na pultiku... za tyzden neviem ci ho nieco naucis, a ani tu vobec nejde o to, aby si jeho nieco ucila. ide skor o to, aby citil, ze nemas nanho vkuse nervy, ale ze mu skutocne pokojne a s laskou davas to, co potrebuje, a na zaklade toho mozes vidiet ako sa zmensuje jeho uzkost a on sa upokojuje. to by si ale musela byt ochotna zmenit nieco u seba a nie hladat nejake sposoby, ako zmenit syna
@katty2012 ja som to myslela tak ze za ten tyzden ho akurat tak naucim to, ze budem skakat ako on piska a vsetko necham hned tak, ked on si rozkaze... a to robit nebudem, je to nezmysel. Ja som sa nikde nepytala ako jo mam zmenit. Ale nebudem robit veci co z neho urobia akurat tak sebestredneho a egoistickeho fagana.
Nič si z toho nerob občas máme každý nervicky v kybli, ja mám toto čo vravíš dvojmo obe deti aj chlapec aj dievča nonstop dačo kvakaju a keď neodpoviem tak to isté aj 20 krát, pri jedle obsedia chvíľu potom nechcem, nechutí mi, nemám rád a podobne, ideme dakde von, plávať do hernicky úplne super sa prebavia akonáhle sme doma nuda nuda, hádky medzi deťmi, takže rodičia sme nonstop v pozore, obdivujem rodičov čo im dieťa sedí a pozerá telku dve hodiny