Emócie 20 mesačného dieťaťa
Ahojte. Veľa o tom premýšľam a nemám sa s kým o tom poradiť, žiadna kamarátka nerieši so svojimi deťmi takéto "problémy".
Mám dcérku, ktorá má 20 mesiacov. Prvý rok života nebol ľahký, veľa hospitalizácii, ťažká operácia, brzdilo to celý vývoj ale už je to na dobrej ceste 😊 malinká to zvládla úžasne, ja som bola vyslovene hrdá aj na seba a obdivujem nás maminky, kde berieme toľkú silu ..ale k veci ..
Dcérka pred pár mesiacmi prišla do obdobia vzdoru, pred pár týždňami pochopila ja ja ja a všetko moje, proste klasika, vyvíja sa. Je veľmi živá, neposedná, tvrdohlavá a temperamentná. Asi tiež normálne dieťa. Extrémne prežíva emócie. Či už pozitívne alebo negatívne. Každú negatívnu emóciu prežíva extrémnym plačom, zúrivosťou a obrovským bojom. Som dosť prísna a dôsledná matka, nepoľavím, čo je aj pre mňa extrémne vyčerpávajúce a niekedy nad moje sily... zároveň čo som ešte u dieťaťa teda nevidela, veľmi silno prežíva aj pozitívne emócie. Keď sa teší, ona až predýchava, položí si ručičky na hrudník a vyslovene je hotová, prípadne si chytá tvár do dlaní a dupká nohami od radosti. Keď jej zaspievam pesničku ktorá má smutnejšiu melódiu, tak sa rozplače. Veľmi vyžaduje túlenie sa, mojkanie a vtedy len šťastne hovorí mama mama...je to strašne milé ♥️ začala zle spávať, dosť plače zo spánku. Som zmätená z tých jej emócií, nerozumiem tomu, je to moje prvé dieťa a ako som napísala iné deti okolo nás sú také...kľudnejšie. Chcem len poradiť ako ju viesť, či je to len nejaká fáza vývoja alebo čo... začínam sa báť že zlyhám vo výchove, niekedy už neviem ako ísť na ňu a či to robím správne..
Neviem ci pomozem,tiez mam dieta po narodeni operovane,prvy rok dost v nemocniciach,je zivy a temoeramentny az az,a teda tie emocie- minimalne 10 krat za den pride ku mne a chce sa tulit,velmu silno ma stiska,ked ho hresim,da si ruky na tvar a kruti hlavkou,niekedy sa robi akoze place,vyvojovo sme v poriadku,tak myalim,ze su to viac emocionalne deticky
Klasické dieťatko.
To že si prísna nie je riešenie,. Skús sa s ňou viac dohodnúť. Život funguje v štýle niečo za niečo. Veď aj my dospelí, ak spravíme svoju prácu, dostaneme finančné ohodnotenie. Skús ju tým motivovať, zo začiatku to nepôjde a nemusí pochopiť hneď. Ide o to rešpektovat aj jej potrebu, ale aby to tebe neprekážalo. Blbý príklad. Moja je pedantka a keď niečo nedorobi, môžem sa aj na hlavu postaviť ale bude ručat kým si to nespraví a neulozi podľa seba. Naučila som sa jej veci oznamovať dopredu. Prídem, poviem že pôjdeme to a to robiť, nech sa dohrá a pôjdeme sa nachystať. Doslova mala hysaky keď som povedala že ideme sa obliekať a bodka... Tadiaľ cesta neviedla
Ja som nikdy nebola prisna …stale som prijmala a prijmam jej emocie,chapem ju ,ponuknem alternativu ak sa da - riesenie ,som tu stale pre nu… neviem ci to je tym , ale emocie zvlada super , nema vzdor takmer ziadny , da sa s nou super komunikovat
Na vsetko som dala cas ,povedala co budeme robit a ca kedy(ked sa skonci pesnicka ,rozpravka ).
Nechcem aby vyznelo že prísna, že som sekera. Skôr v tom význame, že keď niečo má spraviť, tak nepoľavím, chcem aby to spravila. Že som pevná v tom, že keď vzdoruje, že nepoľavím. Veľa jej vysvetľujem, rozprávam sa s ňou, dopredu jej všetko popisujem, popisujem jej emócie, som tu stále pre ňu, nekricim po nej. Ona je veľmi tvrdohlavá a veľmi dobre rozumie. Raz povolim a skákala by mi po hlave....ona veľmi skúša. Až extrémne a to je pre mňa náročné. Odhadnúť pri nej veci. Ňou tie emócie lomcujú neskutočne...cez ne veľa x nevníma...
Nápiš mi ip, ja mám takú 4 ročnu, už od mala prežívala emócie o dosť intenzívnejšie ako iné deti.
pomoze, ked zacnej vyjadrovat jej emocie slovne:
Vidim, ze si velmi nahnevana/ smutna/stastna… Deti v tomto veku nevedia vyjadrit svoje pocity. Tak my im v tom mozeme pomoct. Zacala som to uplatnovat s dcerkou ked mala cca 2,5 r s teraz ako 4,5r uz mi vie povedat zhruba ako sa citi. Takze je menej uplakana, frustrovana. A to iste plati aj pre nas rodicov. Ked vybuchnem, alebo mam zlu naladu, tiez jej to opisujem. Aby ma pochopila.
Tym,ze je emotivna, emotivne reaguje aj na tvoje poziadavky. Ak jej ides proti srsti a nieco nedovolis, vyslovene ju tym dráždiš. V noci moze byt este plna emocii, mozno preto place. Skus namiesto prikazov a zakazov sa s nou dohodnut. Napr. Ok, kukneme este jednu rozpravku, ale potom uz tv vypneme...
Treba prijat a respektovat jej emócie a následne s nimi pracovať. Emócie nie sú zle. Možno by bolo fajn, pomenovať tie emócie spolu s dcérkou, aby si uvedomovala čo sa deje, preco to tak citi, čo to vyvolalo a ako ich spravne spracovat.