Druhe dieťa by som chcela, ale....

Na mna to prislo opat az po dlhych 4 rokoch.Nasledne som prekvapivo o 2 deti prisla a to ma naucilo pokore a presvedcilo ze chcem aj druhe dieta.Dostala som do daru parik a nikdy v zivote som neoutovala,nehovoriam ze som z dcery spravila najstastnejsie dieta na svete.V kazdom pripade nutit sa ked to tak necitis je blbost a nedopadne to dobre.Pockala by som rok,dva.Ja by som sa nenechala nutit.Ze muz chce je pekne,avsak vserci dobre vieme,kto sa bude nekoniec o dieta stsrst a vstavat k nemu v noci.Nic Vam neujde.A davaj si pozor pri sexe.Aj taku poznam,ktoru muz "omylom" oplodnil a doteraz z tym nie je psychicky vysporiadana a to sa jej uz blizi porod.

U mna sa to zlomilo, ked dcerka zacala konecne v noci spat, mala 1,5r, tak ze podme od toho a ono sa to podarilo na prvykrat, takze uz nebolo o com premyslat :D starsia je uplakana doteraz (asi taka povaha), ma 2r a 8m, hrozne som sa bala, ze zas to bude rovnako katastrofalne, ale riskla som to a tato druha dcerka je usmievava pohodacka a v noci sa budi iba 1x, ma 4m. Jasne, ze su chvile, kedy je to tazke, mozno by bolo jednoduchsie keby je starsia uz bez plienky a napriklad v skolke. Konecne ale viem, co citia mamicky pri babatkach, uplne som z nej na makko, niekedy mam pocit, ze ma akoby lieci, lieci moju traumu z toho, ake to bolo s prvou dcerkou. Nemyslim porod, ten som mala v pohode, ale cele to obdobie neskor, ona len plakala, nezniesla ani kocik ani vajicko, takze rok na rukach, hracky ju velmi nezajimali, vsetkeho sa bala, furt len na cecku, 10x za noc hore. Inak pri tejto druhej mi aj pomohlo, ze som sa odvazila seknut s kojenim. Od vtedy je to totalna pohoda. S babatkom to teraz vobec nemam tazke, tazke je to obcas len so starsou stale :D

Ja si hlavne myslim, že chcieť adoptované dieťa má byť z iného popudu ako nechciet prežiť babatkovske obdobie..

adoptované dieta má za sebou úplne inú adaptáciu do života už od tehotenstva, človek na také veci musí byť pripravený a schopný to psychicky zvládnuť.. (aj ja som vždy chcela adoptovať, ale človek musí byť extra psychicky silný aby zvládol prekážky správne, aspoň to je môj názor)

Treba mať na pamäti, že každé dieťa je iné - aj tie tvoje.. to, že jedno bolo náročné neznamená, že bude aj druhé.. a treba brať do úvahy, či si náhodou nemala aj napr.poporodnu depresiu a preto na to obdobie spomínaš tak ťažko.. to všetko sa nemusí zopakovať.. a keby aj áno, byť pripravený dopredu je vždy lepšie a ľahšie sa to zvládne..

Ja som mala.po prvom synovi a priznávam, že to bolo premna strašne - ale len prvé tri štyri mesiace.. pri druhej dcére som bola vyslovene šťastná, zažila som eufóriu po pôrode a to mi asi pomohlo sa nastaviť inak a inak to celé prežívať..

Keď sa narodil tretí, bolo to ťažšie - nie preto, že bol bábo, nie preto, že som mala tri maličké deti (stihla som ich všetkých 3ch do 4,5r) ale preto, že to bolo extrémne uplakané dieťa.. do dnes je dosť náročný, nervak (má 3,5r) ale ťažké to bolo hlavne do tých 3rokov, teraz badať zmenu.. inak je to.velmi zlaté, sikovne dieťa.. spätne si myslím, že bol taký preto, že byval chory takmer od narodenia - prvé tri roky bol nonstop chorý na dýchacie ústrojenstvo.. odkedy má liečbu od imunoalergo, je to lepsie.. má nábeh na astmu, to.mal asi od vždy a tak sa cítil.nekomfortne a dával to najavo doslova revom a nespokojnostou..

Každé dieťa je iné, a určite by som kvôli tomu nerozmýšľala o adopcii, kde môžeš dostať oveľa ovela.tazsie dieťa o ktorom vôbec nič nevieš. Svoje dieťa môžeš ovplyvniť, od narodenia ho formujes, s adoptovanym dieťaťom rovnaké výsledky nikdy nedosiahnes.

Akosi nám mamičky spohodlneli. Nechcem ku dieťaťu vstávať, prežívať s ním ťažšie prvé roky, hold, tak si adoptujem hotové, veľké dieťa. Rozum mi zastal. Rozmýšľajte, prosím. S tak veľkým cudzím dieťaťom by ste mali oveľa väčšie problémy. Nevyhovárajte sa na svoje dieťa, ono sa ešte brániť nevie. Dieťa, aj úplne malinké, je obrazom svojej matky, jej výchovy.

Druhé dieťa môže byť úplne iné... Nemusí... Ale môže.

@asia83 V zivote som nemala problem so vstavanim v noci, moje dieta spalo ukazkovo od narodenia. Hovorim o inych, aj vaznejsich veciach akou bola poporodna depresia atd, tak prestan urazat, dakujem. Moje dieta je skvele, rastie naozaj dobra a mudra osobnost, ale nemyslim si, ze je novorodenec (a celkovo male dieta) obrazom svojej matky

tak si treba po sebe prečítať príspevok, lebo o pôpôrodnej depresii ani ťuk . Len o tom aké to bolo ťažké , a že máš doteraz husiu kožu z dieťaťa do 1,5-2 roky a že bola uplakané a tvrdohlavá .
A tiež si myslím že teraz sú matky čo všetko príliš analyzujú , ja zas taká stará nie som ale my sme deti jednoducho mali , dobré ale aj uplakané , tvrdohlavé .

@maminuska
Do 2r sa stalo vela veci, depresiu som nemala po cely cas, ale ovplyvnilo to vsetko. Nespomenula som ju a rovnako nic z toho, co sa dialo, pretoze to nie je pointou - pointou je to, ze niektori sa na babo tesia, ja sa s tym neviem stotoznit
Takisto tvoje zhrnutie matiek. Nemozes tu niekoho hodnotit. Kazda je ina, ma ine dieta, ineho partnera, fin.zazemie, je obklopena inymi ludmi, takze taketo zaskatulkovanie mi nepride ok, ale tvoj nazor samozrejme

Ťažko ti povedať, no chápem aj jeho, že pokiaľ môžte mať vlastné dieťa, tak by chcel práve také spoločné. No keď sa na to celé necítiš, tak ťa bude ťažko nútiť. Možno sa to časom ale celé zmení

Mám 3 deti do 4 rokov.... nevyspali sme sa roky. Prešlo aj to blbé obdobie.
Inak kde máš istotu že to zlé obdobie bude trvať len rok - dva? Rok - dva je akurát tak pri zdravých deťoch. Pri chorých a postihnutých deťoch je to obdobie trápenia ďaleko , ďaleko dlhšie...😉 Len aby si potom nebola prekvapená....

@deti95060810
Netvrdim, ze teraz je to uz len skvele (a ze ma dieta 2r aktualne, ale ze od 2r to je OK).
Este som sa ale nestretla s tym, aby sa niekto nerozplyval z novorodenca.

veľa nezrovnalostí sa ukáže až po narodení resp. aj okolo 3 roku - napr.vedia zdiagn. autizmus

Ahoj, ja som tiez vzdy tuzila mat 2 deti. Ked som porodila prve, moja mama prezivala poslednych par tyzdnov najvyssieho stadia rakoviny. Cize zomierajuca mama + prvorodicka = cista poporodna depresia. Tiez uz druhe nechcem, lebo viem, ze sa mi vybavi vsetko, co som prezivala teraz od oktobra. A tiez chcem/e adoptovat. Ak sa nam to podari, doprajeme nejakemu dietatku tam vonku nadej na dobry zivot a milujucu rodinu.

Na mňa prišla túžba po druhom dieťati až po 5 rokoch, dovtedy som nad tým vôbec nerozmýšľala! Teda rozmýšľala, ale muž prekonal nečakane infarkt, tak nejak sme sa zhodli, že ostaneme teda pri jednom, ale ako sa hovorí, všetko zlé raz prejde, zdravotný stav sa zlepšil, výsledky dobre, tak sme zasa začali špekulovať, že teda doprajeme dcérke súrodenca a vyšlo to na prvú supu! Keď som to zistila, revala som cely deň ako tur ani som nevedela, či od šťastia alebo od strachu! Zas sa mi vrátilo to obdobie, keď bol muž v nemocnici a nevedeli sme čo bude, potom starostlivosť o bábätko, stale mam pocit,, že som všetko zabudla a ze sa už nebudem vedieť postarať o novorodenca, no akože čistá psychiatria! Teraz som v 27tt a zas prišla táto pekelná situácia s vírusom a zas obavy

@queen_mary
Velmi vam drzim palce. Je mi luto, ze si si tym presla, viem, aky je to hrozny pocit zazit depresie a byt bezmocny. Dufam, ze si uz psychicky v poriadku a ze si "vyliecena". Ako pisem, moja hlava je asi trosku slabsia a kym to preslo do naozajstnej radosti, trvalo to tak ohromne dlhy cas.

Ja mam jedno dieta,od narodenia bol pokojny a dobry. A druhe uz s muzom nechceme.a ano sme pohodlni,radi cestujeme a jedno nam staci

Nie ,je iná doba, my sme to neriešili. Jednoducho sme deti mali, a nie že každa matka je iná. Max . sa riešilo či mame na financie s bývanie. Uvažovať o adopcii ... zlý , veľmi zlý dôvod. Boji sa vlastného dietata ale cudzieho nie?

@maminuska no nie lebo by si ho adoptovala už v istom veku, však to tam uvádzala. Ona sa podľa mňa chce vyhnúť len tehotenstvu a toho najmenšieho obdobia

@darinks01 áno , ale vychovávať adoptované dieťa nie je nič jednoduché . Deti majú často svoje traumy ktoré si prinášajú , prežili si svoje s vlastnými rodičmi , často ani len nevieš kto bol otec. Unikne tehotenstvu a prvým dvom rokom a vhupne " možno " do iných problémov a ďaleko horších , puberta je náročná aj u vlastných detí a nie u detí kde nepoznáš ich genofond .
Toto je zlý dôvod na adopciu .

@maminuska
Tu si zas nemusime klamat. Ani to, ze mas svoje biologicke dieta nie je zarukou toho, ze pojde vsetko ako po masle alebo ze nevychovas neschopneho jedinca. To nie je o biologii, pretoze ked niekto pochadza z 3 deti a z toho je jedno take, maju rovnakych rodicov, nie je moznost vyhovorit sa na ine geny. Zlyhanie rodicov. Bodka

zárukou nie je nič , ale u detí ktoré sú adoptované sa tieto poruchy vyskytujú častejšie, omnoho častejšie . A nie je to tým že im adoptívni rodičia neposkytnú dostatok lásky a pohody, traumu ktorú si so sebou nesú z ranného detstva sa premieta do ich ďalšieho života. Ty nevieš ako sa ich matka správala počas tehotenstva, či pila , nepila , brala niečo , ako sa stravovala , kto je otec, čím trpel , ako sa k nemu správali do jedného roka , či prišlo k nejakému pripútaniu a naviazaniu alebo nie . Ak máš problém zvládnuť vlastné dieťa do dvoch rokov ako chceš zvládnuť dieťa s možnými poruchami ? Treba sa opýtať maminiek ktoré už majú veľké adoptované deti , lebo to malinké je ňuňu a krásne a milé , zvládneš prípadné problémy v škole , rôzne dy, poruchy učenia , hyperaktivitu , možno mentálnu subnormu ?

alebo si prečítaj knihu od Terezy Boučkovej Rok Kohouta , je to skvelá kniha ktorá krásne opisuje aké problémy môžu nastať s osvojenými deťmi.
Mne stačí kamarátka ktorá nemohla mať svoje deti ,tak má dve adoptované .. jedno MR s autizmom , brané z dojčenského ako zdravé, autizmus diagnostikovaný neskôr , druhá dcérka obrovské problémy v puberte, úteky z domu , nechodenie do školy a také to bolo milé dievčatko keď bolo malé .
Adopcia je pre silných jedincov, pre odolných jedincov .

@maminuska
Pisala som niekde, ze mam problem zvladat svoje dieta? To, ze som vnimala to obdobie negativne neznamena, ze sme to nezvladali, nedomyslaj si.
Rozumiem, co tym chces povedat, opat vsak chcem podotknut, ani biologicke dieta nie je zarukou toho, ze sa unho nevyskytnu akekolvek poruchy alebo iny, dokonca este tazsi postih, cize to co pises pre mna nie je podstatne

A chceš to druhé dieťa? Lebo mne príde tak, že chceš iba preto, lebo ste sa dopredu dohodli a ako keby to bolo povinné mať viac detí. Vôbec nie...
Nemyslím si, že je dobré mať dieťa "nasilu", ak sa na to necítiš. A už vôbec nie "nasilu" adoptovať, najmä že to môže trvať veľmi dlho a ako už niekto písal vyššie, človek by mal mať iné dôvody na adopciu...
Ďalšia vec je, že deti nie sú rovnaké a je veľká šanca, že to druhé dieťa bude úplne iné, ako prvé. Lepšie, aj horšie, nevieš.
Možno by som ešte počkala na vašom mieste, ak ešte máte čas. Možno neskôr budete chcieť.

nie že by si nezvládla svoje dieťa, ty si to nezvládala ako osoba.
Podľa mňa nie si vhodný typ na adopciu a hlavne to nie je dobrý dôvod na adopciu . Sama si do budúcna môžeš narobiť riadne problémy , sebe , manželov a aj vlastnému dieťaťu .

@queen_el
Cisto teoreticky ano. Hladim na dieta tak, ako je, cize nerozpravam teraz o malom dietati, ale o osobe a potomkovi. Ano, viem si to predstavit, dokonca by som chcela. Ale ked si predstavim dni pocnuc porodom az zhruba do toho veku ako opisujem, tak to momentalne urcite nechcem prezit znova a neviem, ci to niekedy pride. Skor si myslim, ze nie

@maminuska
Neviem, ci si teraz podporila vsetkych, ktori si presli niecim podobnym, ale mala by si troska zvazit slova, nakolko si nemyslim, ze by nemali mat dalsie deti alebo napriklad adoptovat.
Je jedna vec porodit a dostat depresiu, druha vec je dieta adoptovat.
Zvysok toho co pises je uplne bezna aj u biologickych deti. Tiez polovica pije, klame, fajci, uteka potajomky z domu ci flaka skolu. O diagnozach nerozpravam. Osobne poznam 2 adoptovane uz dospele zeny, ktore su uplne v poriadku a maju svoje rodiny, ale poznam aj biologickeho syna s autizmom.