Dieťa veľmi naviazané na mamu
Mozno si poviete, ze na koho ineho by malo byt dieta naviazane ak nie na mamu, ktora s nim travi 24 hodin denne. Obzvlast teraz pocas korony... Nuz ale,dospela som do fazy, kedy mam pocit ze uz je to prilis. Mam 10 mesacneho syna a skolkarku. Dcera je uz pomerne samostatna, bratceka miluje, pomaha mi a v ramci moznosti chape, ze momentalne maly potrebuje, vyzaduje viac pozornosti ako ona. Syncek bol do polroka jedno pokojne, tichucke dieta. Presne take o akom sa hovori, ze ani neviete ze ho mate. Krasne papal, vela spal, pokojne sa hral, mohla som si pri nom upratat, navarit, dcerke sa povenovat, napiect. Zlom nastal okolo pol roka. Spi stale dobre 1-2 spanky denne, kojim ho, v noci k nemu vstavam aj 3-4 krat na kojenie, uspavam na rukach co nie je problem, lebo to trva vzdy tak 10 minut.Moj problem spociva v tom, ze cely den potrebuje moju aktivnu pritomnost. CHapem ze sa este nevie sam prehrat, potrebuje mamu, ale on musi byt proste bud zaveseny na mne alebo reve a reve a reve. Ked sa hra musim bzt tiez pri nom, nakolko uz stoji, ale velmi nestabilne, ku vsetkemu sa stavia a musim ho istit aby nebezpecne nespadol. Neustale cely den len mrauci, alebo place, aj zo spanku sa budi vzdy len s placom a bude revat az kym ho nevezmem na ruky. Nestihm normalne nic. Zacinam byt znechutena, vyhorena, nervozna, potom zvysujem hlas aj na dcerku. Od rana do vecera sa tocim okolo neho, lebo nechcem aby plakal, alebo doslova zuril. Ked niekedy potrebujem nieco surne spravit a dam ho do ohradky alebo postielky tak ide celej rodine rozrazit hlavu od toho revu, pricom mu nevyjde ani slzicka. Ozelela by som ze som nonstop v casovom strese s varenim, nestiham upratovat, ale najviac ma trapi ze sa dokazem len minimalne NAPLNO venovat starsej dcerke, ktora ma predsa potrebuje rovnako ako maly. Uz neviem co mam robit. Citim sa ako stvana zver, unavena, ohucana a mam hrozne vycitky, ze dcerka strada na ukor pohodlia maleho. Viem ze ju to mrzi, ze by ma potrebovala viac, rozpravame sa o tom. Dcera takato nebola. Hoci bola na mna velmi naviazana a stale sme sa tulili a mojkali, vedela pockat viac menej v klude ked som chvilu mala robit nieco ine. Chcela by som poprosit tie mamicky, ktore si presli podobnym obdobim so svojimi detmi, ci by ste mi poradili, dali par tipov, co by vedelo pomoct, aby sa nasa situacia zlepsila a aby som to zvladala aj ja vo vacsej pohode, vytvorila si priestor na dceru aj svoj oddych. Co sa manzela tyka, ten mi s malym pomaha minimalne, vraj to s nim nevie, ale zato sa dost venuje dcere, kedze uz je starsia. Maleho mi niekedy vezme mama. Stale mi kazdy vravi, ze je na mna strasne naviazany, ze to nie je dobre. Uprimne, mam chut uz vsetkym jednu z nervov pritankovat. Akoby som nevedela, ze to tak je a nic s tym nerobila... Robim, len uz si neviem dat rady a nechat ho dlho revat, no ktora mama to uz dokaze. Vopred dakujem za vsetky dobre mienene rady. Vopred dakujem 🙂
Moze byt separacna uzkost.stretavate sa aj s niekym z rodiny?je zvyKnuty este na niekoho?s otcom tuez nevydrzi?
"že to nie je dobre" je len uhol pohľadu a názor tých, ktorí si tento názor mali nechať radšej pre seba. určite je lepšie, že tvoje vlastné dieťa chce byť s tebou, než keby ťa odmietalo. je to prirodzená túžba dieťaťa a ty tomu ako matka rozumieš.
chápem, že by si sa chcela venovať aj staršej viac. ale ako píšeš, pri nej sa už dokáže zapojiť intenzívnejšie aj otec. všetko sú to len fázy vývoja. príde obdobie, keď pôjdu "chlapi" spolu hrať sa von a vy "ženy" budete mať svoje súkromné intenzívne chvíľky.
ak by si začala malého nasilu odsúvať, tak by to negatívne vnímal on, ale aj ty a dcéra by sa mohla tiež začať v duchu pýtať či aj ju budeš ignorovať, keď ťa bude potrebovať.
možno aj preto je viac požadovačný na tvoju prítomnosť, lebo cíti, že si z toho nervózna a frustrovaná. keď sa s tým vnútri vyrovnáš ty a budeš sa mu venovať bez výčitiek, že zanedbávaš dcéru, tak sa podľa mňa upokojí aj malý.
skúšala si nosič alebo šatku? malý bude cítiť tvoju blízkosť a ty nebudeš "prikovaná" na mieste s plnými rukami.
ja som malú jednoducho všade nosila so sebou (aj bez šatky či nosiča), naučila som sa všetko robiť jednou rukou. mne zase všetci vyčítali, že ju mám nechať, aby sa naučila byť aj sama a bla-bla-bla. vďaka častému kontaktu sme sa nikdy nedostali do fázy, ktorá by sa dala označiť ako separačná úzkosť.
@zorkahorka s tatinom je to uz lepsie.byvalo to ovela horsie.a teraz je to hrozne viditelne lebo cele tyzdne bol kvoli korone iba so mnou a sestrou,tata vela pracuje,takze si uplne odvykol od ludi.To bolo reci ked sme pred par dnami boli po dlhej dobe u dedka a babky.Vobec ich nechcel
@alexandraalexandrova citam,vyzera to tak podla clankov ze len vydrzat 😳do neviem kedy 🙄
@tanyan velmi dobre ai mi to napisala.Naozaj nemam ziaden problem venovat sa malemu,je to dlho ocskavane,vymodlene dietatko,aj blbe reci starych rodicov zvladnem,len ma to trapi kvoli dcerke ale snazim sa jej to vysvetlit co najrozumnejsie.Travili sme cele roky spolu len my dve a zrazu sa to seklo.Snazim sa kedy mozem,ale stale mam pocit ze to nie je dost nielen pre nu,ale aj pre mna.
@nini1010 veľmi dobre ti rozumiem, dcéra bola taká istá..nepomohlo nič, iba čas, prvýkrát som sa od nej pohla keď mala rok a pol, skoro 2, bola s mojou maminou a kyvala mi z okna, plakala. Do dnes je taký ,,cecok,, máme spolu pekný vzťah. Asi treba len vydržať..a zapájať viac manžela.
@nini1010 neskusila si ergonosic? Ak by si maleho mala v nosici, mohla by si sa zaroven venovat aj dcerke, ist na prechadzku, aj sa hrat...mne nosic velmi pomohol, mohla som v klude oprat, povesat, navarit, kym mi dieta spalo na chrbte v nosici...
@tanyan Súhlasím. To isté s malým. Nepoznám také. 🤔 Vždy bol pri mne alebo sa "plazil" okolo. XD
@ivangeline Ved ono sa to da.Aj pri dcerke som to tak robila.Len ked su uz dvaja a chce sa clovek venovat spravodlivo obom je to narocne.
@nini1010 ..poznám to. Som z toho na nervy ale váš má 10m a zahrá sa s hocičím,stačí,že je pri vas a vy sa s ním rozprávajte a komentuje,čo robí a čo robíte vy... Moja má 3m,kolíky a nezaspi bez revu a nosenia cez deň. Maly zas bude mať rok a pol... Je to jedno skvelé a pokojné dieťa,no keď ma svoj režim a ja nemôžem naplniť jeho potreby v Tom čase,kedy obyčajne..niekedy to prerastie do veľmi dusnej atmosféry. Vy ste na Tom ešte dobre. 🌹 To zvládnete. Ešte separaracna úzkosť a po roku to bude malina.
@ivangeline Ja viem,su na tom zeny aj ovela ovela horsie.Su na deti uplne same,alebo maju aj viac deti a bapriklad ich rady by vedeli byt zaujimave.Len to na mna teraz riadne dolieha a rada by som to vsetko zase zvladala v pohide,usmevom a s prehladom.
@nini1010 Možno polavne pár dní. Nechajte malú s manželom a choďte sa prevetrať sama,keď bude malý spať alebo také niečo. Doprajte si pre seba oddych,čas na to,čo by ste rada robila. Možno tak zresetujete. Mne prechádzka pomáha a cvičenie a jedenie. xD A dlhý kúpeľ. A skorý spánok... Rozmaznajte sa. 🙂
@ivangeline Ano to fitko a cvivenie mi strasne chyba.Myslim ze aj cela izolacia kvoli korone tie pocity tak umocnuje.
No vyzera to ako separacna uzkost. Nas maly to mal tiez cca od 10 mesiaca zhruba do roka. Postupne to bolo lepsie. Drzim palce, treba iba vydrzat 🙂 prejde to
@nini1010 separacnu úzkosť zlepsis iba tak, že ju prijmes a nebudeš s ňou bojovať. Drobca do nosiča, alebo na ruky a robiť všetko spolu. Čas, kedy sa budeš zase vedieť plnohodnotne venovať aj staršej, sa raz vráti. Lebo čím viac s tým budeš bojovať, tým viac to drobec z teba bude citit, tým viac bude v strehu a separacna úzkosť len tak neodíde. Čo sa mna týka, prvé dieťa bolo iné ako väčšina detí, oveľa citlivejší a separacna úzkosť bola od narodenia až do školy. Ale ďalšie dve deti také niečo nemali, alebo len takú miernu formu a to isté obdobie vzdoru sme nepostrehli. Aj keď ten najmenší ešte nemal 3 roky. Od začiatku som ich mala pri sebe, aj keď samozrejme pokiaľ boli bezo mňa v kľude, nerusila som ich kruhy 😉
@saluda Suhlasim s tym ze jedine co pomoze je sa s tym vnutorne zmierit.Proste sa zamerat ako to vnimam ja a nie snazit sa zmenit jeho,lebo to nema ziadny zmysel.Dnes som si o tej separacnej uzkosti ako dievcata pisali vela citala a nadobudnuty pocit ze "sme normalni"ma dal trochu do kludu.Ale vacsi pocit pokoja a pohody by som vo svojom zivote uvitala.Niekedy sa prichytim pri tom ako sa uz rano budem na jeho plac z pocitom,ze tak fajn,je to tu zas,nadych,ideme na to odznlva a okolo 5 sa uz tesim ze yes,coskoro ich ulozim spat!a takto to nechcem.Chcem si s nimi uzivat,ved ich nadovsetko lubim!
@nini1010 a co je na tom problém? Daj ho do nosiča na chrbát a rob si svoje veci popritom. Príde čas keď ta už nebude potrebovať a bude ti ešte ľúto. Moja dcéra takto fungovala do 1,5 roka. Chytila som ju, dala do nosiča na chrbát, bola spokojná ona aj ja a hotovo. Alebo sme spolu varili, upratovali, skratke všetko. Od 1,5 roka má už potrebuje oveľa menej. Je to len obdobie. Nič iné. Uži si ho bude ti to chýbať. Viem o com hovorím.
@nini1010 a samozrejme nájsť si čas pre seba, každý týždeň minimálne 4x aspoň na hodku. Zacvičiť, odreagovať, deti dat mužovi na prechádzku alebo starým rodičom. A ze muž nevie ako na neho? Véd nech si ku svojmu dieťaťu cestu nájde, je rovnako jeho ako aj tvoje a ty rovnako potrebuješ vypnúť ako on.
@1gabriela13
@tanyan a aky nosic odporucate?mala som par krat pozicany na vonok do prirody ale inak sa v tejto nosicskej teme nevyznam.
@1gabriela13 a aby som odpovedala na tvoju otazku ze v com je problem.No pre mna v tom ze moje prve dieta ma potrebuje rovnako ako to druhe a potrebuje aby som sa jek venovala,aby sme boli spolu len my dve,same ako kedysi aspon nejaku chvilu a snazim sa to vsetko vybalancovat.
Ja mám podobne staré deti, aj pohlavia sedia a upustila som v tomto období s činnostami variť, upratovať, to tak na minimálnom režime, objednať a tak, piecť, žehliť a pod. úplne vyradené a potom to išlo fajn. Netrvá to dlho a táto investícia "do detí" sa vyplatí...teraz už vie normálne chodiť, nepadá a máme také harmonické obdobie
@nini1010 manzel to s nim nevie? Tak nech sa uci. Dcera mozno chape, ze maly vyzaduje viac pozornosti, ale aj ona ma pravo mat plnu pozornost mamy. Ved si najdolezitejsia osoba v jej zivote a odsuvas ju do uzadia a ocakavas, ze to bude chapat a trpezlivo cakat kym zas budes mat cas sa jej venovat a riesit, co ju trapi a tesi.. Dokedy? Maleho daj muzovi a vyhrad si cas len pre dceru. Aspon par hodin tyzdenne. A ziadne take, ze to nosic vyriesi. Mozno Tebe, ale dcere tym das jasne najavo, ze tu nie si nikdy plne iba pre nu a ze je druhorada..
@nini1010 tak u mňa toto bolo ešte tesne pred covid a väčšinou som vyzdvihla po ceste z vonku obedové menu z nejakej zdravšej reštaurácie v blízkosti, čo bol obed aj večera. Dakedy som to aj objednala. Alternatíva, navarila som, keď spia v noci (všelijaké zeleniny typu brokolica , tekvica...). Ďalšia alternatíva cestoviny s niečím.
Upratovanie mi zaberá minimum času, to ani nerátam. To som si za posledné mesiace celkom zdokonalila- kľúčom je vlastniť fakt minimum veci a potom to ide tak priebežne. Keď spia možno tak pol hodinu potrebujem na dlážku, prádlo a pod. Všetkého, čo nepotrebujeme sa hneď zbavim
@nini1010 úplne normálne!! Rada nieje, len žiaľ, mu naplniť potreby. Čo nieje na tom dobre? Veď má desať mesiacov. Plus presne v tomto veku začína prvá fáza separačnej úzkosti.
Moja prvá dcéra mala toto obdobie veľmi silné aj neskôr nechcela k nikým len ja a muž. Ma 3,5 a ešte pred rokom nechcela ani z domu s babkou bezomňa. Spávala len v šatke na mne.
Moja druhá dcéra má aktuálne čerstvých 11 mesiacov a niekedy ju tiež ani položiť, ale zase nemôžem sa sťažovať, nieje to až také zle ako pri prvej. Plus celkom pekne cez deň spí. dobre papa a dojčenie v noci nerátam, spíme spolu. Ja teda sa staršej venujem minimálne. Muž to s dievčatami vie ale prichádza neskoro večer takže minimum.
Skús tú šatku. Daj mu čo potrebuje. Potom bude spokojný. Mne sa dosť uľavilo pri prvej po roku, takže určite zas bude lepšie.
A ešte raz. Je to úplne normálne. Mňa to absolútne neprekvapuje. Tiež mám rada domácnosť absolútne na poriadku nemám pri sebe žiadnu pomoc. Sme v zahraničí.
Plus ideme aj von. Dcéra to s malým nevie? Nechce ju pozorovať? Moje sú dosť zohrané.
Takže čiastočne vie veľká zabaviť menšiu.
@nini1010 to ti neviem povedať, práve aj pre toto druhé dieťa mat nechcem, teda určite nie teraz ani v najbližších rokoch. Nakoľko som si uvedomila ten fakt o ktorom píšeš, že obe deti potrebujú rovnakú pozornosť a ja tej mojej chcem dat 100%nu. Ale určite sa nejak dá, len je to podľa mňa dosť na roztrhanie.
@nini1010 to verím, že viac pohody by si uvítala. Ja tiež 😅. Lenže máme deti, tie majú potreby, ktoré vieme naplniť iba my rodičia, niektoré z nich nerobíme práve s radosťou, do toho únava, stereotyp a už to ide. Lusknutim prstov sa do kľudu nedostaneš, ale ak získaš pocit, že takto je to teraz normálne, ale časom bude lepšie, tak ti to pomôže vyrovnať sa s tym. Väčšina rodičov to tak má, že deti si "rozdelia", aby čo najviac zaplatali diere a nejak fungovali. Pri druhom dieťati väčšinou nebýva taká istá pohoda, ako pri prvom. Už sa casto musíš venovať obidvom naraz a vyčleniť rovnaké množstvo času bábätku aj skolkarke, je podľa mňa nemožné. Buď rada, že aspoň manžel sa staršej viac venuje, ty sa snaž aspoň raz denne sa jej plnohodnotne venovať. Inak, to mladšie nevie manžel ísť pokocikovat? Kde je vôľa, tam je cesta 🙂. V každom prípade, takto to vždy nebude, je to iba dočasne a úplne normálne, že bábätko zaberie máme väčšinu času.
Apropo čas......uvedomujes si, že paradoxne staršia mala doteraz oveľa viac pozornosti rodičov, ako bábätko? Každé ďalšie dieťa v poradí má tej pozornosti menej a menej, práve preto, že nie je jediné dieťa v rodine.
separačná úzkosť. Vygoogli si to...býva to bežná vec v tom veku