Ahojte,
mam 2 rocnu dcérku, ktorej sa nechce vonku chodiť. Aby som to upresnila, vyjdeme von a po pár krokoch sa pýta ruky. Unavená po pár krokoch byť nemôže, ani nemá žiadnu traumu (pád a pod.). Keď ju na ruky nezoberiem, tak si ľahne na zem, alebo sa klasický rozplače a vešia sa mi na nohu.
Nemáte niektora skúsenosť s takýmto správaním? Koľko to asi trvalo? Doma samozrejme beha, skáče. Len ma hnevá, že s ňou neviem ísť ani von, lebo na rukách ju nosiť nechcem, keď ma zdravé nohy.
Len skusa ci jej to prejde. Ako dlho to bude skusat zavisi od jej aj tvojej vytrvalosti.
Skúsila si nejakú hračku na tlačenie/ťahanie, či odrazadlo? Alebo nejaké iné vozidlo?
Alebo ju motivovať, že ísť jej niekam niečo ukázať?
Inak ak by sa pleskla o zem, tak jej zakývať povedať ahoj a pomaly ísť vpred, na plač nereagovať
Odved jej pizornost niekam inam.ze idete pozriet hauka a pod.
@pribinak áno, dnes napríklad vonku tlačil kočík s babikou, ale vydržalo jej tak cca 10-15 min., potom sa začala pýtať na ruky. Neprešiel mi ani argument, že máme kočík, na čo mi povedala, aby som ho tlačila ja
A akú máte trasu? Lebo len tak kráčať je nuda. My sme stali každých 10 krokov a raz šli na hojdačka, potom zas pozrieť autá na parkovisku, potom zas hojdačka a potom tiež chvíľku posedieť na lavičke
@pribinak bojím sa ju nechať len tak na zemi, aby sa náhodou nerozbehla medz autá. Ale skúšala som odísť, keď sme boli ďalej od cesty a postavila sa a rozbehla ku mne, ale znova sa pýtala na ruky
Chodíte von samé? Niekedy sa deti nudia, ale keď majú parťáka rovesnika tak je to viac zábavy
@pribinak myslím, že aj keď bol nejaký cieľ - ihrisko, obchod, tak sa pýtala tiež na ruky. Fakt neviem prečo, doma si poskakuje, tancuje, ale vonku ako vymenená
@pribinak áno, chodíme väčšinou samé, alebo ešte s manželom...ale s deťmi nie, nakoľko sme v okolí noví a nikoho tu zatiaľ nepoznáme
Autorka: 2rocne dieta uz rozumie. Povedz,ze je tazka,ze ju nevladzes nosit a zarozpravaj to,aby zabudla,ze kráča. Mozete si trebars urobit preteky,kto bude prvy pri najblizsom aute alebo nech ta nahana,pripadne ty ju.aj sa z dakej pomyselnej ciary odstartujte.urob prechadzku zaujimavou,zabavnou
@kittykat22 to si nemyslím, to by povedala...ja sa jej aj spýtam, či ju niečo bolí a ona povie "nie"
@kittykat22 ďakujem, skúsim aj túto možnosť s tou vložkou do topánky. No ved ja si z toho ľahnutia na zem nič nerobím, ona sa práveže nehodí o zem, ale opatrne si lahne a ticho leží :D nerobí cirkus, len zas nechcem aby prechladla
Take male deti sa nalokedy priznaju, ze ich tlacia topanky. A vnimaju to aj inac, ako dospeli. Ako dlho takto protestuje? Mozno jej vadi zima, vietor. Nas napr. neznasal vietor.
pises, ze ste sa prestahovali. robila to aj na starom mieste? mozno si este nezvykla. nenosila by som ju, ale dala by som jej cas, nech si zvykne. samozrejme to, co pisu baby vyssie, tiez moze byt - skontrolovala by som topanky a snazila by som sa vymysliet "ciel vyletu" 🙂 drzim palce.
@zuzanaete fu, ja ani neviem, ale dlhšie. Vietor ani ona nema rada, to si hneď stiahne čiapku až do očí.
joooj toto skúša (niekedy úspešne) náš syn na ocka. maminka nepovolí, maminka je lenivá a radšej vymyslím kadečo len aby som ho nenosila 😀 takže skáčeme po kalužiach, chodíme cez každý kanálový poklop, ideme po trase slepeckých čiar na chodníku, balansujeme po obrubníku, musíme sa zmestiť obaja na 1 dlaždicu .... vždy závisí z čoho je chodník a podľa toho prispôsobím. okolo paneláku ideme asi tak 40 minút 🙈 bežný čas cca 3 minúty. ale je to fajn prechádzka
10-15 minút tlačiť kociarik veď to je úspech. Pre dieťa je to dlhy čas.
Samozrejme. Už som to písala aj v inej diskusii. Keď sme v takom veku "išli von", tak to znamenalo:
1. motkali sme sa. Doslova. Zvyčajne okolo tej istej trajektórie podľa jeho výberu, okolo bytovky, na ihrisko a pieskovisko a v taký čas som často brala aj odrážadlo, lebo som vedela, že síce po piatich minútach to budem vláčiť ja ako mulica, ale nejdeme ďaleko a mňa to teda nenaštve. Vtedy mi to vlastne bolo jedno, bola som nastavená tak, že teraz sme vonku za účelom nadýchania sa čerstvého vzduchu, neponáhľame sa, nemáme cieľ, iba sa motkáme.
2. keď sme seriózne niekam išli, tak kočík. AJ do najbližšieho obchodu na nákup, aj na prechádzku do 15 minút vzdialeného parku, aj do jasličiek, ktoré boli cca 20 minút chôdze ďaleko, vždy a všade za každých okolností kočík, aj keby nevie čo bolo. Bez neho ani na krok. Vďakabohu sa môj aj rád vozil. Dôvod: dieťa malo 2, slovom dva roky a lietať v byte ho síce bavilo, len chodiť po vonku nie vždy, a ja mám tiež len jedny kríže a chrbticu (aj nervy). Plus objektívne, majú maličké nohy, nevládzu ešte v tom veku toľko chodiť. A myslím si, že teraz v zime im vadí aj zima, vietor, či naopak, že sú naobliekané, tak im môže byť teplo alebo úplný pocit diskomfortu. Ja im aj rozumiem :D
Mozno sa troska boji. Vela ludi. Priestoru. Musis zistit ty a podla toho pomoct.
A topánky sú ôk?
Bud ju tlacia topanky alebo sa vonku nudi. Deti nechodia len tak nohy na nohu na prechadzku. Treba poriadne poobracat kazdy kamen 😀
Moj mladsi mal taketo "divne" spravanie vonku. Nechcel chodit, len v kociku sediet. Ked sme vysli do kopca pesi, chytal zachvat paniky, drzal sa ma ako kliest s placim, ze on spadne. Nechapali sme, preco je taky bojko. Az ked mu v skolke urobili ocne vysetrenie a vysledok sa potvrdil aj u ocnej lekarky... on proste nevidel a preto sa citil vonku nekomfortne. Pritom doma sme nic nespozorovali, nesadal si blizsie k tv, nekreslil "nosom" a pod. Netvrdim,ze vasa mala potrebuje okuliare, ale aj toto moze byt dovod. Netreba za vsetkym hned hladat vzdor a skusanie nervov rodicov. O mojom by tiez kde-kto tvrdil,ze je rozmaznany.