Dieťa má traumu z vyplakania a prestalo zaspávať samé

@katkanova to je určite len dočasný stav spôsobený tou traumou, takže neboj, ono to nebude dlho trvať a vráti sa to do normálu. Myslím, že v podstate teraz nemáš moc čo urobiť aby si ho znovu naučila tak spať, lebo teraz nejde o naučenie ale o znovunadobudnutie stratenej istoty, a to chce teba a čas. Nedása nič iné robiť len byť pri ňom koľko potrebuje, tým znovu nadobúda tú stratenú istotu, časom začneš badať, že už tam nemusíš byť tak dlho, poprípade ťa už nebude tak ťahať za to tričko atď. jednoducho tie príznaky začnú povoľovať, tak sa tomu prispôsobuj ako to budeš od neho cítiť, ak už ťa nebude ťahať za tričko, odíď, proste nezostávaj dlhšie ako bude treba. Ten čas ako dlho to bude trvať kým sa to vráti späť ti nepoviem, to si synček sám určí, záleží od viacerých faktorov, jeho citlivosti a miere toho zlého zážitku. Strata istoty je pre dieťa veľmi citlivá vec, nepodceň to a nenúť ho nejakými praktikami teraz nasilu zaspávať samého, lebo sa ti celý ten problém natiahne a možno namiesto mesiaca počas ktorého sa mu budeš musieť teraz prispôsobiť, budeš riešiť problémy so zaspávaním roky. Tak to je moja rada, teraz sa prispôsobiť a vydržať to a ihneď ako bude malý naznačovať aj v malých náznakoch že toho potrebuje už menej a menej, tak presne podľa toho tempa s tým aj prestávať, zbytočne to nenaťahovať ale ani neukracovať skôr, než bude na to pripravený. Držím palčeky 😉 🙂

@katkanova žiadne praktické rady neexistujú. Si matka, máš malé dieťa, tak pri ňom lež. Potrebuje ťa, proste si uvedom, že tých pár týždňov, mesiacov, alebo rokov, než vyrastie dieťa z tej alebo onej potreby, sa budeš musieť prispôsobovať a obmedzovať.. Čím skôr pochopíš úlohu matky, tým skôr budeš mať doma pohodu.. A neber to prosím v zlom. Mne len niekedy príde, že vela žien chce mať dieťa, ale nič v živote nechce meniť..

@katkanova ahoj, vseobecne sa nechat vyplakat dieta je zastaraly a nespravny nazor.ale to ty vies, ako pises. zvysuje sa pritom stresovy syndrom kortizol a ostava v tele aj 8 hodin po "ukludneni". nie je to tvoja chyba, niekedy proste nestihnes, alebo sa neda hend dojst k babu...aj moj casto place, az mu vyraza dych..kym mu namiesam mliecko, niekedy az pisti...a to hovorime o 30 sekundach maximalne..myslim si, ze to, co potrebuje tvoje babo, teda ze ta driape za tricko neries v tom zmysle, ze co mas robit.no ostan pri nom kym ta nepsuti.co ine?ked ta potrebuje, nepojdes predsa prec.a je podla mna zbytocne snazit sa vratit to do povodneho stavu, kedy zaspaval sam. ved nebude spat zaveseny na tebe do 15 rokov.ale kym ti dava jasne najavo ze ta potrebuje pri sebe, bud s nim.

@katkanova ja si myslím, že je to dočasný stav. Ja spanie mojej dcéry moc neriešim podľa šablon (aj keď teda metódu "každé dieťa sa vie naučiť spať" sme už praktizovali a nám pomohla) Cez deň ju nechávam spať v kočíku. je blízko mňa, takže mi tam zaspí bez probémov, v postielke by to bol asi problém. Som zvyknutá ju veľa presúvať, tak by mi systém spania v positelke cez deň vôbec nevyhovoval. No a večer počkám až je unavená a potom ide spať. normálne je to cca okolo 9 večer (napr. dnes to bolo o desiatej ale to je už extrém) Za odmenu zaspí sama a ráno spí presne do ôsmej.
A čo sa týka problému, že musíš si lahnúť s ním tak by som to asi skúšala spôsobom, že nie lahnúť ale skôr držať za ruku, neskôr len prítomnosť, potom čas prítomnosti skracovať. Tvoj syn nechce zaspať, lebo vie, že ak zaspí tak odídeš. Preto ten čas zaspávania toľko odsúva.
Nechcem to sem strkať, lebo tém o spôsobe zaspávania podľa "každé dieťa sa vie naučiť spať" je tu veľa, ale v tej knihe je tento tvoj problém presne vysvetlovaný. Týmto netvrdím, že táto metóda je pre vás správna. ale ak ti momentálny stav nevyhovuje, tak chápem že sa cítiš ako otrok.

tak toto sa stalo aj mne, ale ja som tuho zaspala na gauči dole v obývačke a malý sa zobudil a ja som ho nepočula plakať lebo sa vysielačka rozhodla štrajkovať. mal vtedy necelý rok . zliezol sám z postieľky a vliezol do otvorenej skrine a tam som ho našla už iba po plači ako sa zajakáva. Bola som totálne hotová. Stále som ho stískala a mojkala. Potom si asi mesiac tiež vyžadoval , aby som s ním spinkala a dokonca aj vo sne ma podvedome hľadal rukou. trvalo to asi mesiac čo som s ním musela ležať aj kým spal 🙂 neboj ono to prejde. Detičky len potrebujú svoju istotu. Držím päste 🙂

my mame podobnu skusenost, dcerka mi tesne pred spanim spadla z gauca rovno na hlavu( bola som tehu a bolo mi hrozne zle, 2x som ju chytila,tretikrat nie) a bola potom z toho taka trauma,ze pri spomenuti slova spinkat alebo lazkat mala normalne paniku. Isty cas sme zaspavali v kociku,drziac ju za ruku,neskor v postielke za ruku az postupne sme dospeli k samostatnemu Zaspavaniu. Aj psychologicka mi poradila jej vyhoviet vo vsetkom na istu dobu.trvalo to asi mesiac.drzim palce nech to prejde co najrychlejsie!