Dcéra plače, keď sa jej ľudia prihovoria. Prečo?

je to normalne....mne to Dominika tiez nerobila a Michal ma hned pusu otrcenu

ahoj mne to tiez robil syn ked bom mensi,aj ked babku nevidel dlhsie a prisli sme na navstevu tak tam nechcel zostat len plakal nech ideme prec,a teraz ma 4 roky a je to presne naopak koho stretneme sa ide rozpravat aj chce ist uplne s cudzymi ludmi prec a stale mu vysvetlujem ze to nesmie robit a aj tak si robi po svojom 😉

Ahoj,,pri tvojej otazke som sa trochu pousmiala,,,lebo som si spomenula na našu situaciu na navšteve,, 😀 oslava narodenín cca 30 ludí v byte,,každy si ju podával z ruk do ruk ani som poriadne už nevedela kde mam dieta všetci ju pučili mojinkali,,a dieta ani "neceklo" 😲 😀 ,,,pači sa jej všetko od zvierat všetkých rozmerom,,,cez všetkých ludí,,ktorých stretneme,,len sa jej nepáči ked sa niekto hlasno smeje to sa hend rozplače...ale ku každemu sa taha na ruky ma rada pozornost...preto troška zavidim,,že tvoja mala by chcela byt len pri tebe 😉

Mne to tiez dcera nerobila, sla by aj s ciganom. Doteraz je z nej velmi spolocensky typ a triedny saso 😀 Syn je iny. Deli ludi na sympatickych a nesympatickych. A je jedno ci je to niekto z rodiny alebo cudzi clovek co sa mu prihovori. Proste na niekoho sa vysiera a na ineho hadza smutne placlive face-sy 😅 Dokonca takto deli aj zvierata ci spevakov. Nema rad macky, miluje psov. Ma rad Gotta neznasa Rytmusa 😀 (na obrazku, v telke, radiu, PC vsetko jedno). A to ma len 5 mesiacov 😀. Som zvedava co z neho vyrastie, heh 😝

toto robil teraz nas malinky chrobacik... podla mna sa boji cudzich tvari ako aj nas... on sa bal aj babki alebo mojho priatela ked ich dlhsie nevidel..... pocase si zvykne.. len sa musi osmelit je to taky decky strach z novych tvari boja sa cudzich... niektory su odvaznejsi a niektory bojazlivejsi... napr jeden s mojich bratov bol taky do3 rokov... plakal aj v tedy ale teraz sa osmelil.... podla mna si musi zvyknut na nove tvare a ludi okolo seba a bude to v poriadku 😀

kazde dieta je ine a ked sa jej nepaci, aby sa jej prihovarali, tak kazdemu rychlo povedzte, nech sa jej neprihovaraju. dieta je samostatna osobnost a vie, co sa mu paci a co nie.

mne to tiež mala robí, niekedy až hysteriský plač, trva to až kym sa nevzdialime a ja jej nevysvetlim kto to bol a že už je preč ... je to horor snad sa to zlepší ☹

mojej ked sa niekto cudzi prihovori, tak okamzite prestane rozpravat, plakat, cokolvek...je tichucko, az kym nie sme same 🙂

Asi som dosť mimo, ale čo to znamená, keď dieťa urobí pirôžku? 😅 😅 😅

petkave pirozka je ked dietatko tak krasne vyduje spodnu peru, vrchnu schva a stisne pusu 🙂neviem to opisat inak.... je to nadherne, aspon ja by som svoju malu vtedy spapala 😵

ahoj mam rovnaky problem.nasa rocna dcerka sa niekedy rozplace aj pri starych rodicoch.ale malu kojim a snom snou nonstop takze je na mna naviazana.aj pri cudzich ludoch strasne reve.proste jak ju ma hocikto iny na rukach okrem mna uz place.(este aj u tatina zvladne).o hlasoch a zvukoch ani nehovorim.staci zmenit ton a uz placeme.ked vidi a pocuje ine babo plakat a hlavne kricat strasne place.neviem preco je taka moc citliva.

S Matúškom nemám taký problém, keď som nablízku, nikto mu nevadí. A keď Lili bola taká malá, nebála sa nikoho, okrem manželovho bratranca - a toho sa bojí dodnes.Nikdy jej nič nespravil, nemusí sa jej ani prihovoriť, stačí, že ho z kilometra uvidí a už je plač. Nedokážem jej vysvetliť, že nie je zlý, že jej neublíži, že on ju má rád, proste neviem, ako jej mám dohovoriť. A najlepšie na tom je, že 2.6. ideme na 50-tku a on tam bude tiež. Neviem si predstaviť, ako to prebehne, len dúfam, že nebudeme musieť ísť domov. Od jej malička dúfam, že to raz prejde, má 4,5 roka a stále sa ho bojí.Myslím si, že každé dieťa tým musí prejsť. Ale bola by som radšej, keby to bolo čoskoro. Aj Tvoja malinká tým prejde, držkám palce. A nehreš ju zato, určite z toho "vyrastie".

ahoj, mne to zasa nerobila dcérka (je staršia) ...naopak, mladší synček hneď mal plač na krajíčku...ale teraz je už z neho veľký chlap, aj keď niekedy sa teda prudko drží mamičkiných nohavíc (alebo ocinových🙂...podľa toho, kto je vo chvíli "ohrozenia" bližšie🙂...)...ak sa deti boja a plačú, treba im byť nablízku, aby sa ukľudnili a tíšiť ich...len nie štýlom "neplač a neboj sa veď si už veľký-veľká"...alebo sa ešte nebodaj "ospravedlňovať" niekomu, kto mi vlastne rozplakal dieťa, že ...prepáčte...tá moja dcérka (syn) je taká citlivka...alebo počúvať komentáre, že je to vaše dieťatko príliš citlivé😉 ...každé dieťatko je citlivé tak akurát...a treba to rešpektovať🙂...časom sa určite osmelí...😉