Dali ste dieťa do jaslí od 1. roka?

bohuzial podla pozorovani skolky v zahranici kde boli rocne deti oni to nezvladaju plackaju chcu objatie citlivy pristup to ucitelky nemaju sancu pri tolkych detoch zvladat. mama je len jedna. pockaj minimalne do 2. To uz su deti viac pripravene. My sme davali od 2 a ani jedno mi neplakalo lebo sme ich na to pripravili, ale rocne je ozaj babatko este malinke co potrebuje mamu.
Rocne v skolke kde chodi aj nasa, to su fakt take stratene existencie, nevedia co este, neni mi z toho fajn to vidiet, tak ti poviem. Samozrejme ked nemas ine riešenie nic s tym asi nezrobis.

prvé od 13. mesiacov, druhé od 6. mesiacov. Obe to znašali výborne, nelutujem. Mala som pre nich však nie klasické jasle, ale pani, kt. opatruje deti doma (na živnosť, nie len tak, takže má potrebné vzdelanie a kurzy), max 4 deti, dom prisposobený pre nich, zahrada, herňa, spálňa, kuchynka s jedalňou. Robili rôzne aktivity ako divadielka, malovanie, vystrihovanie, spievanie...

Male deti si zvykaju najjednoduchsie. Nasa nebyvala chora, je tam malicko deti, vela vychovavateliek. Vela sa naucila, hlavne rec, hry, stolovanie. Prechod do skolky absolutne bezproblemovy.

Môj syn bol od roka v jasličkách, adaptoval sa super, prvý týždeň sme mali adaptačný a bol tam len pár hodín, aby sa oboznámil s prostredím, kamarátmi atď. Neplakal nikdy, stále sa tešil keď sme ho tam priniesli. veľké plus pre mňa bolo, že u nás to bola zároveň aj súkromná škôlka a niektoré aktivity robili malé deti s väčšími a vidím že to synovi veľmi prospelo a pozitívne ho ovplyvnilo čo môžem pozorovať keď má teraz polročnú sestru.

Dakujem pekne zienky. Ste zlate

Zijem v zahranici. Matersku som lepila s dovolenkou a neplatenym volnom kolko to len islo, ale aj tak syn musel v 4m do jasliciek. Pohoda. Ale neviem ake jasle mate Vy. Tu mu skutocne sadli

@kaataarinaa Neviem ake su jaslicky na Slovensku ale tu kde zijem chodia deti bezne do jasli od jedneho roku, lebo taka dlha je materska. Da sa aj 1.5 roka ale vacsna zien ide do prace po roku.
Ked som si isla pozriet zopar jasliciek, ucitelky vraveli ze take male deti si zvykaju ovela lepsie ako starsie. Fakt ale je ze na male deti je tam ovela viac uciteliek. Tusim jedna ucitelka na 4 deti, takze oni dostanu vela mojkania a starostlivosti.
Ak je moznost, skus sukromne jasle.. mozno tam bude viac uciteliek.

Mrkni si predtym nieco z vyvinovej psychologie.aky to ma vplyv na dieta a tak..nie Len -ci si zvykne..Clovek si zvykne na vsetko ked musi...

@kaataarinaa V živote NIKDY. Radšej budem žuť suchý chlieb, jasle nie.

@andreatytler No my to tu mame nejak podobne. Asi 4 vychovavatelky a 12 max 15 deticiek. Kazdy si tie jasle chvali ale ja sa bojim ze ak bude mala plakat tak mi povedia ze ju neberu a ja neviem ako s pracou. Jeden den robit a druhy uz nie tak to mi asi neprejde. Ja len chcem mat istotu ze si tam dokazu poradit aj s detmi ktore na zaciatku budu trosku plakat. Neviem ako bude reagovat mala ale dufam ze si dokazu poradit alebo?

@michu_ Ja som vyvinovu psych. studovala ale teoria a prax je nieco uplne ine. A uz sa mi to potvrdilo vo vela pripadoch

@asia83 Ale preco? Toto ma naozaj zaujima

Ach zienky naozaj ste zlate ze ste vobec odpisali. A to vsetky. Ja taketo fora neuznavam ale nemam sa s kym poradit a som rada ze ste tu. Ja do prace musim nastupit inak neviem co s nami bude

A kde žijete? My sme vo Švajčiarsku, s manželom sa pri deťoch striedame, do jaslí a sukr.skolky som nedavala ani jedného. Je problém nájsť aj dobrú.
Nedá sa vám zladiť prace tak aby ste sa striedali?
Mne ročne príde veľmi malé, ja by som nedokázala dať. A o čo všetko človek príde, ani nehovorím.
Ale ak by išlo o deň, dva...na ako dlho musíš dať?

@kaataarinaa Pretože si to pamätám. Už som to tu pred časom rozpisovala. Keď som mala rok a pol, mama ma dala do jaslí. Pamätám si (útržky), ako som ležala na stole vedľa viacerých detí (asi nás prebaľovali, vtedy bolo v triede aj tridsať detí). Sestry a personál behali po miestnosti, strašný chaos. Pamätám si pocit strachu, nebezpečenstva. Pamätám si, ako som si pomyslela, doslova: prečo som tu, u cudzích? Prečo nie som s mamou, v bezpečí? Mamu som považovala za bezpečie. Potom si pamätám jednu sestru, ktorá sa nado mnou skláňala, predpokladám opäť že ma prebaľovala, mala dlhšie vlnité blond vlasy, hrubý rám okuliarov a ja som ju oslovila "mama"'. Nikdy nezabudnem na jej bolesť v očiach. Nič mi nepovedala. Odvtedy je takýto výzor ženy pre mňa stelesnením mamy, netuším prečo. Stále plačem, keď si na to spomeniem. Jasle sú najväčšie nešťastie pre dieťa. Môže sa matka klamať ako chce. Najhoršie na tom je, že dieťa nemá na výber, musí tam byť. Aby to jeho psychika zvládla, stane sa dieťa citovo chladným, inak by to jeho psychika nevydržala. Ja teraz viem prejaviť city, ale buď extrémne alebo vôbec, nič medzi. Ťažko sa to opisuje jednou vetou. Raz o tom napíšem knihu. 😉

@asia83 že más s toho takéto zážitky je asi skôr tvoja precitlivelost. Sú také samolutostive deti, ale to je povaha. Nemôžes to brat paušálne. Nie každé dieťa je rovnaké.

@anjelicek26 Každé dieťa do troch rokov potrebuje matku. Ono NEPOTREBUJE kolektív, nie je na to psychicky zrelé. Ja si pamätám, že existencia s inými deťmi tam mi nič nehovorila, proste mi to bolo šum a fuk. Ja neviem, prečo si myslíte, že existuje dieťa, ktoré preskočí túto vývinovú etapu a rovno je v období troch rokov, kedy je socializácia viac ako vítaná? Vy máte doma takého génia? Či si nahovárate, že máte? Áno, každé dieťa to prežíva inak. Jedno viac, druhé menej. Ale PREŽÍVA. Ak viete, čo myslím. Ak je podľa vás dieťa, ktoré potrebuje matku v roku a pol precitlivené, tak ste bezcitná osoba. No každý sme nejaký.

@asia83 veľmi obmedzené videnie reality. Sú rôzne deti.

@michu_ to, ze na SR je rodicak tri roky ešte neznamená, že v iných krajinách sú všetky deti postihnuté a všetky majú psychicke poruchy,lebo od 1 roka idú na pol dna do jaslí. Niekto, kto je však zaseknuty v tom režime,v 3 rokoch do jaslí a nikdy inak (ako napríklad moja mama), to nikdy nepochopí, že tí ľudia tam normálne žijú a z tých detí sú normálni slušní ľudia. Nehovorím, aby bolo dieťa v jasliach 12 hodín, ale v zahraničí, kde majú materské naozaj iba 3 mesiace sa rodičia pri deťoch bud striedajú a zopár hodín vyriešia opatrovateľkou, alebo jeden z nich robí na celý úväzok, druhý na polovičný, napríklad 4-5h denne, doobeda na tých par hodín dajú deti do kolektívu a potom ho vyzdvihnú. Nie som ani ja zástanca toho, aby bolo ročne dieťa v jasliach od 7 do 19 a snáď každý si vie zvážiť, či na dieťa čas ma alebo nie. Ak má prácu, ktorá od neho vyžaduje 10h nasadenie každý deň, tak mať dieťa je za mňa nezmysel. Ak si aspoň do tých 4 rokov dokáže nájsť prácu na skrátený úväzok, kam bude chodiť na 4 h denne, nevidím problém v tom, aby bolo dieťa tých 4-5h v jasliach. V zahraničí je to bežná vec a celkovo je tam úroveň obyvateľstva vyššia ako u nás. Takže taky drastický dopad to na ne nemá. A vyvinovú psychológiu poznám, mám z nej štátnicu. Netreba byť tak úzkoprsý, myslím, že autorka dáva dieťa do jaslí nie z roztopaše, ale preto, že je to v jej prípade naozaj potrebné a ani ho tam nebude nechávať 12h denne.

v norsku je materske 7mesiacov plus otcovska 2-3mesiace. deti chodia v roku cca do skolky. tri deti v rodine tak sli a su aj boli ok. adaptovali sa lahsie ako dvojtrojrocne... podla mna zalezi od dietata matky a osobach v jasliach.

@asia83 a ja už som ti v jednej diskusii písala, nech sa prihlásiš do SAV do neuro labáku na examinaciu pamäti. Do 3 rokov života si dieťa nepamätá vôbec nič, všetky spomienky odnáša detská amnézia. To, že ty si niečo pamätáš je doslova rare úkaz a ak by to bola pravda, nie iba tvoje falošné spomienky (neverila by si, koľko výskumov sa o falošných spomienkach už spravilo a každý jeden respondent by si nechal aj hlavu sťať, že sú pravdivé, pričom dokázateľne nie sú), tak by si pomohla celej neurovede k obrovskému objavu, lebo na zatiaľ je vedecký fakt, že všetky spomienky odnáša detská amnézia. Takže ten, kto sa hrá na génia si ty. A možno sa nehráš, možno si 🙂 len kým to nebude potvrdené vedecky výskumom priamo v neurolabáku, tak tvoja spomienka na jasle z obdobia 18 mesiacov má presne rovnakú hodnotu ako moja veľmi reálna spomienka na to, že s kamoškou v škôlke sme sa na dvore prekopali do podzemia a brázdili podzemné chodby. Aj ona aj ja sme sa vo svojej fabulácii a hre stratili tak ďaleko, že obe máme túto spomienku dodnes. Je reálna? Samozrejme, že nie. Je to vyplod našej fantázie, ktorý sme si uložili ako 4 ročné deti do pamäti ako spomienku. Pritom to nie je spomienka, nič také sa nikdy nestalo. Bola to naša hra. Takisto tebe sa nič také pravdepodobne nestalo, mama ti niečo v detstve rozprávala p tom, že ako maličká si bola v jasliach a bola si veľmi uplakaná, sestričky tam si oslovovala mama. Toto konkrétne si ani nemusíš pamätať, jednoducho si to zachytila, tato informácia ti ostala v podvedomí ako do istej miery ohrozujúca a počas fázy integrácie s vlastnou osobnosťou ti toto mozog navrhol ako riešenie k tomu, že sa ti ťažko prejavujú emócie.... Racionalizácia falošnej spomienky na obdobie pred detskou amnéziou v súvislosti s frustráciou z ťažkopádneho vyjadrenia emócií jak hrom.... Stáva sa to x krát. Každý si svoje boliestky chce nejako upratať, niektorým mozog ako riešenie ponúkne falošnú spomienku.
Aj keby sa to cele stalo a máš výnimočnú pamäť ako nikto, lebo si pamätať obdobie spred detskej amnézie (a teda by si sa mala prihlásiť na výskum vedomia, lebo tvoja skúsenosť môže byť nesmiernym prínosom pre celú vedeckú obec), tak osobnú skúsenosť pausalizujes na VŠETKY ostatné ľudské bytosti a svoju citlivosť vkladas aj do deti, ktoré majú absolútne iné povahové črty a ich psychicky vývin prebieha inak a v iných rovinách ako tvoj. TVOJA skúsenosť je len tvoja, nie je to pravidlo ani žiaden potvrdený fakt.
Keby bolo potvrdeným faktom, že deti, ktoré išli v pol roku, roku do jaslí majú poškodenú integritu a doživotne narušenú psychiku, takéto zariadenia by boli v rámci charty ľudských a detských práv zrušené a úplne zakázané po celom svete. Všade vo vyspelejsom svete pôsobí x organizácií na ochranu dieťaťa a jeho správneho vývinu a všetky vlády dodržiavajú tieto nariadenia. Ak by bolo paušálne dokázateľné a dokázané, že deti, ktoré idú v roku na 4 hodiny denne do kolektívu sú neskôr malé monštrá s neschopnosťou prejavovať emócie správnym spôsobom, narušenou integritou atď, neexistoval by koncept 3 mesačnej MD v žiadnej krajine. Ak 4 hodiny denne strávi dieťa s vychovávateľkou a ostatnými deťmi, nijako mu to neuškodí, ba práve naopak, pomôže mu to v socializacii, vyhne sa strachu z neznámych ľudí, vybuduje si imunitu voči detským kolektívnym ochoreniam. Samozrejme, všetko s mierou. Každý pozná svoje dieťa. Ja mam HO a teda môžem byť doma s dieťaťom, no viem, že keby som tu možnosť nemala, 4 ci 5 hodín v jasliach by mu vôbec nevadili, naopak, veľmi by sa tam tešil. On ide doslova za každým. Každému cudziemu človeku, s ktorým sa stretneme sa driape na kolená, s každým dieťaťom sa chce hrať, nikoho sa nebojí, plače len keď je unavený, postrazi ho naozaj ktokoľvek, s nikým nemá najmenší problém. Je skúsenosť s mojim dieťaťom aplikovatelna na všetkých? Určite nie. Lebo každé jedno je iné. To co sa rozplače len ked mu sused zakyva do kočíka a keď pride návšteva sa schovava za mamu asi nie je ešte pripravené na kolektív cudzích ľudí a je to v poriadku. Tam treba riešiť inak, ak sa dá tak home office, prestriedat sa manželom, babkami pri dieťati. Ale decko, ktoré má rado všetkých a za mamou sa pri iných ľuďoch ani neobzrie nemá problém byť v jasliach pol dna. A nie, nebude to svojej matke vyčítať a nebude mať ani poruchu osobnosti. Niektoré deti ani nepotrebujú a nechcú ísť do škôlky, iné v dvoch rokoch už naozaj treba dat, lebo je vidno, že trpia bez kolektívu. Preto existujú rôzne zariadenia a ľudia sa vedia prispôsobiť situácii každý podla seba a tak aby to vyhovovalo rodičom aj dieťaťu.

@asia83 Nas syn ma 11 mesiacov a uz niekolko mesiacov nesmierne rad pozoruje ine deti na ulici alebo v susedstve a vobec ludi. Reaguje na nich vacsinou usmevom. Nikdy namal problem ked ho zoberie na ruky aj uplne neznamy clovek. Zo zaujmom ho studuje, reaguje na ich mimiku, objma ich a chce kazdeho olyznut. Mne sa ze zda ze by bol velmi rad v jasliach a pacilo by sa mu tam. Koli vyrusu sme stale doma a chodime len na prechdzky. Nema velmi moznost stretavat sa ani s rodinou a to ma mrzi.
Kedze my obaja s muzom budeme robit z domu, ani ho do jasiel nebudeme musiet dat ale uvazujeme ze aspon na 2 dni do tyzdna ho dame.
Podla mna kazde dieta je ine... jedno je samotar co je najradsej len s mamou a druhy je dobrodruh, co ma rad nove, nezname veci a ludi.

@elementissa dovolím si trochu nesúhlasiť čo sa týka pamatania si malých detí. Z vlastnej skúsenosti. Keď mala dcéra presne rok - skončili sme v nemocnici na pár dní kvôli zvracaniu. Na chodbe tam mali také akvárium veľké s rybami na ktoré sme sa počas hospitalizácie chodili pozerať. Odvtedy sme našťastie v nemocnici neboli. Až keď mala vyše troch rokov tak sme boli v tej nemocnici na pohotovosti zasit rozbite čelo. Keď sme čakali v čakárni na pohotovosti na prízemí nemocnice. Zrazu dcéra začala rozprávat o tom že tam na poschodí (8-mom) je akvárium či sa pôjdeme naň opäť pozrieť. Nechápali sme. Ona si to pamätala. A máme aj iné spomienky o ktorých nám teraz ako pätrocna rozpráva štýlom... "mamka pamätáš si keď"... a sú to spomienky z cias keď nemala ešte 2 roky.... ja nebudem do toho pliesť vedu ani nič podobné, lebo toto je ozaj mimo mňa.... len vlastná skúsenosť 😉

@elementissa Dakujem za pochopenie

@sianka pri takých malých deťoch sa môže stať, hlavne ak ide o veľmi silný zážitok a dostane sa naspäť na to isté miesto. Hlavne deti, ktoré vedia skôr rozprávať si majú možnosť viac zapamätať, lebo si zážitok aj povedia. Nie je to však bežné a zvyčajne sa tieto spomienky po nástupe do školy úplne vytratia a nahradia sa novými. Môj otec bol bilingvalny, rozprával sa so mnou po nemecky. Moja mama a teta tvrdia (keďže som od 1 roka rozprávala), že som sa s ním rozprávala úplne plynule po nemecky. Dokonca si zo skolkarskeho obdobia pamätám, že som pozerala rozprávky na rakúskej stanici po nemecky a očividne som tomu rozumela. Môj otec zomrel, keď som mala 3 roky a odvtedy sa sp mnou po nemecky nerozprával nikto. Okrem toho, že do dnešného dňa som neviem po nemecky ani jedine slovo (a to som vraj plynulo rozprávala), mam ešte j nemčine aj zvláštny odpor (pravdepodobne podvedoma blokáda, keďže mi to asi pripomína mŕtveho otca a mozog sa takýmto spôsobom bráni). Ak je nejaký zážitok veľmi silný ci netradičný, môže sa stať, že ho detská amnézia neodnesie. Je to super rare, ale stane sa. Preto som aj písala diskuterke hore, že ak si naozaj niečo také pamätá, mala by sa ísť prihlásiť do centra neurovedy na výskum pamäti,lebo niečo také je super vzácne.

@elementissa hmmmm, tak to je ozaj zaujímavé🤗.

Dcéra si pamätá napr. aj jednu bežnú návštevu u jednej mojej známej - v tom čase mala dcéra 1 rok a 9 mesiacov. U tej známej sme boli len vtedy jediný raz, keďže zakrátko sa odsťahovala ďaleko a my sme tiež odišli do iného mesta. Dcéra ju ozaj zažila a videla len na tej krátkej návšteve. S dcerou (dnes 5 r.) sme minule cestou cez mesto stretli jednu pani ktorá sa dosť podobá na tú moju známu. Dcéra sa zapozerala na ňu a spustila či si pamätám keď sme boli vtedy dávno na takej návšteve... A sypala detaily z tej návštevy, pamätala si kde bývala tá známa, že jedla u nej želé cukríky a akú drobnosť jej vtedy darovala. Tak ma to prekvapilo, že tak dávno to bolo a taká malá bola a si pamata.
Ale teda ozaj, som úplný laik takze neviem posúdiť (a ani nemám potrebu) nakoľko to je / nie je bežné 🙂😉.

PS: tiež mám odpor k nemčine, "trhá mi uši" 😁

@elementissa ja mam 40 rokov a do dnes si pamatam naozaj vela aj nepodstatnych a nijak netradicnych, ci silnych zazitkov z obdobia od 1 roka vyssie. Viem opisat situacie, ktore sa skutocne stali a potvrdili mi to moji starsi surodenci. Je pravda, ze som naozaj skoro rozpravala. Naozaj nemozes pausalizovat, ze do 3 rokov si vdaka detskej amnezii nepamata ziadnr dieta nic. Verim tomu, ze si @asia83 moze pamatat konkretnu situaciu aj s emociou, ktoru vtedy prezivala, mam to uplne rovnako a podla toho, co pise aj @sianka sa to deje aj u dnesnych deti. Moja 11 rocna dcera mi tiez presne tak vie opisovat situacie a pocity z obdobia daleko pred tretim rokom o ktorych som jej ja pred tym nerozpravala. Neviem kolko vyskumov a v akej institucii si ty sama v tejto oblasti uz urobila, ale vcelku by ma zaujimalo odkial beries to skalopevne presvedcenie, ze si nikto nemoze nic pamatat z obdobia pred tretim rokom zivota.

@kaataarinaa ahojky, ja si myslim ze na Slovensku mame obrovske stastie, ze mozeme byt s detmi do 3 rokov doma, lebo je to pre nich najlepsie. Inde to take skvele nie je a ked zena nema na vyber, tak si nepomoze. Ucitelky v jaslickach sa pri tychto malych detoch urcite snazia robit co mozu, aby boli v pohode. Skus byt v jaslich par krat s malym/ou, a sama uvidis, ako tam reaguje. Zaroven bude mat v prvych chvilach pri sebe oporu a uvidi, ze ty si tam tiez v pohode. A hlavne v sebe neziv stres, ci to tam zvladne a ci nebude plakat. Radsej dieta pripravuj vopred a hovor mu ze pojdete tam a tam, kde sa bude hrat a bude mu dobre. ...ale musis tomu aj ty sama verit, lebo podvedome dieta vyciti, ze hovoris ine ako si myslis a skutocne ho k tomu placu ,privedies,. Neboj nic, urcite to zvladnete obaja ;) Drzim palce.