Covid-19 a rozvoj dieťaťa
Ahojte, už pár dní mi ide hlavou jedna téma. Všímate si na svojich deťoch okolo jedného roka vplyv covidu na ich rozvoj? Myslím to z toho pohľadu, že sme stále doma, všetko zatvorené, nemá človek kam ísť s dieťaťom. Ja osobne mám pocit že moje dieťa stráda, hlavne čo sa týka sociálneho rozvoja, nemá kontakty s inými ľuďmi/deťmi. Neviem ako sa k tomu postaviť a ako to riešiť. Čo robíte vy?
Ja uz mam sice 4 rocnu, covid ju zastihol, ked mala 2 roky a par mesiacov. Ale co mozem povedat, ked mala 1 rok, naozaj nepotrebovala kontakty s inymi detmi. Sice sme sa stretavali 3 kamaratky, ale v tom veku decka poriadne o sebe ani nevedeli. Na ihriska som najradsej chodila v case, ked tam nik nebol, aspon sme nemuseli cakat na hojdacku. Na ziadne baby plavanie a baby jogu a pod. sme nechodili, takze keby teraz mala rok, vobec by to nezasiahlo do jej vyvoja.
Ju praveze covid ovplyvnil v tych 2 rokoch a 3 mesiacoch, ked sme boli 2 mesiace zavreti len doma- po tom, ako nas pustili von, prve tyzdne sa bala deti, nechcela sa delit o hracky, po par tyzdnoch to preslo. Teraz je to sikovna 4 rocna slecna, ktora nema problem sa s nikym porozpravat, zahrat.
O rocne dieta by som sa ozaj nebala, to potrebuje hlavne rodinu.
Áno vnímam to. U nás aj plaváreň zatvorená môj syn miloval plávanie
Myslim, ze kazde jedno dieta toto obmedzenie rapidne pocituje, ale tie uplne male to proste nemaju s cim porovnat, beru to ako to prijde. To len my rodicia analyzujeme, ze co vsetko by sme boli s tymi detmi robili, keby covid nie je... Najhorsie to podla mna maju skolaci, skola hore-dole zavreta, sport zavrety, ruska, hygiena, a uz teda aj uplne vnimanie situacie, u nas v skole deti furt strasia, co vsetko po covide mozu mat, uz sme to x-krat debatovali s ucitelkou, ze dieta sa potom pototo od strachu, ked ten covid niekto skutocne dostane... psychologovia nestihaju, co ma tolko deti depresie, zdvojnasobili sa pokusy o samovrazdu deti, len sa o tom malo hovori, mozno by sa malo viac.
@777januska777 nie nema. Starí rodičia pracujú na miestach kde je vkuse niekto pozitivny a boja sa s nami stretávať. V podstate 99% času trávi so mnou (a mne už z toho patrične šibe) a chvíľky s tatom keď príde z práce. A zamýšľala som sa nad tým, že keď je len vkuse so mnou, ako sa to prejaví v sociálnom správaní. To že ju posadím do kočíka a prejdeme sa po dedine, to neviem či stačí... takže skôr to beriem z toho pohľadu, že neprichádza do kontaktu okrem mňa a manžela posledné mesiace s nikým
Vsak chodte s niekym znamym aspon na prechadzku von, do prirody, to sa da. Ja mam 2rocneho, minuly rok mu to este nejako nevadilo, dokonca tam isty cas bol ten zakaz vychadzania tusim do 100m od domu a ja som si uvedomila, ze on si aj v takom okruhu vie najst milion veci, co ho zaujmu .
Teraz je to uz trochu horsie, vidim, ze uz by chcel byt aj s inymi ludmi ako s nami a tuto jesen sa nam to velmi nedari, bud sme chori my alebo kamarati, rodina, niekto covid, niekto ine. No chodime vela po vonku, to pomaha.
Asi ani nie, von sa "hra" s inými deťmi ked ideme, starši v škôlke ma kontakty. Okolo je dost deti a cca v jeden cas sa stretne 5-6 deti z okolia. Su asi pol roka od seba ale rocna sa nedokáže hrať v pravom zmysle slova s inými deťmi.
Ona je úplne v pohode, ako sama píšeš, tebe začína šibať...
@blankaj milé slová, ďakujem 🙂
Vnímam to aj ja. Tu nejde len o stretávanie sa s ľuďmi,ale aj ďalšie situácie. Napríklad teraz vo vianočnom období sú zrušené kultúrne podujatia napr.mikulášsky a vianočný program, zrušené sú napríklad plavárne, divadlá... Dieťa sa nemá kde socializovať. Iné je sledovať v televízii, na internete a iné je byť prítomný na takýchto akciách. Aj ročné dieťa všetko vníma a nasáva ako špongia. Moja má rok a pol a narodila sa hneď na začiatku korony.
Môj ma 5 rokov ja som tehotná nechodí ani do škôlky lebo to tam vybuchlo nemôžeme poriadne ani nikam ísť nemá ani kamarátov na hranie aspoň suseda sem tam vyjde sa teraz po sánkovať je to bieda ľudia myslíte že také deti netrpia? Podľa mňa viac ako to ročne ktoré ani nevie poriadne že ešte existuje, môj zbožňuje deti a aktivity a nemôžeme chodiť vôbec nikam a lezie nám zo na nervy už
Ja som to nemyslela v zlom, dieťa potrebuje hlavne svojích blízkych, ty sama si napísala, že cit " mne už z toho patrične šibe".
Jednorocne dietatko je este mailcke. Ono by sa s inymi detmi nehralo, iba "vedla nich". Deti zacinaju spolupracovat pri hrach az okolo takych 3 rokov. Ale chapem to, aj my sme chodili aj na rozne kurzy, aj na ihriska, k starym rodicom. U nas napriklad na ihriskach malicke deti su stale, stale su vonku vela. Ja som introvertna matka a nikdy som to nemala rada, s cudzimi maminami viest "rozhovory o pocasi", chodila som radsej s dcerou na dlhe prechadzky do prirody, v lete na bicykli, tiez som sa obavala, ako zapadne do kolektivu... aj bez covidu 🙂 A zapadla medzi deti normalne, ona je extrovertna, najde si kamaratov. Teraz je uz siestacka a to je ine - klop klop ma stastie, ze ma kamosku s ktorou tak dva tri razy tyzdenne chodia do prirody, co si velmi vazim, tesim sa tomu ako rodic, lebo ked vidis decka tohoto veku, casto uz len niekde skupinka sedi a mobiluje. Aj ked je semtam jedna z nich leniva, ta druha ju vytiahne von. U nas je ale rybnik, cyklocesta okolo rieky, blizko kopec, s vyhladmi na rieku... Ked nie s kamoskou, chodime spolu, alebo so psikom ideme vencit spolu. Cize neviem, ak mate akukolvek prirodu blizko, nie je zakazane do nej chodit, ani sa do nej presuvat. Vezmi dieta a chodte... ty sa prejdes, dostanes ine myslienky a aj dietatko, ak uz zacina chodit, tak trosku unavis a bude lepsie spat.
Este ma napadlo, taky blog alebo fb stranka orvokki - to je jedna mamina zijuca v Cechcach... ona chcela ist velmi na put do Compostely a tak vedela, ze musi mat cosi nachodene, aby vedela tu put prejst. Malickeho chapca mala, este v manduke babo, a zacala s nim na taketo vylety kamkolvek chodit. Postupne maly rastol, chodil s nou, ak nevladal, odniesla ho. Neuveritelne na letnej dovolenke boli a ona si naplanovala tyzden aj put a aj s tym malym a svojou maminou prelsi kazdy den okolo 10-15 km... o tom vsetkom pise blog. Cize je to len o akomsi odohlani urobit prvy krok z domu.
čo si tz pamätáš z obdobia,kde si mala 1 rok? takže riešiš toto zbytočne
Tak so starými rodičmi var tvoje dieťa kontakty ma nie? Také malé deti ešte nevnímajú až tak iných ludi a vhodný je pre neho kontakt hlavne s najbližšou rodinou. Rodicia, súrodenci, starí rodičia, možno tety a ujovia. A ísť s dieťaťom predsa môžeš kdekoľvek, naložiš do kočíka a šup na prechádzku. V minulosti malé deti ako jediný socialny kontakt mali najbližšiu rodinu a neboli žiadne vzdelávacie centra a podobne veci dnešnej doby. Vzdelávacie centrum bola tak maštaľ s domácimi zvieratami a pole. A čuduj sa svete to dieta nestradalo. Najviac veci sa vždy dieta naučí pozorovaním rodičov.