Čo znamená plač 3 mesačného bábätka?
Chcela by som sa poradiť, mám trojmesačnú dcérku,ktorá v noci pekne spinká,ale cez deň je to hrozné a ja som už vyčerpaná. Chce spinkať,začne plakať,ba dokonca tak až hystericky,takže musím ju vziať na ruky a učičíkať,keď zaspinká,musím si s ňou ľahnúť,lebo občas otvorí očká a kontroluje,či som s ňou a ak nie,znova plače.A nie je to taký plač, že ,akože, ale strašný plač. Je napapaná, aj čajík,prebalená. Ďalej otázka prechádzky,položím ju do kočíka,opäť strašný plač,neviem,či ju tam straší...tak opäť učičíkať.A stále dookola.S malou som sama,ale pomáha i moja maminka,pretože nebyť jej,nemám navarené, oprané, skrátka nič a večer som rada,že si môžem ľahnúť a spať. Tak ak máte niektorá nejakú skúsenosť, poraďte mi ako to vyriešiť.
Ďakujem 😵
Tvoj problem naozaj vyriesi satka..porobis si co treba a babatko bude spokojne.naozaj s tym netreba bojovat, ani moj syn sa nechcel vozit. trochu sa mu to zapacilo az teraz, ked je vacsi.pouzivali sme manducu aj satku, stale pouzivame..
Damy, moja dcerka bola presne doslova rovnaka. Jedine spokojna bola na rukach, inak stale plakala a hystericky vrestala. Bola som z nej uplne vycerpana a v depke. Kocikovanie bola moja nocna mora, lebo len co som ju dala do kocika tak priserny vreskot. Tak som to riesila tak, ze som chodila kocikovat jedine vtedy ked mala ist spinkat, dala som jej dudel, otocila ju nabok, dala pred dudel zrolovanu plienku a vrestala mi asi 10 minut a potom zaspala. Musela som to len pretrpet, teraz bude mat uz 9 mesiacov, vanicku sme za sportovy menili v jej 6 mesiacoch, odvtedy je kocikovanie super, pekne pozera a je spokojna. Mrncava uz nie je vobec, place uz len vynimocne. Zabudla som povedat, ze my sme skusili satku od jej dvoch mesiacov a len co som ju tam dala, tak priserny rev. Takze sme ju skusili asi este dva krat a nakoniec to boli pre nas len vyhodene peniaze. Takze hlavu hore, za par mesiacov uz bude dobre.
Ahoj.Presne takýto bol aj môj syn teraz má 3 a pol mesiaca.Vôbec nechcel doma spávať, zaspával mi na rukách a po chvíli sa zobudil a zase od začiatku. Bol podráždený lebo bol nevyspatý a nakoniec som zistila že ten rev bol spôsobený bolesťou bruška a jediné čo pomáhalo boli ruky.Lenže ruky zrazu prestali fungovať a tak som ho dala doma do druhého kočíka a hojdala. Prvý krát nič moc stále reval a potom zaspal tiež ale na chvílku.Ale postupne si zvykal teraz už pospí aj hoďku a pol ale len v kočíku.Ja dúfam že postupne ho preorientujem na postielku ale zatial je pre mňa pokrok to že vôbec spí.Keď sme boli vonku zaspal v pohode ale keď ho brucho bolelo tak vrieskal aj vonku.Radím ti len to nejako vydržať a skúšať.Šatku sme mali pri prvom synovi ale ten tam nechcel vôbec byť.Veľa šťastia.
Prokopad - myslím, že tvoja dcérka je ten typ bábätka, ktoré sa tesne naviaže na svoju maminku, užíva si jej prítomnosti a vyžaduje ju. Netvrdím, že je to zle alebo dobre, je to jednoducho tak a nemá cenu s tým bojovať. Viem, že je to veľmi náročné, sama som to poznala pri prvom synovi (ani s ním som si žiadne kočíkovanie neužila, vždy som sa po chvíľke vrátila so synkom "na pleci" a tlačiac prázdny kočík...). Pokiaľ tvoj kontakt vyžaduje, dopraj jej ho, skús napríklad šatku, v nej je bábätko pekne na tele, a akonáhle si na ňu zvykne, bude všetko jednoduchšie - veľa vecí sa dá doma so šatkou urobiť, nielen chodiť na prechádzky. 🙂 Držím palce.