Čo robí detstvo dobrým?

@katariinam Myslíš ze len ti čo mali výbornú maminku mali dobre detstvo?
Nemala som lahke detstvo ale dobre-otca nepoznam, matka slobodna nechala ma starým rodicom ked som mala 8. Mala som skvelých rodičov a sice aj ked velku rodinu mojou rodinou boli moji priatelia-nastastie ako sa hovorí rodinu si nevyberies ale priateľov áno. Vela ma naučilo byt samostatnou uz veľmi skoro. Zivot dost tazky ale všetko je k niecomu dobre. Dnes len znem co mam vlastnou zásluhou.
Dnes uz mam pomaly 20rokov skvelého partnera a dve zdrave deti-to je moja rodina.

@stanulienkat trochu sa obavam ze nedostanem odpovede...

Ale dostanes,to sa rozprudi. Som zvedava na odpovede. Ja ti svojou troskou neprispejem. Bohuzial.

@evittam nemyslim si,prepac,ak to tak vyznelo. Je to zvlast otazka.
Myslela som to tak,co robi detstvo stastnym a ked niekto mal stastne detstvo,vystupuje tam dobra mamina?

A ty ,kedze si mala nelahky start do zivota,spominas rada na detstvo? Nechyba ti vo chvilach kritickych vzor rodica?

@katariinam Ano velmi rada. Vzor som mala v starých rodičoch. I ked to bolo ine - s odstupom casu si to uvedomis-nakolko to boli ludia uz starsi tak som vdacna ze som ich mala. A uvedomila som si vyznam rodiny ked sa široká rodina na mna vykaslala, otocila chrbtom len preto lebo si ma stari rodicia nechali. Ale to je na dlho...

@stanulienkat uvidime teda,tiez som zvedava. A ani ja by som nemala cim prispiet velmi. Len podobne ako @evittam mam uz vlastnu rodinu a 3 deti ,oni su moje vsetko.

@evittam dakujem za prispevok. Cize lasku si dostala a mal ta kto podrzat,stari rodicia-to by mohlo byt pevny bod.

Moje šťastné detstvo mi "vyrobil" otec,našťastie mal takú prácu,že bol s nami dosť veľa doma,mamka pracovala v meste 30km a to málo času doma strávila pri práci a menej s nami,deťmi.S otcom som bola stále na dvore,záhrade,na výletoch,v lese....a radím sa s ním doteraz a to má on už cez 80r. a ja 55+....manžel je v jadre dobrý človek,ale workoholik,u nás som sa ja snažila dať deťom to,čo mne dal otec- svoj čas a svoju prítomnosť a snahu ukázať zo sveta čo sa dá....nemôžeš vychovávať dieťa,ak si v práci skoro stále alebo potom doma relaxuješ a spíš,čo teda musíš,lebo nie si robot....toto je podla mňa najdôležitejšie- byť s deťmi,ale nie vedľa nich /v jednej izbe,ale každý pri svojom NB.....

Vyborna tema. Aj ked je to velmi subjektivne, co je pekne detstvo. Rodicia ma nikdy neobimali, nebozkavali, nemojkali, ale zase pracovali, aby sme mohli ist na lyzovacky, k moru, na dovolenky, podporovali nase konicky (co sa im neskor vyplatilo, lebo sme uspesni vo svojich profesiach), chodili sme na bicykel, kupili korcule, mali sme naozaj vsetko co sme potrebovali a aj kusok naviac.
Nikdy nas nebili, nepili, su slusni ludia so silnyni mravnymi zasadami. A najma - velmi pracoviti. Co sa potom vstepilo do nas.
A z tohto vlastne cerpam dodnes. Ze vdaka tej pracovitosti a manualnej zrucnosti sme uspeli v zivote.
A dnes ked sama cakam dieta, tak vlastne by som chcela podobne hodnoty dat aj svojmu dietatu.
Istym sposobom najst balans medzi pomocou doma, ktora buduje navyky a radostami ako su dovolenky a travenie volneho casu.

@krisbar presne tak,stačí slušne žiť a deti sa pridajú....

No dobre detstvo som nemala, cize tym neprispejem...a s rodicmi som vztahy uplne stopla.
Ale na vyber manzela to malo velky vplyv, vedela som presne co nechcem. Namna tiez to malo vplyv, viem aka byt nechcem a coho sa vyvarovat. A v tomto vztahu som ani stastnejsia byt nemohla.

Ja si myslim napriklad aj to, ze je rozdiel v pohlaviach. Dievcata prirodzene lipnu na ockoch a chlapci na mamach. Nenadarmo sa hovori o oidipovskom a elektrinom komplexe. Moja mama bola "sinter", moj otec "filozof" a mali spolu velmi pekny vztah, aj ked naruseny chorobou - otec behom 30 rokov 4x prekonal rakovinu, mama sa uplne oddala rodine a akoby sa vymenili role, ona bola ten tahun, prirodzene sa to asi ocakava od otca. Otec nezniesol bezmoc, stal sa alkoholikom, skor zo zialu. Nikdy nevystrajal, len som neznasala ak zase "siel za kamosmi", potom ked sa vratil domov mal len rozpravaciu naladu bol by nam do nemoty rozpraval... a hanbila sa za to pred kamaratkami, pretoze oni to nemohlil tak male pochopit, co je to mat taku chorobu... ale ak sa obzriem, moje detsvo bolo inak stastne, aj ked sme prd makovy mali a nikam nechodili, kedze otec bol na invalidnom, nemali sme vela penazi... Najdolezitejsie co som si z rodiny odniesla boli spolocne chvile, ked sme sa smiali, ked sme sa vzajomne podrzali. Ovela vacsiu sarapatu mi to urobilo v dospelosti. Ja som sa totiz tak naucila v detsve byt pokorna a nic od nikoho neocakavat, ze v dospelosti neustale ustupujem potrebam druhych. Akoby som ocakavala aj ten sposob lubenia aky mali nasi, ten spolocny humor a tak. Moj muz napriklad mal velmi prisnu maminu a jeho oco je frflos na pohladanie. V dusi su dobraci, ale nikdy si neprajavuju lasku tym sposobom, ako to medzi sebou mali nasi. Ze by spolu zartovali, ze by sa viedli za ruku, ze by sa vystiskali. Su taki chladnejsi. Vzdy aj svokra prizvukuje, ze stacilo jej skaredo pozriet a uz deti cupitali. Bola zaroven aj laskava, ale vo vsetkom musela byt naplnena jej vola, jej poriadok, jej pravidla. A tak sa obe jej deti naucili neustale bojovat o svoje zaujmy a neustale si ich presadzovat. Niekedy zasnem nad tou hrou, ked muz zacne vetu: Ty mi nedoprajes... Cize moj pray opak - moj muz neustale presadzuje svoje veci, lebo si mysli, ze mu ich zakazem a ja neustale ustupujem, lebo mi nikdy nik v nicom nenastavoval silne hranice, iba mozno nejako rozumne smeroval moje rozhodnutia. Moj muz niekedy nechape, ze s nim nebojujem ako jeho mama a ze by som strasne rada bola, keby mu nemusim vsetko nadiktovat a rozkazat.

Ja som mala úžasné detstvo. A dodnes sa s rodičmi stretávam takmer denne. Bývame v jednom meste a ako sú mne super rodičia dodnes tak sú aj uzasni starí rodičia mojim deťom. Mám obrovské šťastie a vážim si to.

Ja rada spominam ako nam spievala alebo na výlety k Vahu v lete,alebo ked sme sa s rorodicmi s bratom všetci zmestili na sanky a sankovali sme sa.stavali snehuliaka,opekali,chodili na hriby
A presne toto davam aj mojmu dietatu.nie len materualne vecu ale aj taketo zazitky

@katariinam ja napíšem z iného pohľadu, mamu som mala a mám úžasnú, ale čo sa týka detstva, to najkrajšie sa mi začalo, keď sa mama rozviedla s otcom. A to som bola tiež ocova dcérenka, ako tu niekto písal, ale to neznamená, že som nevnímala, že on nie je superotec, akým by mal byť. Naopak ona bola a je supermama práve preto, že od neho odišla a dala nám s bratom to, čo sme dovtedy nemali a to kľudné detstvo

Ja svoje detstvo vnímam ako pekne - mam troch súrodencov, otca a mamu čo sa o nás starali, ľúbili nás a z môjho pohľadu sa mali radi aj navzájom (teraz, si nie som istá či to tak fakt bolo).. mama bola premna najlepšia aká mohla, mala na nás cas, rozprávala sa s nami, vždy bola nablizku, bola moja istota - to je niečo čo vnímam ako dolezite.. avšak keď som mala 8rokov, otec dostal mozgovú porážku - veľmi veľa sa zmenilo, on sa psychicky aj fyzicky zmenil k horšiemu.. doma bolo veľa náročného, mama sa vlastne odvtedy asi ani nesmiala, ale ku mne bola taká ako predtym stále.. aj to patrilo k môjmu detsvu.. napriek všetkému zlému čo sa doma udialo vnímam svoje detstvo subjektívne ako pekne, nič mi nechýbalo a mama bola super.. možno keby som hovorila niečo konkrétne tak to trochu pekne nepríde, ale moje vnímanie je takéto..

Dnes s ňou už vzťah nemám, keď som mala čerstvých 20r nečakane zomrela.. a ako to ovplyvnilo výber partnera? Neviem ci môj výber nejako súvisel s týmto všetkym - ale môj muž je rovnako kľudný ako bola moja mama.. ja mám zase "ohnivu" povahu po otcovi so srbskou krvou.. tak sa dopĺňame...

šťastné detstvo robí bezstarostnosť....Keď sa dieťa nemusí starať či bude mať čo jesť, keď má aj nejaké peniaze na žuvačky, keď sa nemusí trápiť či ocinko zas nepríde naťatý ako prasa a všetkých ich nevykopne na dvor..... Nemusí počúvať blbé hádky rodičov, nie sú ako rodina na pokraji spoločnosti.... má kamarátov, a v škole nie je terčom posmechov zo strany spolužiakov.... toto robí šťastné detstvo...možno je toho viac,.... spoločné výlety, dovolenky, .....
Moja mama bola super. Už zomrela. Takže už len spomínam...

Ja som mala skvelé detstvo a život, rodičia sa majú radi a mali a vždy si to vedeli aj prejaviť či už medzi sebou alebo aj s nami deťmi(objatím, bozkami, vtipmi a doberaním si navzájom)- to napríklad mne trošku vo vzťahu s manželom chýba, pretože on takýto vzor správania doma nemal, ale myslím, že sa mi pomaly darí ho meniť na môj obraz 🙂 že boli prísny, keď prísny mali byť, že mali pochopenie, keď sme ho potrebovali, a že tu vždy boli keď sme sa potrebovali vyžalovať a pofúkať boliestky. Chodili sme na výlety, túry, turistiku a na dovolenky, (hoci len po Slovensku, pretože na more peniažky neboli), ale nikdy v živote nám s bratom nič nechýbalo a dostali sme všetko čo sme k životu potrebovali (samozrejme nie všetko, čo sme chceli 🙂 ale aj o tom je život ) A to ma naučilo, že spoločne strávené chvíle sú vždy to najdôležitejšie, smiech, zážitky, hranie hier, kariet pri sviečkach, keď vypnú elektriku, stanovačky, športovanie a ich neutíchajúca podpora a viera v naše schopnosti, keď si človek ide za svojím cieľom.... Milujem svojich rodičov a len by som raz chcela byť taká istá a chcela by som, aby aj moje dieťa/deti v budúcnosti mohlo na mňa takto spomínať. A čo mi to dalo vo vzťahoch? že viem, aký vzťah a manžela by som chcela mať (tu je trošku problém, že môj muž mi niekedy až veľmi pripomína môjho otca a to nie je dobré😀 a niekedy vôbec 😀 ) Myslím, že každý má svoje normy na šťastné detstvo, ale ja si neviem predstaviť šťastnejšie...

@katariinam mala som krásne detstvo a super rodičov, maminu s prirodzenou autoritou, nikdy ma neudrela, hlas zvyšovala minimálne. Vychovávala alebo teda vychovávali svojim príkladom. Vedeli nájsť rovnováhu medzi prácou a povinnosťami a zábavou. Veľa sa s nami hrali, najmä spoločenské hry, športovali sme, chodili na dovolenky, výlety. Nie nejako nákladné, zo začiatku sme ani auto nemali. A popri nás doopatrovali starých rodičov, takže v rodine panovala ucts, láska s pohoda. Ešte ako dospelá, už vydatá som s ňou chodila na "dámsku jazdu" na kozmetiku, potom na kávu a pod. občas na dovolenku. Nepamätám si, že by niekedy moje správanie, oblečenie, výchovu dietata kritizovala, rešpektovala moje rozhodnitia, veľa sme sa veľa rozprávali.

@katariinam prepáč za román, zhrniem to pár slovami - láska, ucta, pravidlá a záujem. S to od rodičov smerom k deťom aj opačne

Na tuto temu najdes aj knihy.

@katariinam dobra matka je taka, ktora je laskava, ale prisna. Prijima svoje dieta take ake je, prejavuje mu lasku a dozici mu objatie, pocuva svoje dieta a najde si na neho cas. Dobry otec miluje svoju rodinu, stara sa o nu a rad s nou travi cas.

@katariinam mam vybornu maminku ale vzdy som ju videla v pozicie obete. Bola taky sebalutostny typ, ale ani zivot s mojim otcom zas az taky lahky nebol. Bola na vela veci sama. Vnimam to tak ze si v mnohom preberam vzorce vo vztahu a casto aj ja mam tendenciu sa davat do polohy obete. Dost s tym bojujem ale niekedy do toho sklznem. Ale snazim sa nebyt submisivna aj koli detom. Moja mamina s nami dost riesila starosti a to ako jej otec nepomaha a myslim ze niektore problemy mohla nechat medzi nimi a nekonzultovat ich s nami. Potom som si koli tomu troska pokazila vztah s otcom a zaroven som sa v malom veku trapila vecami ktore by podla mna dieta nemalo riesit. Az v dospelosti ked som si nasla s otcom cestu som pochopila ze vzdy su vo vztahu dve strany. Odkedy mam deti snazim sa prevziat to co som na mamine mala rada, nezdost a pocit bezpecia v jej naruci. Ale snazim sa byt ore ne skor pozitivnym a silnym vzorom, aby sa vo svojich zivotoch nenechali “valcovat” vo vzahu. Snad to dalo zmysel 🙂 pekny den

@katariinam Ja by som povedala, že som mala šťastné detstvo. Rodičia sa mi maximálne venovali. Dali ma na krúžky, viedli k hudbe, záležalo im na mojich školských výsledkoch. Chodili sme veľa po výletoch, turistika, Chorvátsko. Strašne rada na to spomínam. Kedykoľvek som mohla s čímkoľvek za nimi prísť. Samozrejme, tatko bol viac v práci a trochu boli zábrany sa mu zveriť, ale v podstate nás obaja ľúbili nadovšetko. Pestovali sa vzťahy aj so starými rodičmi a širšou rodinou. Dali mi všetko, čo mi mohli dať (okrem mňa ešte je brat, o 4 roky mladší). Aj ma veľmi dobre vychovali, si myslím, som slušná, skromná, pomáham ľuďom bez ohľadu na seba. Za to všetko som im veľmi vďačná. O to viac obdivujem, keď niekto s ťažkým detstvom sa "popasuje so životom" a je z neho úspešný, nepoznačený, dokonca optimisticky človek.

Keď sa tak zamyslím,mama bola len časťou puzzle šťastného detstva.Zvysok bol otec,súrodenci,to že sme ako rodina vždy držali spolu.Mali sme dobré vzťahy so širšou rodinou a často sme sa stretávali.Citila som súdržnosť a to ma formovalo a davalo mi pocit istoty a šťastia.Ale asi najdôležitejší odkaz z detstva bola tá istota,ktorú mi rodina dávala.Ze keby sa aj čokoľvek stalo,sú tu pre mňa a ja pre nich.Doteraz vnímam rodičov a súrodencov s rodinami ako také kamene/piliere.U nas sa veľa nerozprávalo,neobjimalo, ale skutky hovorili za všetko.

Laskavi rodicia,pevna ale laskava vychova,velancasu straveneho s rodicmy,cas straveny v prirode,vecerne citanie rozpravok,vela sa smiat s rodicmy,pocuvat hudbu a tancivat s mamou,spolovne licenie sa a chodenie vo vywokych topankach,hranie sa spolu ako rodina spolocrnske hry...to su moje najkrajsie a najstastnejsie spomienky z detstva.

Ja som mala super detstvo a velmi rada nan spominam. Sice bez otca, ale so super maminkou a babkou. Nezili sme v prepychu, ale nastastie som nikdy netrpela hladom, mala som pekne oblecenie, hracky, kamaratky. Co ma mrzi, ze s kamoskami dnes uz neudrziavam ziaden kontakt. A s mamou mam dobry vztah aj teraz, ale mam vazny vztah a sa mi zda ze je na mna velmi naviazana, s partnerom si moc dobre nevychadzaju niekedy, asi ma strach ze vyletim z hniezda, aj ked vzhladom na moj vek uz by sa patrilo 🙂

@katariinam ja ti odpoviem veľmi strucne
Bez mobilu tabletu a telky čo najdlhšie. Málokto to.uz zvládne ale ja som rada ze nevyrastam v dnešnej dobe! 🙂

Ja som mala dobre detstvo, ale to hlavne vdaka mame, ktora musela niest na pleciach este tazky otcov charakter a preto sa s nim neda rozpravat normalne ani dnes. Mame s nou dobry vztah aj teraz. Myslim si, ze sa dost vela obetovala pre nas. Manzela som si nevyberala, ale poslal mi ho sam Boh, lebo je o 180 stupnov iny nez moj otec a som za neho velmi vdacna.