všade kam sa človek pozrie či už ihrisko, mesto, škôlka, škola, rodina, na návšteve aj tu na konikovi v rôznych diskusiách počujeme a čitame že to dieťa je nevychovane, je to nevychovanec....čo si pod tým maminy predstavujete na základe čoho tak usudite že dieťa je nevychovane? ja viem že častokrát nevieme ako dieťa funguje v rodine, aký su jeho rodičia, často sa rodičia snažia a myslia si, že vychovávaju svoje dieťa najlepšie ako vedia a niekto iný cudzi z vonku ich dieťa nazve, že je nevychovane, každý má možno iný názor na to čo je "nevychovane" aký je Váš názor?
ono je to o tom, že v každej rodine sú nastavené hranice čo sa ešte smie a čo už nesmie inak (niekde nie sú žiadne 😉 )
takže to, čo ja považujem ešte za prípustné, v inej rodine je "nevychovanosť" a naopak.
za nevychovane dieta povazujem dieta, ked vidim ako reaguje v urcitych situaciach rodic, nie dieta..pretoze dieta je obrazom rodicov..Rozumiem tomu, ze dieta sa v urcitom obdobi chova ako neriadena strela, no je rozdiel ak rodic nad niecim mavne rukou, a pritom by to mal riesit, alebo to okamzite riesi a ukaze dietatu co sa od neho ocakava..
napríklad ja idem do vývrtky z toho, že prídu sa k nám hrať malej kamošky a ani "dobrý deň" pri príchode, ani "dovidenia" pri odchode... uskromnila by som sa aj s nejakým ahoj, čau, dobrý, zdravím, halooo.. čokoľvek, a pritom sa jedná o deti vo veku 9+, u nejakého škôlkara by som to brala ako hanblivosť, ale ako to brať pri takýchto väčších deťoch, ktoré sú už relatívne samostatné? 🙄 a keď sem -tam niektorej pripomeniem, že u nás sa zdravíme, tak ohluchne alebo v lepšom prípade študuje našu dlažbu a niečo zamrmle popod nos (čo tipujem má byť asi dodatočný pozdrav)... jedna dokonca keď som jej to pri odchode z domu slušne pripomenula, tak sa na mňa ani nepozrela a doslova ušla mamičke do auta, ale celý čas čo bola u nás, jej bol plný barak, vypýtať si jesť piť sa nehanbila ani iné veci... tak som malej povedala, nech si naučí kamošky zdraviť, potom k nám môžu chodiť 😝 alebo chcem veľa? 😅
čo sa tej nevychovanosti týka, záleží od veku, iné nároky sú na 2ročného v období vzdoru, iné na 10ročného...
sissy27 tak to ti verím, že ťa to rozčuľuje.. ja mám 12 ročnú neter a doteraz nevie pozdraviť cudzích alebo známych ľudí... niekedy som sa za ňu až hanbila a snažila som sa jej to vysvetliť, že zdraviť je jednoducho slušnosť, že sa to patrí a pod. ale bolo to úplne zbytočné...keďže to od nej matka nevyžadovala a nenaučila ju to... celá jej výchova bola divná a jej mama a babka ju len ospravedlňujú lebo toto a hento... nikdy ju nesocializovali, ona vôbec nevie ako sa má správať... a čo ja s tým urobím, keď vlastná mama ju to nenaučila? už mi je to vlastne jedno, málokedy tú malú vidím...aj mi je to lúto, ale oni z nej urobili doslova... ani nechcem napísať čo... ☹ teraz čakám vlastné dievčatko a dúfam, že taká ako ona nebude... všetko je o výchove a podľa mňa neslušné a nevychované deti sú tie, ktoré nevedia pozdraviť a ako sa majú správať v spoločnosti...alebo také čo sa na svoj vek vôbec nevedia správať a správajú sa ako malé bábätká(pokial samozrejme nemajú na to psychický alebo iný dôvod)
samozrejme tazka otazka....ja osobne sa uz neodvazim toto posudzovat..ked som bola au-pair a starala sa o 3 male deti (novorodenec, 2r a 4r) v zahranici,, myslela som si, ze tam je nevychovane kazde dieta..pretoze sa hadzali o zem, zlostili, doma si sli do vlasov...naucili sa cikat do zachoda/nocnika v 3 rokoch...atd atd..jasne, ze ja take mat nikdy nebudem...to je benevolentna vychova na zapade..u nas je to ine...potom mali deti moje kamaratky...hlavne jedna co ma 2 chlapcov..ked sa narodil mladsi, tak starsi mal 3 roky..my sme prisli na navstevu a ten chlapec len krik, hnev..do otca buchal...vrcal ako lev...vyzliekal sa a chcel byt stale nahy 😉 ..jasne, ze to nerobil stale..ale predvadzal sa..obdobie vzdoru..co som o tom vedela vtedy? velke nic..a moj muz sa len vyjadroval, ze co je to za nevychovane dieta, ze oni zjavne toho chlapca nezvladaju a my toto nedopustime....ten isty chlapec ked mal 5 a jeho brat 2..prisli k nam na par hodin na navstevu..my sme mali 10 mesacne babo..u nas ti dvaja narobili taky karambol, ze moj muz sa vyjadril ze uz druhe dieta viac nechce, ze to je dokonala antikoncepcia - pritom proste 2 chlapci...nahanacky, strielacky, skakanie..obcas buchnat..rodicia ich ignorovali, ved to maju na dennom poriadku..5 rocny - mama ty si sprosta, to je hovno..a podobne vyrazy....pre nas - nevychovanost..z nasho toto nebude...teraz ma nas maly 3 roky...zacal chodit do skolky...mame aj krik, aj tatkovi uz tresol, aj zuri, aj sa zlosti, robi tigra...a doniesol domov uz aj skarede slovicka, ze sme ostali ako obareni...venujeme sa mu neustale, snazime sa o tu najlepsiu vychovu, ucime ho zdvorilosti..ale uz sme si davno uvedomili...ze proste aj vzdor musel prezit, aj vyrazy pridu..aj bit sa bude musiet...a uz som pripravena aj na to, ze ak bude mat 5, tak ma pocastuje ktovie cim, ze Jozko zo skolky bude mudrejsi ako maminka a pride zvysena hladina testosteronu a bude z neho iste nejaky vojak, alebo Transformer..( co samozrejme bolo, ze ja taketo figurky predsa svojmy synovi nikdy nedam)...a tak mozem nadalej posudzovat deti 10 rocne, ci 15 rocne..posudzovat rodicov- ked vlastne nic o tom neviem....pochopim ked moje dieta bude v tom veku..a ked aj napriek najvacsej snahe z nasej strany si ina mamicka poimysli, aky je nevychovany 😉 😉
nevychovanost je podla mna neschopnost reagovat na vychovu, pripadne ziadnu vychovu nemat 😖 kazde dieta by malo byt primerane veku oboznamene s pravidlami slusneho spravania, spravania sa na ulici, medzi detmi... a primerane na tuto vychovu reagovat, teda prisposobit sa jej a spravat sa podla pravidiel.
co sa tyka zaradenia dietata do kategorie nevychovane - ak je jasne, ze dieta ma schopnosti spravat sa podla urcitych pravidiel (nehadzat piesok detom do oci, nepredbiehat sa, umyt si ruky pred jedlom, atd) no nesprava sa tak a nereaguje ani na usmernenie alebo upozornenie - vtedy by som ho za nevychovave oznacila. kazda rodina ma vsak ine zvyklosti a tak sa aj ja snazim najprv milo upozornit, ze napriklad my si ruky po prichode z ihriska umyvame, pretoze niektore deti skutocne nemaju ani sajnu 😀
Nevychovane dieta je fakt tazky pojem.. pre mna je to dieta, co si robi co chce bez reakcie rodicov. Kde to rodicia uz vzdali a spravanie akceptuju, aj ked je vlastne neakceptovatelne... Pokial rodic stale vychovava, snazi sa, dieta nevychovane byt nemoze, je to proste len otazka casu, kym to zaberie.
@elise - každý vidí pod týmto pojmom niečo iné a len zriedkavo je to ozaj správne označenie, za nevychované dieťa totiž často druhí odsudzujú to, ktoré sa nejako vymyká im predstavám o pre nich ideálnom dieťati.
Mňa takto ,,urazil" raz môj biologický otec, ktorý ma našťastie nevychovával, a osvojil si ma môj otec - síce ,,nebiologický" ale pre mňa skutočný otec, samozrejme ma môj biologický otec po mojom osamostatneni sa od rodičov kontaktoval, ale ja som nemala záujem stretávať sa s niekým kto je schopný udrieť tehotnú ženu, kto urážlivo vraví o mojom ocinovi, ktorému by mal ruky nohy bozkávať, že sa postaral o jeho biologické dieťa, ale to je na dlho, proste ja som jednoducho otvorená, čo na srdci, to na jazyku a preto som bez najmenšieho zaváhania poslala ,,bio" kade ľahšie s vysvetlením, že keď som otca ako dieťa potrebovala, mal kto pri mne stáť a teraz som už samostatná a nejaké hry na ,,oteckov" už nepotrebujem, takže som z toho nakoniec vyšla ja ako tá nevychovaná, atď.
Nevychované dieťa pre mňa nie je to, čo sa hádže na ulici, to čo kričí, to čo si nedá svoju hračku inému dieťaťu - pretože takými obdobiami si prejde každé dieťa, pre mňa je nevychované to, ktoré používa v nadmernej miere vulgarizmy - samozrejme, každé dieťa raz príde zo školy, alebo zo škôlky s prvou nadávkou, ale keď nejaké dieťa nadáva stále, alebo si neváži svojich rodičov, a iné osoby - uráža ich, správa sa nadradene, to považujem za nevychované. Čo sa týka pozdravov, atď. to záleží od veku a aj slovko ďakujem a prosím by malo byť zaradené do každej výchovy. No naozaj ide aj o vek a nejakú tú sociálnu vyspelosť, neviem, ale ja som rada, že Tomáško ako tak začína hovoriť ale už sa ho vyše dobrého roka na ulici pýtajú ako sa volá, koľko má rokov, no myslím, že takéto otázky sú po prvé kladené príliš malému dieťaťu a ani to nemá čo cudzích zaujímať, a po ďalšie ťažko by som od neho čakala nejaký pozdrav, keď s rozprávaním len nedávno začal 🙂 ale zas vždy pekne zakýva a pošle pusu 😀 ale toto je naozaj ťažká otázka a každy tento pojem chápeme úplne inak...
Pre mňa je nevychovaným dieťaťom môj 5r synovec .. nakoľko sa mu matka veľmi nevenuje, ale radšej si behá celé dni po obchodoch alebo si doma upratuje ... a jeho posadí pred TV, aby mala pokoj. A výsledok ? Malý je drzý, arogantný, predvádza sa, grgá ako prasa a ešte sa z toho smeje, pri rozhovore dospelých vrieska, aby sme všetci boli ticho alebo aby už šli domov /nejaká návšteva/, bije svoju sesternicu .... a čo jeho mama na to ??? ? Nič ....
Ja si myslím, že nevychované dieťa je vlastne dieťa, ktorého rodičia nevedia určiť hranicu, za ktorú sa už nesmie prekročiť. Ak napríklad dieťa zhodí svojho kamaráta na zem a jeho rodičia na to nereagujú, ich dieťa zrejme bude jedným z tých nevychovaných detí. Pretože sa nikdy nenaučí rozlišovať správne od toho nesprávneho. Detskú osobnosť však formujeme my - rodičia - a preto pojem NEVYCHOVANÉ DIEŤA je zlou vizitkou rodičov, nie detí.
Občas, keď čítam príspevky, či už tu na MK alebo niekde inde, tak mám pocit, že nevychované deti sú vlastne všetky, s výnimkou tých našich 🙂
mám skoro 2,5 r synčeka v období vzdoru,takže hádzanie o zem a neustále odporovanie možno niektorí,ktorí takéto dieťatko nemali,ho ovažujú za nevychovaného...setra má priatela + jeho dve deti ,ale tie kam prídu nepozdravia,dojdu k nám ani mu ani bu,či sa možu hrať s malým ..v ich veku 8,9r mi to už príde ako nevychovanosť...rozliezajú sa nám po dome,iste by boli aj do šuplíkov šli,ale včas som zatrhla :((
je to fakt tazke povedat,co je vychova/nevychova...lebo vela veci sa da ovplyvnit vychovou,ale ak ma to dieta raz taku divoku povahu,nepomoze ani svatena voda
nevychovane dieta je take, ktore robi vsetko, co si zmysli. vyplazuje cudzim ludom na ulici napr. jazyk. mne sa velmi nepaci v detskych kutikoch v obchodnycg centrach {nemyslim tie platene, ale take erarne}, ked tam rodicia odlozia deti a idu si na kavu. a kym netecie krv, tak je dobre. minule som videla: boli traja surodenci, vek cca 10rokov, 7 rokov a 3 roky. plus, minus, moj odhad. a ti dvaja starsi kopali, buchali toho maleho, zhadzovali ho na zem, kolenami ho pritlacali k zemi, aby sa nemohol postavit, pohnut. dieta vrieskalo ako sialene a ti dvaja len este a este mu robit zle. mater {to ani nemozem napisat, ze matka} tak sedela, rozzerala sa po vykladoch a nic. potom cudzi ludia museli jej ratovat najmladsieho, aby mu rebra nedolamali. a ona to vidiet musela, lebo tam bola a pocut to bolo ten rev na cele poschodie. takze to boli nevychovane deti. ktore ale nemozu za to, ze maju dementnu mamu, ktoru to vobec nezaujima. cize rodicia su na vine, ked je dieta nevychovane. ale zas druha vec je aj tak, ze nap. ja mojim detom od malicka vstepujem, ako sa spravat, co sa moze a co sa nemoze. co sa patri, ucime sa "carovne" slovicka - dakujem, prosim, pozdravit sa. a moj starsi syn sa nezdravi. pozdravi sa, ked sme neni s nim my - rodicia. ale ked sme spolu nezdravi sa. uz som sa o tom bavila aj s pzychologickou, ze preco sa to deje. on vie, ze sa patri pozdravit. a tiez si mozu ostatni, cudzi mysliet, ze je nevychovany, lebo sa nezdravi. bohuzial, neviem, ako na to. je uz velky a chape to, ale ... nepozdravi sa.
nevychované dieťa je opak vychovaného... výchova je učenie, činnosť alebo pôsobenie zamerané na dieťa, aby si vytvorilo isté schopnosti a získalo isté vlastnosti... a nevýchova je opak, čiže sa žiadne učenie a pôsobenie či už zo strany rodičov alebo okolia voči dieťaťu nekoná... výchova je niečo nadobudnuté čo my ako rodičia dokážeme ovplyvniť... čiže mi z toho vyplýva, že nevychované dieťa je také, ktorému sa nedostalo pozornosti ☹
Pojem nevychovane dieťa, keď sa sprava ako popisuje ppetinka je len obraz prístupu rodičov k dieťaťu - nezáujem ! Dieťa takýmto správaním dáva jasne najavo - že je tu a potrebuje pozornosť, lebo sa jej mu malo dostáva a takýmto výrazne negatívnym správaním si ho ini ľudia všímajú a vlastne jemu to robí "dobre" a vtedy ma pozornosť ! A čím je horší a výraznejší, tým sa mu dostáva viac pozornosti a je mu jedno, či po ňom niekto vrieska a neni horšie, ako keď sa ešte dospeli na jeho správni zabávajú a majú z toho srandu ( nadavky). Dieťa si neuvedomuje, že jeho správanie nieje vhodne, ono potrebuje len pozornosť a tu dosiahne. Ale je to zasa len a len obraz rodičov ! Dieťa koná pudovo, ma svoje potreby a tie potrebuje dosiahnuť. Tak ako každý človek a zviera, ale ľudia by mali mat aj rozum, pudom a potrebam porozumieť a podľa toho konať. Každé problematické správanie človeka je len obrazom toho, že ten človek ma problém ale nie vždy si ho aj sám uvedomuje. Dospelý človek ma problém si uvedomiť, že ma problém a nie ešte dieťa. Správanie dieťaťa však nezáleží len od správania sa rodičov a okolia počas detstva ale základy sa tvoria už počas oplodnenia a toho, čo dieťa prijíma, pociťuje už počas tehotenstva a pôrodu. Tieto 3 obdobia majú neskutočný vplyv na nás, ako budeme sa správať, zvládať záťažové situácie v živote a s čím budeme "bojovať" a ako hlavne. Emócie rôzneho druhu dieťa vníma od matky a od otca a emócia je základom našeho správneho kvalitného plnohodnotného šťastného a spokojneho života v láske a porozumení, podpore. Nič nemožno dat viac dieťatku, ako spokojný zdravú mamičku, a láskyplné prostredie, kde sa mu všetci venujú a očakávajú ho s radosťou. Take dieťa nebude nikdy nadávať a bit ostatne deti, či bude "problematické". Ale to musíme začať najprv od seba ako matky a správneho výberu prostredia, s kým a kde a ako chceme svoje detičky počať, vynosit, porodiť a vychovávať. Nepíšem tieto riadky ako moralizujucu kritiku na matky, sama som ešte neni matka, ale mám za sebou takmer 6 ročne "slepé " snazilkovanie s mužom, ktorého som slepo neskonale milovala a bola schopná zniesť modré z neba, ale trápila som sa s jeho trávením času s problematickymi kamošmi, alkohol, drobná kriminalita, podvádzanie, klamstvá, finančne problémy jeho rodiny a kamosov, ktorých som financovala, lebo som dobre zarábala, a zároveň nevdacnost... No a dieťatko som chcela mat ako náhradu za lásku a zároveň ako nádej, že sa snáď unormálni. Pocit podpory, porozumenia, otvorenosti, lásky, spoločného trávenia času, rodina teda my dvaja, spoľahlivosť akosi chýbalo a popritom som si neuvedomovala, že aj moje správanie sa výrazne zmenilo a bola som nervózna, potrebovala som byt stredobodom pozornosti, tiež som sa naučila pri ňom nadávať, čo som kedysi bola striktne proti nadávkam, že prevencia mu nič nehovorila a dieťa naučí najlepšie ulica bol jeho nazor a ak sme sa bavili o správaní deti jeho kamosov ( nemali problém mi ponicit kvety, kriky, nábytok, bordel spraviť, vynadat mi a rodičom, chodili s rodičmi do senku, a môj muž sa ešte natom s kamošmi smiali a ešte ja som bola tá zlá, že som prísna a nedoprajem deťom robiť čo chcú a hrať sa ! ) A ako môžu potom z takých deti vyrásť slušni ľudia, ktorí budú brat ohľady na iných, rešpektovať ich, vážiť si, nebudú páchať násilie, nepodľahnú kriminalite, alkoholu, návykových látkam ?! Naše deti sú našim obrazom a ak dieťa "neposlúchajú" a uvedomujeme si to, tak sa zamyslíme najprv nad sebou, ako rodičom, PREČO, čo mi to dieťa chce povedať ? Druhých ľudí nezmenené, môžme zmeniť len seba a svoj prístup k iným ľudom a to platí aj o deťoch.
Pred par rokmi keby som videla seba so svojim syncekom, asi by som to komentovala vselijako 😉 splna vsetky predpoklady pre to, ako som vtedy videla nevychovane deti .. teraz vidim ze realita je trosku ina 😀 Len neviem ci je naozaj nevychovany alebo je to len neustaly boj a nakoniec sa ukaze ci sme to zvladli ...