Chodenie von s deťmi

ja som bývala na sídlisku a chodila som na ihrisko s dieťaťom sama. Žiadne kamarátky a sused už vôbec nie - dôchodkyne a dôchodcovia. Liezli mi na nervy. A keď s kočárom, tak to som mala nášho samojedíka - čiže venčila som psíka. Telefón bol v taške a nie na uchu 🙂
Teraz bývame na lazoch a susedy čo majú malé deti sa raz hrajú u jedných na dvore, raz u druhých. Na hodinku - aby si veľmi nenarúšali deň. Vždy ide nejaká po ulici - ceste a ak sú na dvore u niekoho deti, tak sa zastavia, pohrajú.

Chodím sama, a podľa času aký vyhovuje nám, podľa toho kedy vstane,čo robíme a tak sa nikde nenahaname. Keby sa dohodneme s niekým,bola by som nervna a aj na deti by sa to prenieslo,že či stihneme prísť na čas.len tu n dedine je málo detí vonku,na ihrisku napr, takže dakedy aj nikoho nestretneme, v meste je výhoda,že vždy je niekto von a majú sa s kým deti hrať

V meste vždy keď vyjdes z paneláku na 98% stretneš nejakú mamičku s dieťaťom. V paneláku veľa detí to je stále niečo vonku.

My bývame na dedine a ja neviem čím to je, ale keď ideme so synom von (kedykoľvek) tak všade sme len ja a on, ihriská prázdne a to tu máme tri, ulice sú prázdne tiež, nikde nikoho, žiadne dieťa, len autá chodia po ceste. Asi má každý na dvore svoje súkromné ihrisko. S nikým sa tu nedohadujem, pretože vždy som v strese, aby som stíhala, von ideme ako to vyhovuje nám. Keď idem občas k rodičom do mesta na návštevu, tak sa vždy zastavím aj na ihrisku a vždy je tam veľa detí, býva mi to také vzácne, je to super. Občas som sa stretávala aj s kamarátkou z mesta, ale tiež to bol problém zladiť keďže aj ona má malé dieťa a rozdielny režim a tak sme od toho nejak upustili lebo to viedlo k nedorozumeniam. Tiež by som rada išla bývať do domu do mesta (do Piešťan), ale žiaľ nemáme na to s mužom, nehnuteľnosti sú tam skutočne veľmi drahé teda hlavne domy a do bytu z domu ísť nechceme. =)

Keďže moje deti radi ochutnajú piesok, radi sedia v tráve, skáču v mláke, a vždy sú ako čuňatá, tak sa nám iní vyhýbajú 🙈🤣🤣 lebo ostatné deti chcú tiež. nechce sa mi počúvať "nesadaj do piesku, nesmykaj sa v tých nohaviciach, nechytaj špinavé kamene, nehádžte si piesok na hlavu 🫣 a nemáme presne vymedzený čas, kedy ideme von, kedy jeme, kedy spíme. Ideme von, do obchodu, po ceste naspäť sa zastavíme na ihrisku...väčšinou tam aj tak nikto nie je a keď je, tak sa tvária, že sme šiši. Ja s deťmi sedím v piesku a robíme koláče, kým ostatní čumia do mobilu a len upozorňujú deti. A najlepšie, "vezmi si svoju hračku, aha, chlapček ti vezme" 🙄

@tosomja tiež sa hrám so synom v piesku, užívam si to, ani by mi nenapadlo čumieť do mobilu keď ten čas môžem stráviť s ním, mnohí to robia a nechápem to a som rada, že nie som sama "čudná" =D a tiež nechápem to večné upozorňovanie - veď je to decko, tak nech objavuje, skúma, šak sa doma umyje a prezlečie....sterilné prostredie vedie k jedinému - k slabej imunite a k problémom s trávením.

V dedine nikoho nestretavam 🤔 suseda, ktora ma deti, velmi vonku nechodí, znamej syn najradsej sedi pred tv, takze sme odsudeni na samotku 😀 ale je to lepšie - nemysim sa nikomu prisposobovat... semtam chodime do mesta a tam tiez semtam stretneme daku maminu s detmi, takze moju synkovia maju na chvilu dakych partakov. A ja si rada potrkocem, celkom mi to uz aj chyba 😀

@elizabet173 úplne rovnako. 🙂 Sama s deťmi. Ak sme niekoho stretli, tak fajn, ale radšej som sa vyhýbala iným mamám.

@tosomja ty nie si ja? 🙂 Ja som tiež chodila na ihrisko bez mobilu, behala som po preliezkách, sedela v peisku, hrala sa naháňačku. Potom sa popridávali aj iné deti, Vyzerala som ako uč v škôlke - kopec deti so mnou a našou si robilo koláčiky, hrali naháňačku. Na ihrisko chodila dcéra vyslovene v starých veciach, aby mi nebolo ľúto keď ich zašpinia. Aj tak som bola najradšej, keď sme tam boli samé a mohli sme robiť čo sme chceli. A tiež som neznášala reči: to je moja hračka, moje vedierko. Veď na piesku to bolo aj tak jedno, nikto si to predsa nechcel zobrať domov. Ja som chodila s veľa vecami - vedierka, kočárikr autá......

Byvame na ulici, kde su tri veziaky a chodim s detmi vonku casto. Nedohadujem sa s nikym, ale stale sa najde partia, s ktorou sme vonku. Vyhovuje to mojim detom aj mne. Deti sa zahraju, vtedy ma ani nepotrebuju, ja sa porozpravam, som spolocenska a susedy su prijemne. Deti su tiez zlate, pozicaju si hracky, podelia sa o mlsky. Velmi mi to vyhovuje takto, manzel by chcel dom na dedine, on je introvert, ale ja tu mam okrem ineho vyhody mesta, takze sa v blizkej dobe nechcem odtial stahovat.

Keď chceme byt same , ideme na prechádzky same , obcas niekoho pozdravíme na ihrisku , nejaký small talk , hoci mi to velmi nejde🙂. Ak mame chut nq spoločnosť , napisem susedam a nejaka sa už najde, čo pôjde von

Byvame v Ba-ked bol syn mensi tocili sme 5 ihrisk v okoli,stretavali sme tie iste dett s rodicmi poznali sme sa,chodia apolu do skolku a budu aj do skoly. Lepsie kamaratsvo sme nadviazali len s troma detmi/mamami a ano s nimi ked bol syn starsi a omrzeki nas ihriska v nasej casti sme sa dohodli a chodili na vylety/parky/ihriska v Ba.

My sme na tom podobne, Bývame na dedina a tiež mám pocit, že chodíme vonku iba my. Dnes som bola s deťmi na ihrisku a okrem pár chlapcov čo hrali na multifunkčnom futbal tam nebol nikto. Nedohadujem sa s nikým, keď niekoho stretnem, trochu pokecáme, deti sa pohrajú a dobre. Ale v lete je to iné,vtedy sú plné ihriská detí - aspoň u nás.

Podla toho ake je to mesto velke. Vo velkom meste sa mozes stratit ak chces. Ak chces stretnut kamosky, tak ides na ich oblubene ihrisko a pokecas. Ak chces byt sama, tak pojdes na vzdialene kde nikoho nepoznas. A nemusis chodit na ihrisko vobec. Deti sa zabavia aj v lese alebo za blokom.