Bojím sa nechať strážiť bábätko známymi. Je to normálne?
Mamičky... Mali ste tak isto, ci ja som dajaká cudná... (ne som slv, tak pardon za gramatiku)
Kedz som bola tehotná, bola som si istá, že materstvo budem si užívať a i tak, že nechám dakomu bábätko, a pôjdem sa vyventilovať. No malka ma už skoro 9 mesiacov, a ja kludne som ju nechala iba svojej mamine, ktorej dôverujem 100%. A i tak kedy som bola vonku po prvý krát kamarátka zobrala mi mobil, bo som stále iba čakala, ci mi ne zavolá ☹ Potom to už bolo v pochode. Len problém je taký, že bývam dosť ďaleko od rodiny, a tu ne mam mamku a odvahu nechať malú nikomu okrem jej otca. Snažím sa vyhýbať situáciám, keďy by mi ju musel postrážiť niekto iný.Cítim sa už trápne kedy priateľova rodina alebo kamarátky poskytujú mi pomoc, a ja už hneď mam v hlave strach... Ne znám ako mam to riešiť :( Bola jedna situácia, že sme ju nechali. No kedy sme sa vrátili pýtala som sa ci malka bola v poriadku, tak som počula, že áno. Pri čom volal ma priateľ, že id ku malkej, lebo ma oči červene od plaču. Myslím si, že nikto o plaču dcérky mi ne povedal, lebo sa bal, že už viac jej ne nechám. Od tejto doby nechávam ju minimálne. Kedy sme išli na väčší nákup, a s malkou ostala svokra, zabudla som polovici veci s nervozity. Pri čom mam zlatu svokru, ale v mojej hlave je, že moju mamku poznám dobre a kedy malka bude plačkať, tak mi o tom kludne povie ☹ Naozaj ne znám, čo mam so sebou spraviť. Možno je to normálne a také obdobe minie? Najhoršie je to, že dcérka je hrozne energická, a ja mam dajakú brzdu v myšlienkach, že iba ja viem najlepšie ako na niu. Prosím vás o názory. Je to normálne??
Samozrjme, ze je o normalne. Si jej mama. V kazdom pripade ja by som a aj nechavam svoje deti iba lidom, ktorych moje deti poznaju a su na nich Vyknute a plus viem , ze dany clovek sa vie postarat. Takze vzdy je t iba manzel alebo moja mamina. Kedze mam 21 mesacnu a 5 mesacne dvojicky je to u nas jorsie bo nie kazy je schopny zvladnut dve babatka a k tomu dcerku. Ale kdekolvek idem vzdy volam co deti robia, ci neplacu. Ja ich vsak nechavam iba ked potrebujem na velky nakup alebo k lekarovi. Aj to len koli tomu, ze viem co to obnasa tie tri deti naraz a je mi to blbe mamku zatazovat. Vo s atyka toho ty mas jedno dieta a ak je mala na svokru zvyknuta a svokra sa vie postatat tak sa nestresuj! Treba aj vypnut, ked sa da. A deti placu, je to normalne. Aspon tie moje revu non stop, preto sa mi cervene oci nezdaju byt az taky postrach. Ked u si bodela zemplakáa mala si sa spytat toho kto strazil, co za tym bolo. Je este mala takze plakat moze za vela veci.
tak ja prežívam presne toto isté. Ja tiež nenechávam nikde malú , teda nikomu. najlepšie si ju sama postrážim, dohliadnem na nu. Nikomu nedôverujem tak ako sebe ohľadom starostlivosti o moje dieťa. Ja viem najlepšie kedy mu čo treba. A tiež mi to už príde trápne niekedy ,keď stále odmietam každého pomoc a ako ju chcú postrážiť a neviem čo. najmä priateľova rodina. Tiež komu ju dám postrážiť, keď naozaj nemôžem ísť s malou je mamina. Podľa mna je to v poriadku. Veď malá bude čochvila sama behať, rozprávať potom si už aj sama vyberie. A ja aj kojím tak vždy poviem, že nemôže ísť s nikým aby mala mliečko. :D Ja si ju chcem vychutnať každý deň 🙂
@tinka8873
@tinka8873 jeeej odkial si? 🙂 mas taky rusky pravopis 🙂 myslim to v dobrom, ja som zase odstahovalec :D
@tinka8873 myslim ze je to normalne...my tiez nezijeme na slovensku, nikoho tu nemame okrem ,, partnerovych znamych z prace,, ja ososbne som sa tiez nestotoznila najst opatrovatelku pre nasu malu...,niekedy by som rada isla aspon na chvilu sama niekde na kavu, ci len tak vypnut...ale jednoducho potom tu myslienku rychlo zavrhnem...ked som bola doma, o malu sa mi postarala mama, a jasne ze jej verim na 100%...ked niekam ideme mala chodi vsade s nami...mozno ten cas pride, teraz ma 7 a pol mes. chcem si ju uzit...cas rychlo uteka...
@tomiholjubavi s Polska som 🙂
@tinka8873 super 🙂 nech sa ti u nas pači 😉
Si jednoducho trosku uzkostlivejsia na svoju dcerku. Skor ako o tom, ci je to "normalne" (ja bytostne neznasam slovo "norma" - kto urcuje hranicu, co je normalne a co nie?), by som sa bavila o tom, ci je to prakticke 🙂) 9 mesiacov je plus minus vek, kedy sa zacne u dcerky prejavovat separacna uzkost - to znamena, ze teraz dcerka zrejme nebude velmi nastavena ist do inej naruce, nez je ta tvoja (a pripadne tatinkova). Ale toto obdobie pominie. Nauci sa, ze ma u teba istotu, ze aj ked pri nej nie si, tak sa vratis. Je vsak potrebne zacat ju trosku separovat. Nielen pre nu, ale aj pre teba! Pridu chvile, kedy sa ti jooosakra zide, aby mala vydrzala byt aj s niekym inym ochotnym ti ju povarovat. Na prve dieta byvame uzkostlivejsi, mna z tohto definitivne dostalo to, ze som mala dalsie ratolesti, tretieho uz rozdavam od narodenia a jeho pripadny plac mi chvilkami ide jednym uchom dnu, druhym von 🙂) zije, povedala by som, ze je taky trochu ostrielanejsi a v niecom aj prisposobivejsi. Myslim, ze postupne ako bude tvoja dcerka rast, budes sama vidiet, ze je stale vhodnejsie/jednoduchsie nechat ju obcas s inymi ludmi. Spytam sa ta takto - z coho mas najväcsie obavy? Ze bude plakat? Z mojej skusenosti co oko nevidi, srdce neboli, plakali len ked videli, ze odchadzam (ked som sa s nimi lucila a videli ze zatvaram dvere), teraz uz to robim tak ze proste len zmiznem, ani nevedia kedy 🙂). ked si aj poplakali, netrvalo to dlho. Dieta ma super vlastnost, ze ho dokazes rychlo zaujat niecim inym. A na trosku placu sa neumiera... vyplavia sa toxiny 🙂 pisem ti to len preto, ze nie je to taka tragedia, aj keby si trosku poplakala. Ale je dost mozne, ze si na teba ani nespomenie (aby som potom neplakala ty 🙂). Alebo sa bojis, ako s nou budu zaobchadzat? Ze jej daju jest nieco, co by si jej ty nedala (sladkostiiii 🙂) hlavne babicky su na to expertky) - raz za cas vynimocne, nech si hoc aj pomaskrtia 🙂 jednoducho pomenuj si ten strach a porozmyslaj, ci je to skutocne az taka tragedia, ze nie je mozne, aby si malu nechala s niekym inym. ja som zakazdym dosla k zaveru, ze to preziju a nakoniec to vzdy dopadlo dobre, hoci aj niekedy bolo zopar slziciek (nazdavam sa, ze vtedy, kedy som ja robila z toho najväcsie stresy, dieta to vyciti). Teraz uz ked davam povarovat vravim - volajte mi, len keby bolo moc vazne. Ale v zaciatkoch jasne ze som volala kazdu chvilu a presviedcala sa, ze fakt este zije? naozaj? neplace? fakt? coze? - uz som z toho nastastie vyrastla 🙂) teraz skorej zufalo hladam, kto by si tych mojich mladencov zobral, lebo nik sa nehrnie! 🙂)
ja som v stave, že by som svoje dieťa dala aj náhodnému okoloidúcemu 😀 Ale nie, úplne ťa chápem, máme už trojročnú a celkom ochotne ju posielam k babičkám, ale keď bola menšia, tiež som sa bála nechať ju s niekým iným ako s ockom...od svojich 8.mesiacov chodila každý týždeň jedno poobedie k svokre a aj keď tam chodievala aj s ockom, veľmi som sa bála, aby sa jej nič nestalo...naštastie sa nič nestalo a ja som mala vždy poobedie pre seba a bol to úžasný relax...povedala som si, že vychovala môjho muža a švagrinú tak hádam zvládne aj moje dieťa...teraz máme 5 mesačného drobca a o dva týždne ideme na dve svadby za sebou a idú aj naši, tak nechám malú so svokrou, nie som s tým celkom stotožnená, ale už sa bojím omnoho menej ako pri prvej...ale celkom ľahko mi nebude, to je jasné, je to predsa môj poklad...
ja som taká istá 🙂 je to normálne, existujú aj úzkostlivejšie mamičky a ja sa tomu vôbec nebránim, je samozrejmé že sa bojíš o svoje dieťa. niekto ide v pohode každý týždeň s kamoškami na kávu a niekto nie. sme rôzne. časom, ako bude rásť, to trochu opadne, dieťa sa naučí byť samostatnejšie a aj ty budeš kľudnejšia.
ja som dala moju malu dvakrat povarovat a mala take 2 - 3 mesiace ,,svokra ju varovala asi 30 min a mala plakala az sa zajakavala vsetci okolo nej stali ,chudatko moje male bola vyplasena z tolkych lebo uz mala aj svoj cas spanku a oni prosim pekne jej dali dole plienku a MAGALI brusko ze asi ju boli,no ja som mala dost odvtedy si ju varujem sama,je poslusna ,zvedava a bavi ju to so mnou motat sa od kadernicky po obchody taka je spokojna ze to nelutujem 🙂
@tinka8873 Ahoj 😅 ja mám 2ročnú dcérku a bojím sa ju nechávať, to skôr asi toto nie je normálne, nechám ju v pohode s ockom, s mojou maminou aj ocinom....to mi nerobí problém...ale akurát tento víkend si ju prvý krát pýtali svokrovci...to som nejako nezvládla a akurát sa s nami nebavia, lebo som im ju nechcela dať, ale keď bola taká malinká ako ty píšeš, tak som ju nerada dávala hocikomu...fakt iba keď to bolo nutné...
Ahoj 🙂 určite je dobré,ked svoje dieťatko chránime a staráme sa oň ,najlepšie ako vieme - - ja mám 2 dcérky 🙂 🙂 a tiež som bola stále s nimi a tiež som mala ten pocit,ked som ich s niekým nechala 🙂 🙂 boli to tiež len blízky -väčšinou mamka 🙂 🙂 pri prvej dcérke to bolo viac -pri druhej už menej . . . No chcem ti len povedať,netreba to s tými obavami preháňať,lebo potom tým detičkám rodič škodííí - - vravím to zo skúsenosti - som učiteľka v Materskej škole - - a prešlo mi cez "ruky" už veeeeľa detičiek 🙂 no práve deti,ktoré boli len a len s mamkou a boli na ňu veľmi naviazané,majú potom aj v škôlke veľké problémy - -nevedia sa zaradiť medzi deti,,sú plačlivé - - sama mám práve v triede jedno dievčatko,ktoré má tento problém - - - Verte mi maminky,niekedy je menej -viac - - - niekedy svojou prílišnou starostlivosťou ,dieťatku škodíte - -treba ho od malinka ,postupne pripravovať na "život" 🙂 Všetky svoje detičky ľúúúbime,,, výchova je veľmi zložitá vec - -no myslím,že sa nad tým netreba príliš zamýšlať a nechať ju prirodzene plynúť - - opatrovateľku -teda cudziu osobu by som ani ja ku deťom nechcela,ale rodina je určite fajn,,,alebo aj kámoška 🙂
@sjuzocka Je moc energická, a mala som uz vela situaciji, gde sa mi svet na chvilocku zastavil 🙂 A i kedz zatial jazdi iba na choditku a lezie na ctiroch, kedz porovnam ju s inymi detmi v jej veku, ta je co strazit... Proste kedy si rozbuha hlavicku, a mna ne bude ta si toho ne prebacim, a to je moje trapenie :( Ne znam s tym bojovat. O tri mesiace idem do praci, a davam ju do sukromnej skvolki pre malicke babatka (ne znam ako je to po slv). Ta asi rychlej sa zmierim s tym, lebo budem prinutena, a i tak ju ne necham, lebo potom kedz sa vratim s prace budem chciet s niou travit zvysok dna. Myslim, ze mi ta doba minie. Inac ne znam ako :(
@altaya ahoj, to by sme sa asi zosaleli, keby sme mali zvazovat vsetky "co ak". navyse statistika uvadza, ze najviac detskych urazov sa udeje v tesnej blizkosti rodica 🙂 takto. su urcite "co ak", ktore je dobre zvazit. Ja som napriklad minule sadla za pocitac, otvorila som si word, a napisala som na stranu a pol navod na pouzitie nasho najmensieho dietata. isiel prvy krat k babke, na cely den. Predstavila som si ich byt, predstavila som si mozne situacie a vsetky som opisala aj s nacrtmi riesenia. Ked som si to po sebe precitala, mala som pocit, ze po precitani tohto babka odmietne moje dieta povarovat, ake je narocne :D ale nestalo sa, nastastie. Opisala som tam vsetko, co ma rad, ake aktivity ho zabavia, na co davat pozor (kable, rastliny, elektronika, zaluzie ho pritahuju, taha zaclony, strka si ruku do ust ked je a potom do oka), co ho vie utisit, ked place, ake jedla papa, ako ho uspat, ... pomohlo to. a vraj nebol absolutne ziaden problem! maly za cely den ani raz nezaplakal! az ked som po neho prisla sa zacal chovat uplne inak, ze ho babka nespoznavala. hned bol umrncany, ale to tak byva, ze pri rodicoch sa deti inak spravaju (z mojej skusenosti horsie!).
altaya snad vies, komu ju davas varovat. ze ten niekto je zodpovedny a ked povies, ze treba davat pozor na to a na to, tak na to ten clovek pozor da. co sa tyka jedla, jednoducho povedz, ze este nevie dobre pohryzt a preto treba davat len take, s akym si poradi. a nechat karticku poistenca pre istotu 🙂 ale verim ze by to bolo v pohode. pripadne niekedy skus ist na navstevu a starat sa o malu co najmenej, nech sa stara osoba, ktorej ju chces zverit. aj ked neviem, ci by ti to mala umoznila, decka ked vidia rodicov, vzdy ich uprednostnia... tak by si si okukla, ci je ta osoba doveryhodna, pripadne v com ju poucit 🙂
ja mam prve, ale uz cakam kedy budem na Slovensku a nech ho beru vonku kocikovat na cely den a nosit mi ho iba na kojenie 😀 😀 ja mam blok voci cudzim osobam, zeby som ho nenechala cudziemu viac ako pol hodiny a opatrovatelka neprichadza do uvahy.......... ale vysvetlila by som im co ma dieta rado, co treba robit v urcitych situaciach napr. nas bez cumlika stuka jak stara baba, a ked zaspava lamentuje 😀 😀 place iba na hlad, prebalit a horuco 😀 niekedy ked zacina plakat necham ho tak nech si nezvyka ze budem k nemu lietat ale max.5 min. potom ho beriem na ruky...........
je to normalne ale aj ty potrebujes oddychnut a vypnut nechaj ho sem-tam rodine a uvidis ju to boliet nebude a ty naberies sily.
Ja si tiež myslím, že je to normálne. Ja mám dvojročnú a stráži ju len manžel alebo mamina.Svokre by som sa ju bála nechať - vnútorný pocit alebo blok neviem. A som rada, že nie som sama taká, ako tak čítam 🙂
@tinka8873 moji prvi dvaja synovia boli skor taki dobrucki anjelickovia, ale tento treti, kokso, sto certov s nim sije, velmi narocne dieta, ale vravim ti, inak sa spravaju pri nas, inak pri druhych. zase nemozes ju dat hned z fleku k niekomu, koho uvidi prvy raz. musis s tym clovekom byvat castejsie a umoznit malej, aby ho/ju spoznala. a potom mozes skusat postupne separovat. najprv na dve hodky, potom na styri... mat sposob uspavania, ktory vedia zrealizovat aj druhi (napr. uspavanie v kociku, nie na prsniku - ten mas len ty 🙂), jedlo, ktore vedia dat druhi, a potom mozes skusit aj cely den. Obzvlast, ked ides dat malu do jasliciek (skolka pre male deti), ale ono budu aj ine situacie, kedy sa ti jednoducho zide, aby ju mohli postrazit aj ini. viem o com hovorim. deti su velmi prisposobive, netreba sa toho bat. Ovsem ked vycitia, ze maminka ma pochybnosti, ze to ona sa obava chvile, kedy spolu nebudu, tak velmi rychlo zacnu robit problemy.
Predstavte si, ze su na svete ovela horsie pripady. ked sa nedajboze, tfuj tfuj, nieco stane a dietatko musi ist do nemocnice a nemozu tam s nim rodicia zostat. Toto su vaznejsie problemy :( nie, ked babka/kamaratka ide povarovat vase dietatko s umyslom stravit s nim krasne chvilky, zatial co vy si oddychnete/vybavite co potrebujete.
ja som tiez taka ista🙂..teda nasla som sa v Tvojom opise. Pre mna to je taky pud, kazda mamicka je ina a kazde babatko je aj ine - takze ked si tychto 2 ludi skombinujes, tak potom vyjde vek, kedy nechavas bez stresu rada dietatko inemu. (niektore mamicky idu uz aj po par mesiacoch nieco napr. moderovat do tv🙂 a naopak moja svagrinka neda nikomu svoje deti, chce ich mat furt pod kridlami, aj ked uz maju 9 rokov - to uz je taky strach aj zasada - ja praveze teraz ked je syncek starsi - 4 roky, alebo ked mal 3- tak som ho rada dala napr.bratrancovi, aby mal aj ine zazitky)Podla mna 9 mesacne dietatko je este babatko a potrebuje istotu mamy a nevie si to tak logicky vysvetlit, ze preco nie je pri nom. Ja som za to, ze ked dame dietatku tu istotu (nie prilis ho osamostatnovat) na zaciatku, potom bude samostatnejsie a sebavedomejsie, lebo bude mat naplnenu tu zakladnu potrebu. ja som sa napr. vobec nebala, ze by ho dakto neustrazil a spadol by nestastne, ale toho, ze dietatko bude v strese a plakat, tak som bola v strese aj ja a tu samotu by som si neuzila. samozrejme, ze su nutne chvile aj osamote - wc🙂), zubar, atd. Podla mna dieta si zvykne na vsetko a moze sa javit niekedy aj v pohode( napr. po istej dobe si aj par mesacne babatko zvykne, ze musi zaspavat same), ide aj o mamu, ako to citi, co povazuje za dobre. Este taka vec: neviem ako Vy mamicka, ja kojim dlho obidvoch, prvy syncek bol pokojnejsi, samostatnejsi a mohla som ho kludne nechat inemu (aj ked vtedy som to nerobila), ze by to nebral az tak tragicky a ako spominala sjuzocka, hned by ho dacim zabavili. Druha dcerka je taka emotivna a presne taka energicka, s nou tazko. niekedy mozno ta zenska cesta je prilis nerozmyslat, ale skor srdcom
@syrik tak jasan, svokry su svokry 🙂)) to je ale debata o tom, ako velmi je osoba kompetentna, kym autorka, myslim, riesi skor svoj osobny blok, nez kompetenciu druhych.
ale len tak medzi nami, s troma detmi som niekedy bola natolko vyflusnuta, ze mi zacalo byt uuuplne jedno, ze pojdu k svokre, ktora do nich bude pchat sladkosti. len som jej povedala, ze o tom nechcem radsej vediet 🙂 deti sa odtial vracali vysmiate, s ustami zamazanymi od cokolady, ale ucel to splnilo 🙂 niektore veci sa daju prekusnut, niektore nie, ale teda u nas nastastie vsetko prekusnutelne. Takemu svokrovi by som deti dat nemohla, lebo ten im nevenuje pozornost, zasije sa v dielni a necha ich behat bez dozoru, ale toto je cele o tom, ze viem, komu dieta davam.
@tinka8873 pri prvom babatku som bola taka ista. Mal cca 1,5m.,ked som sla k zubarke. Spolu som bola prec asi hodinu a 15minut,no mame som 3xtelefonovala!
obavy ustupili az po narodeni malej,aj to nie hned,prosto som bola po sekcii a maly musel ist von,dovtedy som bola nesvoja aj kvoli tomu. Teraz je to uz o nieco lepsie,ked mi obe deti vezmu von,tak sa snazim porobit,co treba,alebo idem cvicit,ci k doktorovi,ak som chora a idu prec s drahym k starym rodicom..tym,ze tych situacii je viac,zvykam si...
kazde dieta je ine, ale kym neskusis, nebudes vediet, 🙂 len teda tych 9 mesiacov je taky blbsi vek, uz som spominala, separacna uzkost... ale ked bude mat nejaky ten pocit istoty (znama osoba, zname prostredie), mohlo by sa to na par hodiniek dat. Do buducna urcite odporucam ucit ju na ine osobky, ulahcis si tym vela veci.. nepremrhat obdobie, kedy je dietatko prisposobive.
@tinka8873 podla mna je to uplne normalne, 9- mesacne dieta som dala akurat tak pohojdat na ruky babke ci starkej, samu som ju s nimi nechala mozno, ked mala 2 roky a aj to tak na polhodinku... s tatinom bola obcas bezo mna, ale vynimocne, ked som si potrebovala odskocit na nakup alebo vyvencit psa a bolo skaredo vonku.
@tinka8873 Ahoj..tvoj strach je uuuplne opodstatnený 😉 ..bojíš sa o svoje dieta..či to budu s malou zvládat..či jej nebudeš chýbať ..ja som mala aj mam to isté..aj ked bola naša mala miminko nechávala som ju len mojej mamine lebo ona s nou vedela najlepšie,,,ako prebalit ..ako uspat..ako utíšit ked bude plakat..a ked bola s nou viem že je v bezpečí takže som ani nemusela volat každých 5min ..ako boli ludia ktorý by ju aj postrážili ale moj vnútorný pocit mi niako nedal..a nestálo mi to za to ak by mala bola zlá a musela by som sa v polovici pekného večera vrátit...radšej som si na 100percent istá že sa ten človek postara o babo v každej situacii 😉