5r dcéra je v poslednej dobe dosť plačlivá (rozplače sa pre všetko), bojazlivá (bojí sa spať v izbe, zaspávať, dokonca sa bojí hrať sama na poschodí v detskej keď som ja na prízemí v kuchyni). Žiadna zásadná zmena nenastala, v poslednej dobe bola často chorá a teda aj zo škôlky doma a teraz v škôlke plače, slabo papá, už neviem čo mám robiť. Vždy bola citlivejšia, plachejšia, hanblivá, ale zdá sa mi že to vekom graduje. Ako jej pomôcť? Ako ju naučiť aby bola trochu nebojácnejšia? Ako ju ešte uistiť že ju veľmi ľúbime, že ju nikdy v škôlke nenecháme, nezabudneme? Ako dosiahnuť aby pre všetko neplakala? K obom deťom pristupujeme rovnako a aj keď majú iné povahy, druhé je úplne pravý opak.... Sme nešťastní keď ju takto vidíme, iné problémy doma nemáme 😔
@bolarazjedna jasné nočné svetlo má, nikdy sme ju nestresovali tým žeby sme ju postavili voči strachu aby sa s ním popasovala, podporujeme ju, snažím sa ju pochopiť, rozmýšľam ako by som reagovala ja a čo by mi pomohlo. Najviac ma mrzí tá plačlivosť a bojazlivosť z ľudí, ona nechce ísť k jej kamarátke bezo mňa, pritom keď sa osmelí tak je jej všade plno 🤷♀️ je to rozporuplné
Ja som bola tiež taka, prijať, že je to také obdobie, plus taka povaha. Vyhýbať sa situáciám, ktoré to môžu zhoršiť (napr pozeranie pre jej vek nevhodného obsahu v telke, napr horor), a predísť takým situáciám (napr ak sa bojí v tme, tak ju nenechávat nasilu v tme, že nech si postupne zvykne, je to iba zbytočný a obrovský stres pre ňu). Skôr kúpiť lampucku, ktorá bude celú noc svietiť, aby nebola úplná tma. Nech sa hrá cez deň pri tebe v kuchyni, vytvorte jej malý kútik tam. Malé deti majú silnú fantáziu, tak sa aj môžu báť nereálnych veci, alebo stačí, že niečo počula v škôlke). Taktiež môže sa cítiť stratená vo veľkom priestor, ak je sama na poschodí
Už som dospela, no stále sa bojím v noci v byte, ak nemám manžela doma. Takže možno z toho vyrastie, možno nie úplne.