Batoľa niekoľko dní len kričí a plače

@pribinak stanovit hranice - no ono je to teraz skor o tom, aby mi nepraskli uši a nezblaznila som sa. Je to strasne frustrujuce, ked nefunguju ani oblubene hracky, aj do tych skor kope, place, rozculuje sa. Nemozem s nou moc hovorit, ona nehovori (uz som objednana na konzultaciu s dr, ci je to este normalne)

Nechať ju vyrevat keď plače dať ju do vedľajšej izby až vás nevidí neustupit nastal čas jej vydobijania si všetkého nie som zástancom bitky ale môj syn mi to robil pravidelne až pokiaľ nedostal na zadok v tescu keď sa mi hádzal o zem to už bolo priveľa odvtedy bol pokoj

@pribinak a este je to fyzicky narocne furt nosit kopajuce stvorenie..

Skús ju zaujať niečom novym, kúpte si nálepky, daj jej misky a cestovinu, tak už si uvedomuje svoje JA😀v obchode jej daj nieco nové do ruky nech je zaujatá a len vydržať a pevné nervy. Keď sa Ti hodí o zem otoč sa a choď akože preč.Kde nie je divák nie je divadlo😂ona len skúša čo jej prejde

Tak jej povedz, že ešte raz sa hodí o zem nepôjdete von.Dievcatka rozprávajú skôr, ale nemyslím, že je to niečo patologicke, že ešte nerozpráva niekedy začnú zo dňa na deň.Ja som v tomto období bola veľa vonku, lebo doma mu všetko ruky podávalo vyberal veci z linky, prenášal všetko dobre ju zničiť vonku prechadzkami

@eliska13 dakujem. Myslím, že kedysi toto zeny prebrali s babickami, dnes uz bohuzial rodinne vztahy nefunguju a babicka je v inom state hlavne ze ma chlapa a je zamilovana a druha nemá uz vobec zaujem. A potom sa nám ludia smeju, ze chodíme plakat na internet...

vydrz ,su take obdobia.. pride to a odide... nevsimaj si ju vtedy.. lebo ju zober, zavri do izby a vyjst moze az ked sa ukludni a to jej aj povedz.. Dvojrocna to už chape.

@katrin21 no nie som si istá, že chápe. V porovnani s rovnako starymi detmi kamaratok je trochu ina

Neboj to prejde, moja bola v tom veku taka istá, už som sa modlila až príde september a nastúpi do školky 😂 koľkokrát som ju z ihriska niesla pod pazuchami revajucu, kopajucu! Z výťahu som ju ťahala po zemi za kapucňu ako vrece zemiakov! Doma si ľahla na zem a kopala! Normálne som ju prekročila a išla si robiť svoje! Po čase to prešlo, veľa som sa s ňou rozprávala, čo je pekne a co nie! Kúpila som rôzne knižky a pozerala Bambulkine dobrodružstvá! Možno sa to bude zdať smiešne, ale na základe tých rozprávok zistila, aké správanie je ok a aké už je cez! Teraz ma 5 a pol roka a ešte doteraz prirovnáva rôzne situacie k Bambulke 😂😂 Vyskúšaj

My mame nieco podobne, mala nema este ani 2, presne 21m a uz zacina davat tieto situacie 🙂 idealne co zabera ignorovat to a ak ozaj nic nezabera dat zlahka na zadok.
A take sladke dievcatko to predtym bolo 🙂
Lenze to je to odkedy sa ona narodila ona vie co chce a co nie 🙂

A neboli ju nieco? Mozno jej idu stolicky alebo ju brusko boli a z toho je nervozna. Moj maly je taky od narodenia a viem ze ho nieco trapi je to este 100krat horsie s nim.

No ja neviem, keď to prišlo len tak, skôr by som sa zamyslela, či nemá nejaký zdravotný problém? Neboli ju niečo? Uši, bruško, močové cesty? Rozpráva dobre, nevie ti povedať či ju niečo trápi?

Ja si myslim, ze to nie je len vzdor, skor mozno ziarli na babo. Skus ju tulkat a davat jej vela lasky, proste to zosadenie z tronu maminej vylucnej pozornosti boli. A ked mama je unavena, mala to nechape... Viem, ze si ako mama asi unavena aj z babatka, ale skus sa zamysliet, ci je nieco vo vztahu k starsej ine ako bolo - a urcite zistis, ze mas na nu ovela menej casu ako predtym, ovela viac od nej ocakavas, ze uz v niektorcyh veciach bude samostatna... Riesenim je ju do vsetkeho okolo babatka zapajat co najviac ju tulkat, mat chvilku "iba s nou", trebars ked babo spi alebo ked by ho povozil ocko, zatial sa iba vy dve pohrate ako dovtedy... A napriklad babiku, kociarik a ona nech sa stara o svoju babiku ako ty o malicke. Nech je z nej mala maminka...

Ak ešte nerozpráva, tak práve to ju môže frustrovat, že sa nedokáže vyjadriť, povedať čo potrebuje. Rob to za ňu, povedz, napriklad.: Vidím, že sa teraz hneváš a ešte chces ostať v stoličke, tak keď budeš chcieť ísť von, daj mi vedieť a vyberiem ťa. Podľa mňa má bežné obdobie vzdoru umocnené tým, že sa nevie vyjadriť. Nerob jej to, že ju zatvoris do izby. Jej frustrácia sa tým iba zhorší. Bitku vyhras, ale vojna bude pokračovať ďalej. Keď už, tak sa v tej izbe zatvor spolu s ňou, kým zúri, tak tam nemusíš nič robiť, len tam proste buď. A keď sa vyzuri, ponukni jej svoje objatie, aby sa ukludnila. Potom sa o tom v kľude porozprávajte. Aj deti ktoré nerozprávajú, toho vedia veľa povedať, keď im pomôžeme. Opises za ňu jej pocity. To ju naučí zorientovať sa v nich a upokojí sa dlhodobo. Samozrejme že to nepôjde hneď na 100%, ale je to cesta dopredu, nie krok späť.