Bábätko plače v cudzom prostredí a pri druhých ľuďoch

@andreasiskova3 Ahoj, moje to robili obidve, neviem, ci presne v 6. mesiaci, ale mali sme take obdobie. Tvar ina nez mama alebo tata a koniec. Nesilila som to nikdy a preslo to. Podla mna je to normalne a je to presne ako pises - poznaju "svoje" tvare a tie cudzie su im neprijemne a inak ako placom to nevedia vyjadrit.

@andreasiskova3 ahoj. nasa ma 16 mesiacov a tiez zvykne plakat - ked bola malinka bolo to horsie - bravame ju vsade a skusame - ked sa rozplace pride ku mne sa pomojkat.. napr ani raz nesla s mojmu bratovi... to spusti neskutocny rev..kedysi nechcela ani ku dedkovi tiez hned rev... ale postupne ako je vacsia je aj ona smelsia a ide.. cize ja by som tomu dala cas ;) napr vcera ... babku zboznuje.. a len sme sa priblizili a zas plac.. tak ja to pripisujem aj nalade...

Vsetko prejde prajem vela sil aby si to vydrzala🙂🙂

my sme mali to iste prišla babka a dedko pozriet malu a hned spustila taky rev, plakala az kym neodisli, a to takisto hocikto prisjel na navstevu hned sa rozplakala, tak my sme to riesili tak ze sme chodili s nou castejsie do mesta nech si zvykne na ludi , tak pokukala a ked sa nikto jej neprihovoril cudzi bola v poriadku no a casom si zvykla na ludi a teraz uz je v poriadku aj ked vonku nejaka babka sa jej prihovori uz neplace ale bud sa usmieva alebo vyplazuje jazyk 🙂

@andreasiskova3 Moj to mal do 2 rokov,ci sme niekam prisli my alebo niekto k nam,hystericky plac...vlastneho dedka,ked ho len videl,tak strasne plakal,dedko bol smutny z toho,ale nastastie ho to preslo,asi aj preto,ze dedko ma fuzy ako Schimanski 😀 co sa tyka doktorky a zariadeni s nimi suvisiace som na psychiatriu,to trva dodnes,total panika,len ked idem s nim sirup predpisat,desim sa len obycajnej chripky lebo viem co ma caka 🙂

nasa toto robila ked mala 7 mesiacov...nikde nechcela byt...nikto ju nesmel mat na ruckach...stale len u mna chcela byt a na vecer to bol horor...ked mna nevidela alebo ju mama drzala ci otec neskutocny plac...trvalo to tak mesiac....vraj to je separacna uzkost...pride a zmizne sama....dietatko uz zacina vnimat mamicku a je na nu naviazane....nasa uz to nema...uz je uplne ina....je jedno kto ju zoberie na ruky a je jedno kde sme....uplna zmena 🙂

Ďakujem baby, tak to teda nebudeme siliť, keď prejde tak prejde. Lebo už som počula aj názor že s nimi treba chodiť k druhým aby si zvykli, ale to sa mi moc nepáči, lebo keď vidím aké sú až vystrašené tak mi ich je hrozne ľúto.

@timca55 Oni tiež v meste vonku v pohode , len tie uzavrete priestory a keď ľudia kukajú do kočíka a prihovoria sa tak vtedy sa ich boja.

@andreasiskova3 Moja dcerka bola presne taka ista, dnes ma uz 2,5 roka. V nakupnych centrach bola v pohode, ale akonahle niekto nakukol do kocika tak sme rovno mohli bezat s obrovskym az panickym placom domov....reagovala tak aj na clenov rodiny, neraz sme museli z rodinnej oslavy odist, nemala rada hluk a vela ludi...najhorsie bolo, ze niekedy sme len prisli, bola iba vo vajicku a vsetci nas isli privitat a ona reagovala hysterickym placom, u svokrovcov som sa zatvarala do spalne aby sa utisila trocha...tazke obdobie to bolo, vsetci radili, ze treba s nou chodit do spolocnosti , nech si zvykne, ale podla mna sa to nema prehanat, samozrejme rodinnym oslavam sa clovek nevyhne, ale nemam pocit, ze sa to dalo nejako ovplyvnit, jednoducho sa bala ludi, potrebovala cas, prve pokroky som spozorovala ked mala rok a potom dalsie ked mala 2 roky, chce to naozaj len cas. My sme aj pribuznych poprosili, ze ked prideme, aby sa na nu tak nesustredili, nechceli ju hned na ruky, najprv sme ju mali my rodicia na rukach, aby sa citila viac v bezpeci...klud , vsetko chce cas... 🙂

@andreasiskova3 aj moje baby boli velmi placlive (tiez dvojicky). cudzie prostredie alebo ludia boli pohroma..riesili sme to tak, ze ked bolo najhorsie, boli sme len doma, ked trosku lepsie, chodili sme aspon k babkam, aby si aj tam navykli. postupne sa prestali bat. ale velmi dlho trvalo, kym sa s nimi v klude dalo niekam ist..prvy celodenny vylet absolvovali az v dva a pol roku, prvu dovolenke az v troch (aj to len trojdnovu, pre istotu..). prejde to, len niektorym detom to trva dlhsie.

@andreasiskova3 je zbytočné vystavovať ich zámerne stresu, prejde ich to aj bez toho 😉

Ahoj, môj druhý syn bol presne taký istý, v tom istom veku. Prvý syn nemal problém s nikým a ničím. Druhý, keď začal vnímať okolie nikto sa k nemu nemohol ani prihovoriť. Von keď si ho nik nevšímal tak bol v pohode v kočíku alebo mne na rukách, ale akonáhle sa upriamila pozornosť na neho tak spustil plač a musela som odísť a ukľudniť ho. Dokonca aj u našich keď sme prišli nesmeli si ho vôbec všímať, musela som ho mať na rukách a klasicky robiť veci tak ako keby tam ani nebol až po hoďke dvoch sa mohol k nemu niekto ozvať. Ale na ruky k "cudzej" osobe (babka, dedko a spol.) ani počuť. Teraz má rok a už je to ok, ale stále musíme opatrne :D keď niekam prídeme. Vždy sa doplazí najprv ku mne na ruky zmapuje okolie a potom :D . Dieťa v 5 - 6 mesiaci začne vnímať okolie a je toho na neho veľa, ak je citlivejšie reaguje takto. Môj názor.

@topolinotopomini Posledne dve oslavy sme presedeli aj s mužom v detskej izbe maleho bratranca a keď sa upokojili, tak že skúsime znova nakuknuť medzi ludi a zas začali odznova. Tak sme si povedali, že budeme chodiť na oslavy bez nich vždy len jeden z nás, lebo to nemá význam tam ísť a presedieť celú oslavu separovaní od ostatných.

Ahoj! Tiez mám dvojicky, dcérku a syna. Mali sme podobné starosti s nasou dcérkou. Neboj, casom sa to zmení. V takomto veku si zacnú uvedomovat prostredie, cudzích ludí, ale urcite jej len prospeje, ak sa bude viac stykat s rodinou, zvykne si na ich. My sme byvali daleko od rodiny, tak zakazdym vyvádzala, ked sme boli na návsteve, ale len prvy den.... Teraz majú pomaly 3 roky. Dcéra este aj teraz "opatrnejsia" ked sa stretneme s uplne cudzímy ludmi, ale uz neplace. Syn nemá problém, v pohode dá pusu aj uplne cudzím zenám, ked si pytajú 😀

potrebuju pocit bezpecia ktory nadobudnu doma s mamou/tatom ... dostali dost fyzickeho kontaktu?

aj my sme si tym presli...zatvorit doma sa nemozes, ale ani dietatko zbytocne pretazovat a stresovat...my sme to riesili tak, ze ked bola dcerka uplakana alebo nesvoja, bola jednoducho u mna a ostatni to respektovali...a na navsetvy sme chodili tak na hodinku, alebo sme si na navsteve spravili vlastny program..isli sme sa prejst, alebo sme sa hrali v druhej izbe, ludia za nami chodili, ale nie v hufoch ale postupne...treba respektovat potreby dietatka aj vase a najst si spolocnu cestu