Až moc naviazaný synček

@luccija veď aj chcem len ja nemôžem doma ani upratovať ani variť proste nič… som zúfalá z toho

@andrea1606 ahoj, ja len tolko ze na varenie odporucam kupit satku/nosic a bude stebou 🙂
My tak varime,vysavame 🙂 zatial na ine nemam odvahu lebo ma tiez len dva mesiace a vacsinou zaspi hned takze s nim hybem opatrne. 🙂
Tiez sme mali obdobie kedy len na mne spal, teraz uspi uz aj manzel,alebo v kociku casom bude zas inak. Uzi si kym chce byt pri tebe 🙂 drzim palce 🙂

@andrea1606 no tak, tak to je🙂aj ja som sa sprchovala a dieťa vo vajíčku pri vani a rozprávala som jej, alebo na WC

Po mesiaci sa ozaj neda povedat ze je dieta prilis naviazane. Je vonku len mesiac, v tebe bol 9 mesiacov a nepozna nic ine. Muz by mal teraz robit to co ty nemozes - varit, prat, upratovat.

Je to normálne, nosič, šatka, si pre neho stred vesmíru 🙂

Ja mám síce druhého syna ale ten je tiež taký 🙂 cuckoš.. Zožeň si šatku alebo nosič a budeš to mať jednoduchšie. Kým si v sprche tak to neovplyvníš ale otec si ho tiež môže skúsiť dať na holú pokožku

Welcome to the motherhood 😃 Je to úplne normálne, mesačné dieťa potrebuje byť pri matke. Daj si chill, nemusíš mať nonstop upratané, keď nemôžeš navariť, objednaj si. Vykašli sa na všetko a uži si svoje bábätko. Odporúčam kúpiť si šatku/nosič, ja som takto fungovala prvý polrok. Že je dieťa príliš naviazané na matku treba začať riešiť možno tak okolo dvoch rokov, dovtedy je to bežné. Keď si vyžaduje tvoju prítomnosť pri spaní, zober si mobil/knihu/slúchadlá a daj si chill. V noci prípadne priraziť postieľku k manželskej, ak sa dá má nej dať dole jedna strana. Ak by si chcela, tak v noci skúsiť spoločné spanie, ale na to som si ja osobne nikdy netrúfla, lebo mám veľmi hlboký spánok a bála som sa, že dieťa priľahnem. Ja som mala veľmi kontaktné dieťa, nosené, dojčené, nikdy som ho nenechala vyplakať a od 2 rokov spí sám vo svojej izbe, chodí na víkendy k starým rodičom, z vlastnej vôle a bez nútenia 👌Takže to takto nebude navždy, treba vydržať 🌝

Ďakujem veľmi pekne za rady… už som sa bala že len ten môj je cecok a nemôžem aspoň trosku existovať 😅 tak pozriem sa po tej šatke alebo nosiči lebo ono nie že keď sem tam neupracem a sem tam nenavarim ja skôr sem tam upracem a sem tam navarím lebo pri malom sa neda často 😂

Ja som mala taku dceru. Spavala doslova zaborena pod mojim podpazusim alebo medzi prsiami. Ani otocit som sa nemohla, lebo hned rev. Od prvej minuty v porodnici. Prve mesiace mame fotky len ako na nas spi na gauci. Zachranou bol pre mna nosic. Teraz ma 4 roky, sice je vyrecna, bude s hocikym, ale stale je to taka mala prisavka. Teraz mam druheho syna, on spi v postielke, na nas nezaspi, ma rad svoj priestor. Na rukach len ak sa moze obzerat.
Viem, je to tazke, ale zvladnete to. A mala rada- nic sa jej nestane, ak si chvilku poplace, kym sa najes alebo vycikas- ano, lahko sa mi to hovori, ako prvorodicka som to tiez nechapala/nedokazala.

A este k tomu spanku- nechaj ho s vami v posteli, sice budes mat par mesiacov znizeny konfort, ale jedneho dna to skonci. Ja som celu noc nespala, ked sla do svojej postele, 3 noci som mala normalne uzkost a to som sa na to neskutocne tesila.

Ja som prve 3 mes nevarila nerobila nic ine len starala sa o maleho. Tiez chcel byt v kuse so mnou

@andrea1606 zevraj dieta az v deviatom mesiaci pochopi, ze Ono a mama nie su jedna bytost. Prvy rok/rok a pol to bude Hlavne Len mama 🙂 My sme od zaciatku spali s detmi spolu, stale spime a to maju cez 2 a 4 Roky a je to uzasne, aj ked to sem tam boli 😄, deti to takto chcu. Laska rodicov je pre ne to najdolezitejsie na svete, aj ked chapem, ze si mamickou Este kratko a je to velka zmena, neporiadok, nedostatok casu na nic, na seba..ale to sa casom zmeni, uzivaj si tieto chvile vzajomnej blizkosti a lasky, kaslat na zbytocnosti, to najcennejsie v zivote mas prave teraz. Nosic a satka velka pomoc, urcite vyskusaj.u Nas nosil aj tato 🙂 aj ked zasatkovat som ho musela ja, aj nosic som mu musela zapinat 😄 ale rozplyval sa, ked mu drobci zaspali v nosici. Uzivajte si tento maly pokladik co najviac 🙂

@andrea1606 Je ešte malinký a to je normálne. Môj má už 10 mesiacov a ešte stále nedokáže späť bez mňa. Čiže treba sa naučiť robiť domáce práce keď je hore, dať ho do šatky, do nosiča, nájsť si cestu, očakávanie že malý bude spať a vy si za ten čas všetko porobite je virtuálna realita.

@andrea1606 prvy rok som robila uplne mimimum v domacnosti

@andrea1606
Moje tri deti boli do cca 9mesiacov na mne nalepené nonstop. Ja som mala tri šatky (lebo to bolo furt ogrcané), nosič. Všetky spánky na mne, s nimi som varila, upratovala, všetko. Do 6mesiacov to bolo len takto, potom sa to lámalo a bolo lepšie (už pospali aj v kočíku), ale od mesačného dieťaťa ani iné ako chcenie byť pri mame nečakaj, si úplne celý jeho svet 🤷‍♀️.

@andrea1606 môj starší syn bol presne taký istý, tak ťa viem úplne pochopiť. Nemohla som sa od neho ani pohnúť, všade som ho musela brat so sebou, ešte aj na záchod aby na mna aspoň videl, keď som sa sprchovala, jedine pri odtiahnutom závese na sprch. kúte a syn v kresielku. Pri varení mi aj špagety zhoreli a to doslova aj s hrncom :D mne veľmi pomohla manduca, niektoré domáce práce som zvládla len vďaka nej a väčšie upratovanie bolo mysliteľné, len keď bol doma manžel. Ako tak mi vedel zaspať v kočíku, ale keď som ho spiaceho odstavila na dvore, ani som dvere poriadne nestihla odomknúť a už mrnkal. Nechcem ťa strašiť, ale môj m a teraz už takmer sedem rokov, ale veľa sa toho nezmenilo. Cez deň nevie byť sám ani v izbe (našťastie ma mladšieho brata, s ním to ako-tak zvládne) a večer chce stále s niekým zaspávať, či so mnou alebo s tatinom. Proste nemá rád samotu. Spočiatku som bola z toho zúfalá, ale teraz som aj rada, že máme pri večernom zaspávani čas len pre seba 🙂

Veď ma len mesiac, čo od takej bytostky čakáš? ☺️Je par týždňov v novom obrovskom svete, predtým bol v teple, tme, stále ta počul, hojdal sa a odrazu bum, je dakde na svetle položený na matraci a mama nikde... Šok, plač, zúfalstvo.. Trochu to preháňam, dramaticky, ale myslím, že chápeš. J
Je to maličké drobca. Si jeho istota. A tie prve tri mesiace po pôrode je taky "4 trimester" keď sa akto tak adaptuje že už nie je v bruchu mamy
Čiže je úplne normálne, čo robí, že ťa vyžaduje a plače, lebo inak to nevie povedať. Čiže jedine to vydržať a tešiť sa z toho ze pri tebe s kľudom a dôverou zaspí.
Na domácnosť tetaz až tak neber ohľad, svet sa nezruti, keď nebude vyluxovane, jedlo aj na dva dni, či donáška sa dá objednať. Proste prvé mesiace sú také.. S tým nič
.

Ja mám podobnú skúsenosť, malý bol od mala kontaktný, prvé týždne som s ním prakticky preležala na posteli alebo bol so mnou v nosiči, v noci detto. Žiadny kočík ani spánok v postieľke, doma bordel, muž mi musel chystat aj raňajky a aj večeru, ktorú som jedla s ním na prsníku pri uspavaní, lebo ak som odišla do 5 minút plač. Potom si k nemu musel ľahnúť manžel, aby som sa mohla umyť. Teraz má 5.5 mesiaca a dokonca doobeda zaspí na 40 minút v kočíku, čo je zázrak, večer ho uspim v postieľke prirazenej a keď odídem, tak este tak dva krát sa zobudí, strcim prsník a zaspí. Poobede len ležať pri ňom alebo v nosiči, inak sa zobudí. A to sa z toho tešíme, že jako sa osamostatnieva postupne. Čiže, áno sú také kontaktné bábätká a treba im to dávať, lebo to potrebujú a postupne bude lepšie 🙂. Kúpiť nosič a šatku, fit loptu a tablet (mám pozrety celý Netflix 😁) utaborit sa v posteli, mať na dosah fľašu s vodou a dáke ovocie a domáce práce nechať na chlapa 😁

P.S. nosenie, spoločné spanie, dojčenie na požiadanie a naplnovanie jeho potrieb bezpečia a blízkosti má aj názov a volá sa to vztahová výchova 😉

Haha, no čo ti poviem, môj bude mať 3 roky a stále iba pri mne chce spat. Získava tým istotu a potom cez deň, on by sa kľudne aj sám von vybral, samostatny, šikovný...takže za mňa, dopraj mu tu blízkost, pocit bezpečnosti a zavolaj si radšej upratovačku či donášku jedla... To je len otázka pár mesiacov improvizácie, kým sa začne zaujímať o okolie a ty už aj niečo spravíš

Ja mam to iste q myslím,že X mamičiek tiez. Skus si kúpiť nosič. Ja vela nosím doma Mária moc nepospi. Aj teraz sme vonku. Ja si malú beriem aj na wcko inak sa nedá. No a naučila som sa ísť spat ako ide aj Mária...ako náhle som preč do 5min je hore. No kašlem na to lahnem a ležím pri nej alebo spim ...

@nucky to som nevedela 🥰 zas som sa naučila. Ja tak tiež robím. Kojim na požiadanie aj po 10min...ja to ani neberiem tragicky ,ze je naviazaná na mňa ...vcera u gynekologa na koze bola aj Mária so mnou🤪ja som povedala, ze ju plakať nenechám...

@mamelka tak výskumy ukazujú, že je to pre dieťa dobre takto a veľa žien to robí intuitívne, že to tak má byť 😉🙂

@andrea1606 ak ta potesim moj ma 4 roky a stale je taky😀Ale ako mesacny praveze bol s hocikym.Ja ani do obchodu bez neho nemozem

Ahoj, mala som to úplne rovnako, ale ja som ho aj chcela pri sebe on si na to zvykol len, nejako podvedome že veď musí byť pri mne aby som ho chránila cítila, a takto to ostalo. Už som to nezmenila a snažila som sa jemnými technikami. Takže doteraz 1,5r zaspáva pri mne, nie je na Tom nič zle obaja sme spokojní posteľ je zabezpečená. Odporúčam naozaj lupič nosič alebo šatku. Kľudne pozri v mojom bazáre mám na predaj. Ja som nosila veľmi dlho, a musím povedať všetko raz prejde a príde ďalšie obdobie iné ktoré budes riešiť, skús bábätko neprekladat keď zaspí ale zabezpečiť bezpečne priestor kde spí. Ine asi nepomôžem viac 🙂 prvý mesiac som sa ledva mohla najest čo si ja pamätám :D

Prepáč ale ja som sa teraz tak dobre zasmiala 😃 ostatné príspevky som nečítala, len tvoj úvodný, ale podľa nadpisu som čakala že tu niekto píše o aspoň 3.5r dieťati ktoré je veľmi naviazané 😁 veď je to malinké bábätko, nič iné nepozná len tvoju vôňu, znamená preňho bezpečie, potravu, teplo, jednoducho všetko na čom visí jeho život, je jasné že chce byť stále pri tebe! Ja mám takto celý deň na sebe zavesené dieťa a to má rok aj 2 mesiace, viem že je to na nervy vidieť okolo seba všetku robotu čo treba urobiť ale na to si nájdeš systém, uvidíš o mesiac, dva, všetko zapadne do koľají. Pre mňa je tiež záťaž že nestíham všetko tak ako bezdetná ale deti sú malé len raz, užívaj si bábätko, o chvíľu ťa už tak potrebovať nebude. Ten čas uletí tak rýchlo že sa ani neobzrieš a potom budeš banovať 😃 daj tomu čas, sama zistíš ako, čo a kedy robiť aby bol aj poriadok, navarené a aj deti spokojné spolu s tebou

Buď rada , prvá má nemohla ani cítiť , mala som pocit že má od narodenia neznáša , bola tatinkova princezná od narodenia a teraz mám tiež takého ako ty a poviem ti že úplne hovno urobím pri ňom ale užívam si to neskutočne 🙂 dokonca keď spí v noci dlhšie v postieľke tak mi je smutno za ním a tak každý deň frflem že sa kvôli nemu vyspím keď je so mnou v posteli :D fungujeme na nosiči alebo mám postieľku v kuchyni takže keď varím vidí ma a je v pohode aj keď to až posledné dva týždne , prvé dva mesiace som sa s prepáčením ani nevysrala sama čo bol nonstop na mne ...neboj ono keď začne viac vnímať tak sa to utrasie

@andrea1606 náš bol taký istý. 3 mesiace len so mnou. Na mne. Na varenie, upratovanie si nájdi niekoho iného, manžel, mama.... A venuj sa malému. Neskôr ti to oplatí keď bude spokojné dieťa a vybuduje si s tebou blízky vzťah 🙂 a rýchlo to leti. Uži si to, aj keď je to na psychiku, keď ani na wc sama nemôžeš, poznám to. Keby dačo tak napíš 🙂