Asi som vyhorela na materskej

tiez som mala podobne pocity a tiez som sa citila vinna, ale chce to nejaku zmenu..nech obcas vezme dcerku von niekto iny (napr. muz, babka, popr. nech ide na 1 den k babke - ak sa to da a Ty rob nieco co ta bavi....
ja som si tiez vravela,ze mozem byt rada,ze su deti zdrave,co maju vraviet mamy, co maju postihnute deti....tie si od nich neoddychnu

@margotka247 ako keby som čítala príbeh o sebe.Mam sice menšie dieťa,ale od začiatku tehu som bola na pn, takze som doma uz dlhsie .
Cele tehotenstvo som prelezala bud doma alebo v nemocnici. Takze velmi niekedy potrebujem spolocnost ludi,ale kazdy je niekde rozlietany, pracuje,dovolenkuje,len ja som stale doma ,teraz uz aj s dietatom. A zazivam presne taky stereotyp ako ty.
A ako hovoris,mam pocit,ze kazda jedna matka je odomna lepsia ako ja, lepsie to zvlada, nie je taka nervozna, je krasna, upravena. Urcite ma doma tip top poriadok, navarene, pozehlene,dietatko jej krasne spapa obedik a ja sa len zakazdym nervoznim ,ked nechce jest.. juuj aka zlost vtedy do mna vojde..
nie si sama,neboj.. 😉

Tvoje pocity sú uplne normálne, si tu na 120% pre dieťa a pre seba 20% a z toho polovicu prespis. Ak máš niekoho , koho môžeš zapojiť do starostlivosti o dieťa choď do toho, aspoň pár hodín za týždeň. Ak spí cez deň, venuj sa sebe a vykasli sa na domácnosť raz za čas. Ja tiež pomaly odratavam čas do septembra, kým pôjde starší späť do škôlky 🙂 a v apríli možno nastúpi aj mladšia a skončí tento 4,5 ročný stereotyp.

@margotka247 tak velke dieta uz dokaze ostat s babkou ci babysitterkou. uplne chapem tvoje pocity a to som doma len nieco okolo roka a pol...potrebujes cas len pre seba, idealne vikend. ak sa neda s manzelom spolu, tak chod sama alebo s kamaratkou. mas nejake konicky? zacni sa im venovat. po materskej ides naspat do prace? lebo aj to je celkom dobra vyhliadka, zmenis myslienky a tie dni uz budu ine...co mozes teraz vnimat ako posledne mesiace, ktore stravis tak intenzivne s dcerou doma

kludne sa to moze stat, v podstate je to praca a mas to taky isty stereotyp ako ked chodi niekto denno denne robit niekde za pas. musis si kazdy den ten den trosku niecim ozvlastnit alebo urobit nieco inak, ist sa prejst inak, pustit si k upratovaniu hudbu, ak mala spi tak na sluchatkach, tancuj si, spievaj si, trosku musi samu seba donutit k tomu aby si bola veselsia 🙂

Ahoj.na jednej strane ta chapem ze ti to skoro tri roky ide na nervy.ten stereotyp bez moznosti malu odlozit ked potrebujes nabrat druhy dych, alebo len chvilku pre seba...
Na druhej strane ti trosku zavidim ze mas moznost byt s malou.
Mam mesacneho syncek. Zijem v zahranici. Tu u nas je materska 4 mesiace. Pracu mam len na sezonu cize nastupit budem musiet na zaciatku buduceho leta. Vychadza to ze s nim budem doma do 8 mesiacov. Uz teraz sa toho bojim ako pojdem do prace a celu sezonu ho takmer neuvidim a nehovorim o vychovavani a tak celkovo.stale na to myslim...
Len som tym chcela povedat ze ta chapem ale stale to nieje take zle ako keby si s nou nemohla byt. Ja viem ze aj ja budem mat dost,budem mat nervy a mozno by som mala podobne myslienky ako ty (viem o com hovorim.bola som ucitelka) ale menial by som aby som mohla ostat s malym aspon dva roky..
No ale toto ti asi nepomohlo.
Len som mala pocit ze to chcem zo seba dostat..

je to úplne normálne, že máš takéto myšlienky z toho stereotypu na materskej 🙂 za chvíľku pôjde malá do škôlky, tak to už nejako zvládneš tých zopár mesiacov 🙂 nájdi si nejakú novú záľubu 🙂 napríklad ja som maľovala obrazy podľa čísiel, alebo som čítala knihy, to ma dostalo do úplne inej reality, alebo som chodila cvičiť, to mi zase dvihlo endorfíny 🙂

@margotka247 Ahoj, ja mám dve deti, čakám tretie. Za tri roky budeme mať tri deti a ver mi, že ťa chápem. Chcem ti len povedať, že ber to ako šťastie, že máš veľký priestor venovať sa svojej dcérke. Ja mám zatiaľ dve a nestíham, nech sa snažím akokoľvek. Tiež riešim na ihrisku presne tie isté veci ako ty, len s tým, že musím ešte behať aj za mladšou, ktorá uteká. Ja by som ti poradila, aby ste si robili také výletiky s dcérkou. Napríklad sa choďte niekam previezť vlakom. Alebo choďte si niečo pekné kúpiť, venujte sa jedna druhej. Nehovorím, že stále, ale urobte si také dva tri dni do týždňa len vy dve samy pre seba. Ja mám radšej čas, ktorý trávime samy, že sa ideme niekam prejsť, ideme do knižnice, na výlet, lebo dievčatá sú kľudnejšie, ako keď ich naháňam po ihrisku . Na druhej strane, ja som hodne komunikatívny človek, to znamená, že na ihrisku sa vždy snažím vykecať s inými mamičkami. Mňa vyslovene materská tiež nebaví, ale rovnako si neviem predstaviť, že by som išla teraz robiť, zažívala stereotyp niekde v práci. Radšej sa venujem deťom, domácnosti..inak je pravda, že mne aj neuveriteľne uteká čas, takže ja sa ani nemám kedy nudiť. Ako píšem, skúste si robiť všelijaké aktivity, príp. sa skús vyventilovať z tohto stereotypu tým, že začneš chodiť na nejaký krúžok, alebo si zacvičiť. Viem, že u nás hodne mamičiek chodí na kurz šitia a podobne, ak teda máš kde nechať dcérku. Inak poznám pár mám, ktoré prste tá materská nebrala a nemyslím si o nich, že sú teraz horšie mamy, lebo netúžia byť doma do 3 rokov dieťaťa. Každá sme iná, tak hlavu hore. Bude lepšie ! 🙂

@dai
@mila23
@januska20
@ewusha01
@tana85
@henrikir
@zuzka_ant
@danyb
@simculllka
ďakujem vám veľmi pekne baby...až sa mi tisli slzy do očí ako som to čítala, takú podporu som naozaj nečakala, ste skvelé...je mi o niečo lepšie naozaj..a s tou záľubou sama pre seba máte úplnu pravdu, väčšinou keď je s dcerkou vonku manžel tak upratujem, žehlím alebo doháňam nejaké resty v domácnosti a to je chyba, pred tehotenstvom som aktívne cvičila a potom sa mi nejak prestalo chcieť, ale asi je ten správny čas opäť začať aby som sa nezbláznila..ešte raz vám ďakujem a držím nám všetkým palce 🙂

@margotka247
skratka MD neznamená materská dovolenka
ale materská demencia..
je to normálne,tvoje pocity sú oprávnené a 3 roky mať stereotyp od kedy otvoríš oči do vtedy kým ich nezavrieš je jednoznačne na mašlu..
nehanbi sa za to,stačí ked každý deň vypustíš stereotypy za inú činnosť,alebo ich obmeniš..
tu pomáha iba to že muž ťa cez víkend vymení,ty sa vyspíš do kedy chceš,on nech v nedelu navarí,alebo uprace kuchynu a chodte spolu von..
aj tieto maličkosti vedia naštartovať a upokojiť..

@margotka247 ver mi,ze ked nastupis do prace,bude ten stereotyp este horsi..resp.skor ani nebudes vediet,ako plynu dni.

Ja som mala vyhodu,ze sme cez vikendy si robili prechadzky,ci parkrat do roka sli na par dni na dovcu a mam tu rodinu,chodila som aj cvicit (odkedy robim,nebola som ani raz) a z mamiciek z ihriska su mnohe moje kamosky..

Treba chodit na vylety,odreagovavat sa,naberies energiu,ktora ti pomoze tazsie dni prekonat.
Alebo chod do prace a dieta daj do sukromnej ms..

zodpovedne mozem povedat ze kazda z nas si tym presla. treba nachvilku vypnut, aj ked to sa lahko hovori a nie tak lahko urobi. ono, ked pojdes do prace tak sa to na jednej strane zlepsi lebo uz ten stereotyp upadne, ael zacne nahanacka. ala kazda sme to zvladli, aj ty budes v pohode 🙂

To mňa akože baví okolo syna lietať len skôr z manžela mám stereotyp, nuda príde z práce vyzlečie sa, a ako prvé čo mi dáš najesť, čo si varila. Doobeda ako je v práci máme zábavu zo synom ale poobede to už nieje ono, občas chodievame vypnúť von ale to nepomôže preto lebo mám žiarlivého manžela a aj keď sme vonku ma upozorňuje kam pozeráš, nepi tolko... bola som dva krát sama vonku na tajňáša keď bol na noc na rybách a supeer takých večerou viac na odreagovanie... sám od seba by ma von nepustil takže mám pod papučáka 🙄 a prestáva ma to baviť 😖

Necitam diskusiu, lenpridam par slov.. Pri tretom narocnom synovi (po narocnom tehotenstve) mam za sebou syndrom vyhorenia aj ja.. Som doma 5ty rok, kym som nebola tehotna zazivala som najkrajsie obdobie zivota.. Potom ked prislo narocne tehu, neustale mi bolo zle, mala som riziko predcasneho porodu, nemal mi okrem pracujuceho muza kto pomoct, mevedela som dychat, stale nervozna.. Ked sa mi narodil syncek, bol velmi nervozny,uplakany, chorlavy a tento cely rok ani neviem kolko krat som revala ze to nezvladam a je mi strasne.. Vsetko co som robila a robim mam pocit, ze zbytocne, vsetci beru ako samozrejmost ze som tu.. Ale pomaly sa to lepsi - syn ako sa zacina sam pohybovat, je veselsi, chory nebol uz 2tyzdne, muz ma uz druhu dovolenku a ja robim aj ine veci ako cely rok.. A tak sa napatie vo.mne trocha uvolnuje, aj ked stale to nie je ono.. Ja dufam, ze ma opat vsetko zacne bavit ked maly zacne chodit a bude viac rozumiet.. Mna velmi bavi byt s detmi, ale potrebovala som proste aj ine cinnosti k zivotu..

Skus zmenit ovzdusie,ak mate moznost aspon na vikend chod s muzom sami niekam (ja by som tak rada, ale neda sa) rob si cas aj bez dcery.. A hlavne vysvetli aj muzovi ako sacitis, ja som tomu svojmu vela povedala a úavilo sa mi.. Aj on sa potom viac snazil aby som bola viac osamote..

Vychovať dieťatko je naozaj to najťažšie, hlavne, keď robíme všetko pre to, aby sme boli dokonalé my, naša domácnosť, a aby naše dieťatko dostalo všetko naj, kladieme na seba neskutočné nároky, niet div, že sme z toho zúfalé. A najhoršie je, keď nás nemá kto zastúpiť, nemáme žiadnu pomoc. Skús občas niečo ako meditáciu, pri zaspávaní, prebúdzaní, proste keď máš pár minút, len tak na nič nemyslieť, nič neriešiť, nechať hlavu prázdnu, skús pomaly a zhlboka dýchať, dýchanie dokáže spraviť zázraky. spoň pár minút, desať, dvadsať dôkladných nadýchnutí a ešte dôkladnejších pomalých vydýchnutí.
A čo sa týka tvojich pocitov, nielenže nie si sama, myslím, že každá z nách to pozná.
A ešte, skús vysvetliť manželovi, ako sa niekedy cítiš, aj keď muži to možno ani nepochopia, a choď sama von na prechádzku či beh, stačí 20 minútiek. Nech on za ten čas niečo poupratuje 🙂.

@margotka247 asi si sa chcela len vyrozprávať, aj to pomáha, dať to zo seba von. Poviem Ti len toto - aj keď sa Ti zdá byť teraz toto obdobie neúnosné a " na palicu " , ešte rada si raz na tento čas spomenieš, je totiž najkrajší v živote ženy-matky a nikto Ti ho nevráti. Uplynie ako voda, čo je to 3 roky? Skús sa na toto obdobie pozrieť aj z inej strany. Čo by iné ženy za to dali, keby toto obdobie mohli prežívať? Hľadaj aj pozitíva, nie len negatíva dňa prežitého s dcérkou. Učíš ju, dávaš jej príklad, je jasné, že malinká vidí len Teba a pýta sa Ťa, si pre ňu všetkým jej svetom. Ver mi, sú to vzácne chvíle a veľmi rýchlo uplynú, vrátiť späť sa nedajú, nie je žiadne repete pri tomto dieťati.

Všetko má svoje pre a proti. Nájdi si čas sama pre seba a venuj sa tomu, čo máš rada. Ja svoje deti ľúbim nadovšetko, ale rovnako rada mám aj čas sama pre seba alebo ak ho trávime spolu s manželom bez detí.