Ako zvládať náročné 3,5-ročné dieťa?

@vea28 ahoj ja by som to skúsila cestou cez psychologicku su uzasne terapie hrou veľa sa naučíš aj ty ako mamina držím palčeky

@vea28 no treba sa mozno zamysliet aj nadtym preco taky je. Predsa je to vysledok vasej vychovy..

Daj konkretne priklady, lebo tazko hadat, o co ide...
Aj nas je tvrdohlavy, lebo aj ja som 🙈 a je v podobnom veku a vidiet ako velmi velmi nas kopiruje!

@vea28 v 3 r a v druhej škôlke? Ufff. Neodporúčajú vas k psychológovi? Boli ste? Prijať dieta take ake je, je fajn. Ale netreba sa zmieriť s tým ako sa sprava ale robit s tým niečo. Preložiť dieťa na inú MŠ nie je riešenie.
Podla toho co opisujes to vyzerá na extrem a možno aj nejaký problem

@elizabet173 veľmi pekne si to napísala. Len nebolo by na škodu, keby navštívila psychologičkau, lebo chlapček mozno za to ani nemôže, ked je tam nieco ine ako len tvrdohlavosť atď...
Ale súhlasím, hlavne veľa.lasky a ťažko sa vyjadriť ked nevieme o co presne ide

3,5 rocne a uzvam rozkazuje a jedrze no tak tu ste uz asi zlyhali, v tomto veku uz malo mat dieta stanovene hranice co budete robit v puberte touz nedate proste stanovit pravidla nedodrzis budesv izbe pojdes skor spat musi sa naucit comoze a co nie napis viacej pre o ste zmenili skolku preco a ako je drze opis sytuacie

@elizabet173 Prosim ta tu knihu Maly tyran napisala Jirina Prekopova?

@vea28
A ako ho teda vychovavas?
Moja staršia bola tiež náročná, pomohli pevne hranice, žiadne ustupovanie, že si niečo “vyreve”. A to revala a hádzala sa o zem niekedy aj 2 hodiny. V škôlke veľký problém, nejedla, nespala. Istý čas bola na poldenny pobyt a postupne si zvykla. Ale do tých 5-6 rokov to bolo ťažké. Na návštevy dme chodili minimálne, na ihrisko tiež. Radšej sme boli veľakrát doma.

Nemenili sme škôlku kvôli správaniu,ale dochádzaniu, táto druhá je nám bližšia,aj keď tá prvá bola perfektná a naučili nás veľa. Môj syn je s nami v zložitej situácii, má o 8 rokov staršiu sestru a vyrastá medzi dospelými, čiže rovesníci sú len v škôlke a občas vonku. Táto situácia pri socializácii moc nepomáha, keďže je viac doma a aj keď občas ochorie, či zatvoria škôlku. Neberiem veci ľahkovážne,bola som u školskej psychologičky a snažíme sa riešiť problém empatie. Sťahovali sme sa nového bytu,pri deťoch sa s mužom striedame,lebo obaja máme prácu, ktorá sa nedá robiť z domu. Aj keď mám prioritu rodinu,jej blaho, nedokážem všetko stíhať. Môj syn má hranice,vie čo môže a čo nie,doma mu je všetko jasné,no pri cudzích deťoch, ľuďoch chce riadiť všetkých a neustále ich komanduje. Je silná osobnosť.

Áno, riešim to tak,no vždy sa to nedá. Jeho sestra má svoje povinnosti a občas sa pohrajú alebo tvoria, no nechcem,aby to robila nasilu,lebo my to chceme. Ona má dištančne školu,po nej ešte úlohy. Aj tak pomáha, keď potrebujeme.Syn dlhodobo odmieta si pripustiť,že sa nemá do iných ľudí starať. Je odvážny, zvedavý a nemá problém nadviazať rozhovor s hocikým, nebojí sa a nehanbí,tak nerozumie,že mu to zakazujeme si prejaviť názor.

@vea28 ja mam pocit, ze je to trocha zacarovany kruh. Ty syna vidis a vykreslujes ako silnu osobnost, odvazny, priebojny, drzy, diktator. A potom sa automaticky k nemu tak aj spravas a tieto vlastnosti v nom podporujes. Rozumiem, ze chces podporit jeho prirodzenu osobnost, aby mu ta priebojnost zostals, to je super, ale ako ty ho vnimas, to nanho projektujes. Skus sa trocha odosobnit a v imat ho proste len ako kazde ine dieta. Nepouzivat jeho vlastnosti ci dobre ci zle ako ospravedlnenie v style nerozumie, lebo je tvrdohlavy, neposlucha a uteka lebo je odvazny a podobne. Neboj sa on rozumie velmi dobre, len treba nastavit pravidla naozaj prisne a bez strachu, ze nejakym sposobom zlomis jeho osobnost. Mam pocit, ze prave ten strach ta brzdi. Ak je odvazny a priebojny bude stale aj ked budu platit prisne pravidla.

@vea28 stale nechapem, kde je problem.. zs niekomu na ihrisku povie svoj nazor?

Áno aj to,lebo rodičia nechcú,aby sa ich deti s ním hrali. Svojou predstavivosťou a možno rečami ich poburuje, neviem. Nenadáva, neubližuje, vymýšľa si situácie. V škôlke aj napriek tomu,že deti upozorňuje a je vraj "negatívny" ho majú radi a vyhľadávajú jeho spoločnosť, čo sa učiteľky čudujú. Mám v tom zmätok a naozaj neviem, čo s tým. Nehrá sa s mobilom,tabletom, hrá sa s hračkami, jediné čo pozerá rozprávky a to tak dve,tri za deň, chodíme von aj sa s ním hráme, občas kreslíme, nemám to rada,no aj v kuchyni mu dovolím byť, občas mi pomáha alebo sa pozerá, keď varím. Píšete mi,že musím byť prísna a striktná v pravidlách, myslím si,že som, dcéra to tvrdí,že som.

Mama nás vychovala štyroch a hovorí,že nech nechcem,aby bola z neho ovca, že je to osobnosť a treba ho podporovať, psychologička,že je málo empatický,ale tvárny, učiteľky v škôlke,že veľmi negatívny,ale obľúbený.

@vea28 ajajjj,to s tou silnou osobnosťou dnes je veľmi casty argument. Osobnosť treba v prvom rade tvarovať . Rodicia su od toho, aby dieťa naučili, ako sa správať. Vyhovoriť sa na to, ze je osobnosť, preto je taky, nevedie k ničomu dobrému. Každému dieťaťu by sa páčilo komandovat a každému dieťaťu by sa páčilo, keby bolo po nom. Prečo to ine deti nerobia? To, ze je zrejme priebojny a odvážny je dobre podporovať ale zároveň ,,usmerňovať " ho. Vyuzit tie vlastnosti v jeho prospech a dobro. Lebo ak ho nechas rast v tom, ze ,,si skela osobnost, a si taky aký si tak otoci sa to neskor aj proti vám.
Skus častejšie zasahovať do situacii ak vidíš, ze robi niečo, co sa iným deťom nepáči, ... ak ta upozorni niekto na jeho nevhodné správanie, spozorni a skús pochopiť, prečo? Za co konkrétne ta kritizujú? Stále si nenapísala konkretny príklad.

@vea28 zasahovať myslím tak, ze mu vysvetli ze toto nie je pekne, nie je to správne . Nie riešiť problém medzi deťmi, len mu ukázať co je vhodné a co nie.

Napíš nejaký príklad čo akože konkrétne ľuďom môže vadiť na 3,5r dieťati pokiaľ nebije, nenadáva a neubližuje deťom? Fakt si neviem predstaviť čo to je..

Hnevá sa a povie to, urazí sa,je hlučný. Napríklad: v škôlke povedal deťom,že pre ne rodičia neprídu,oni plakali a báli sa. Na ihrisku boli deti a on im povedal,že tak sa nemajú hrať,ale tak ako on hovorí a keď nechceli, zničil im niečo,čo mali postavené. Keď odporujem,lebo chce nosiť domov staré hračky z vonku,tak sa nahnevá a kričí,že ma neľúbi a že som zlá mama. Ak sa nájde dieťa, ktoré robí lapajstvá, hneď sa pridá a robí viac zle,potom sa predbiehajú a nedá sa zastaviť ako vynášanie piesku z pieskoviska, behanie po mlákach, putá pozornosť, keď berie hračky iným,so staršími deťmi nemá taký problém,lebo oni ustúpia alebo si robia po svojom a on sa prispôsobí.

@vea28 nenapadlo ti, ze je taky panovacny prave preto, ze doma musi stale toto a toto a hento, podla pravidiel? Akoby pocitoval, ze takto to zaziva on, tak komaduje dalej... ja zacinam byt celkom alergicka na slovne spojenie prisne hranice

Priznám,že to nezvládam,som nervózna a moja nálada ovplyvňuje celú rodinu. Je určite kus pravdy na tom,že doma máme pravidlá a upozorňujem ho na veci, čo robí zle a potom pravidlá v škôlke a je toho veľa na jeho hlavu.

@vea28 ahoj. Mne sa velmi paci Martina Vagacova a jej Efektivne rodicovstvo. Teraz vydala knihu Ako prezit rodicovstvo. Ziadne dlhe filozofovanie, ale prakticke rady. Dava aj konzultacie a mnohym pomohla. Vyskusaj 😉

@vea28 ale také sú deti podľa mňa často.. na to je tam učiteľka aby ostatným vysvetlila že to nie je pravda a tvojmu chlapcovi vysvetlila, čo sa vraví a čo nie.. podľa mňa stačí neustále usmernovanie, učiteľky si určite vedia poradiť ako to riešiť.. (áno, áno ja viem že ich majú veľa, ale to k tej práci jednoducho patrí - to pre prípadné námietky prečo by to mali uč.robit)

keď si pri ňom ty a robí také veci tak musíš zakročit ty, čo určite robis.. samozrejme aj doma sa porozprávať o tom čo vraveli učiteľky (predpokladám že sa ti sťažujú preto to riešiš) a aj niekoľko krát v dni sa k problému vrátiť a opakovať ako konkrétne má v situáciách reagovať.. čiže, to že si deťom vravel.ze maminky neprídu fakt nebolo pekne, to sa nevraví, ako by ti bolo keby to niekto povedal tebe že neprídem? Veď maminky prídu vždy.. tiež pátrať po tom, prečo to vlastne deťom povedal? Po com to nasledovalo? Určite len tak neprisiel a nezakrical že dnes neprídu haha, ale bola to nejaká reakcia..

Ma stále len 3,5r l, to ako sa správať v spoločnosti sa ešte stále len učí skúsenosťami a pozorovaním okolia.. každé dieťa je iné, niektorému to príde hneď, inému trocha pomalšie.. treba stále dookola opakovať ako verklik, poučovať, dávať príklady.. "ako by sa ti páčilo keby to urobili tebe?" Ak nezaberá, tak urobiť to isté jemu - zobrať hračku, zničiť aj pieskovy hrad Atď..

Môj posledný syn má celkom náročnú a nervnu povahu.. možno o polovicu menej by nervacil, keby som ja mala inu povahu a vedela viac ustúpiť ale ja som zase tvrdohlavo spravodlivá.. čize ak on niekomu trhal hračku z ruky, urobila som to isté ja - aj za cenu že dostal na mna nervy a potom keď prešli porozprávali sme sa... A zapamätal si že sa to nerobí... Treba vydržať a donemlatom opakovať..

Možno to nie je psychologicky správne a ani to nemusí fungovať na všetky deti samozrejme, je to len moja skúsenosť a pohľad na vec..