Ako vytvárate doma deťom pocit domova?

To v dnešnej dobe sa už musí strojiť domov pre deti aby sa cítili doma v bezpečí?
Prirodzenosť, láska, normálni rodičia.
To je to čo dieťa potrebuje.
A normálnu fungujúcu a čistú domácnosť bez rodičov alkoholikov alebo iného asocialného správania.

Nijak, ma sa normalne zit a deti sa pridaju. Nic specialne nerobim, nehrame divadlo. nebudem vypekat a ritualovat, ak to proste do nasho zivotneho stylu nejde..

Nejde toto prirodzene?To sa musí vytvárať?

Nijako som sa o to zvlast nesnazila a brala to prirodzene, az kym som nesla s detmi byvat sama do podnajmu..bala som sa, ze si tam nezvyknu :( Zariali sol im izbicku, spolu sme nakupovali doplnky do bytu, od riadov, priborov, kazdy mal svoju deku, vankus, plysaka, samozrejmostou bolo aj predtym sa spolu najest, vecer si pozriet spolu nieco v tv, rano ich zobudit, pomoct vypravit do skoly.. vtedy mi stn povedal, ze pre neho je domov tam, kde som ja. Takze nic z toho vyssie asi nie je podstatne, ak tam ta mama "je". A ked sme sa prestahovali do "svojho" to bol este vacsi pruser, byvali sme isty cas na polostavenisku, bez interierovy h dveri, svietidiel, ale napiekli sme medivniky a mali sme stromcek 😀.

Sa mi automaticky pri slove ritualy preblisol v hlave obraz tanca okolo ohna 😄

ja som pocit domova

Jejda co sa tu zasa chytate za slovicka. Vytvarat nemusi hned znamenat, ze sa to vytvara nasilu..

Nad tymto som sa nikdy nezamyslala…ani neviem co by som na to povedala. Ja sa citim doma dobre, lebo je tu utulne, cisto, teplo, vona vareneho domaceho jedla, stale sme spolu, tulime sa, citame, kukame tv.
Mozno si vytvorte nejake vase tradicie a zvyky. Postupom casu, nie nasilu😊
Mozno vystavit obrazky, co deti nakreslia alebo co vytvoria.

Šťastná matka, šťastná rodina

Ano, presne tak, ja som to teplo domova. Ak je mama doma, je to pocit domova. Ak mama doma nie je, nieco tomu domovu chyba. Toto si pamatam z detstva a toto presne ma aj moj syn podla toho, kolkokrat denne sa opyta, kde je mama a kedy pride 🙂
O vytvaranie tepla domova sa s manzelom nesnazime nejako uporne a strojene. Upratujeme, varime, chystame jedlo, pomozeme s hocicim, pohladime, pritulime, pobozkame, napomenieme, zahrame sa spolu, ucime sa spolu, rozpravame sa o vsetkom co nas trapi alebo tesi.. To, ze sa clovek dietatu venuje a ze dieta ma v tom rodicovi pocit bezpecia a istoty a ze rodica maju medzi sebou pekny vztah plny lasky a porozumenia, tak to je pocit domova.

Láskou?

Najviac co detom mozeme dat je ukazat im pekny vztah medzi rodicmi, aby raz vedeli ako ma vyzerat laska a respekt k partnerovi. Ja si potrpim na pekne veci, takze to vidno aj na nasom byvani, ale aj keby sme nemali peniaze na tieto veci, tak zaklad je mat cisto a viest aj deti k starostlivosti o domacnost.
Dolezite je, aby sa doma citili bezpecne a vzdy prijate, aby vedeli ze sa nam mozu so vsetkym zdoverit atd.

@ivik4 :D

Krásne ste to rozpísali, aj som sa zamyslela viac krát.

Nijako, zijeme, lubime sa, hrame sa, upratujeme, varime, sem tam pokrycime, vysvetlime, ospravedlnime..
Ja som z rodiny, ktora mala od pocitu bezpecia a pohody na mile daleko. Moje detstvo bolo strach o zivot a zivot mojej mamy a sestier.
Vzdy som vedela, ze ak raz budem mat muza, len takeho, pri ktorom sa budem citit bezpecne. Ktoremu budem moct vsetko povedat, ktoremu nebude vadit, aka som. Nasla som takeho a aj ked je to u nas obcas ako na psychiatrii, je tu pohoda 😀 a pre deti, ak sa mama netrapi, ak je spokojna, vesela, su aj ony. Nasa 6 rocna, ked sa s muzom objimeme alebo si dame pusu, uz robi ksichtiky, ze mu mu mu.. tak jej vravim, nech je spokojna, ze sa lubime..uz si to uvedomuje, lebo postupne sa v triede rodicia jej spoluziakov zacinaju rozchadzat.

Nič cielene nevytváram. Denne dcérku objímam a hovorím jej, že ju ľúbim. Denne ma vidí objať sa a pobozkať s jej ockom. A aj mimo rodiny a domácnosti sa k ľuďom správam slušne a s rešpektom.

Pocit domova sa buduje postupne. To čo do neho dáš dieťa vníma veľmi intenzívne, keď upratujem chápe že to tak musí byť, preto upratujeme spolu.
Keď príde tato domov, uteká ho privítať, ja mu dám pusu a ona tiež automaticky nastaví pusu.
Ako sa hovorí treba žiť a dieťa sa pridá 🙂
Keď mi povie maminka podme domov keď sa necíti bezpečne, tak odchádzame lebo viem, že budujeme domov a to zahreje pri srdci. Budovať domov treba od začiatku, tu v hlavnej úlohe sú rodičia 😊 tráviť spolu čas, robiť spolu aktivity, a dôležité je ich ľúbit nech sú akékoľvek deti 🙂

@amelie2017 deti to majú dnes hrozne ťažké, lebo naozaj je veľa rozvodov a byť toho svedkom v 6 rokoch, je fakt moc. Ale zas presne ako píšete kočky, láska a pohoda doma je najviac.

Podla mna vsetko co si napisala. Ako dieta som mala celkom dobry pocit domova, ale ked sme isli na navstevu k urcitym ludom, mali doma ovela viac utulnejsie a prijemnejsie. Takze ja si myslim ze nezaskodi sa snazit a robit viac ako len byt stastna mama. Chystam sa uz dlhsiu dobu si byt zariadit skutocne pekne, ale zial zatial nestiham. Ritualy su velmi silne a urcite pomahaju navodit rodinnu atmosferu a budu to urcite spomienky ku ktorym sa budete vracat. Mne sa tiez pacia take spontanne sialene napady.