Ako ste sa dostali z popôrodnej depresie ?
Ahojte,ako ste sa dostali z poporodnej depresie? Ako ste si zvykli na babatko a kedy ste k nemu zacali citit tu pravu matersku lasku?Nebojite sa byt same s babatkom doma?
Brali ste aj lieky na poporodnu depresiu? Ako ste to zvladali?
@dorotik dakujem za radu,ja uz lieky beriem a je mi o kusok lepsie.No velmi mi pomaha ked viem o tom viac.Takze ty si to mala 4 mesiace ale bez liecikov.Mna len fakt trapi len to,ze som si vzdy myslela,ze hned po porode budem do maleho zamilovana no ako to tak vsetko studujem tak vela mamiciek to tak tiez nema a musi sa to postupne ten vztah vytvorit.Len mne je luto malinkeho,ze co ak to citi,ze ta mona laska je este taka ina...
@dorotik baby blues trva 2 tyzdne. Potom uz je to depresia
@nini15 netrap sa, vela je takych. Ja som to mala tiez, teraz po 2 mesiacoch je to uz ovela lepsie, aj ked aj teraz ma vie chytit brutalny stav. Je to uplne normalne, deje sa to bezne 🙂 u mna to tiez nebola nekonecna laska na prvy pohlad, ale postupne prichadza a rastie 🙂 lieky som nemala, ale bola som niekolkokrat u psychologa, a mam listok aj k psychiatrovi, ak by som chcela lieky. Gynekolog sa len usmial, ked som si ho pytala, ze ma takych vela, ze kvoli tomu nemam byt smutna. Drzim palce 🙂
Tiež som mala. Otrasné obdobie, prešlo to samé po asi 5 mes. Ale doteraz (20 mes) od pôrodu je to také náročné
@queen_mary nas maly ma mesiac a pol a ja som stale taka cudna.mam ho rada ale este to neni take to prave.To viem,ze nie sme jedine len je to strasne,ze clovek sa tesi na babatko a zrazu bamm a necitim to tak ako som si to predstavovala.ano aj moja gynekologicka,ze to ma vela zien bohuzial:( dakujem krasne za slovicka🙂
je dobré si to takto uvedomovať. si citlivá a vnímavá žena! vôbec to neplatí, že musíš niekoho mať rád, pretože je to tvoje dieťa, poprípade si vyčítať, že ho nemáš tak rád, ako by si mal, že k nemu necítiš to, čo všetky ženy vraj rovnako pociťujú. moja mama chcela dieťatko, mňa 3roky. mala iba jeden váječník a preto sa veľmi bála, že nebude môcť byť tehotná. keď som sa mala narodiť, tak všetkým naokolo povedala, že by chcela byť týždeň so mnou sama, dokonca povedala mojej babke, jej mame, nech nechodí hneď...no a čo sa stalo. z tej mamy, ktorá chcela mať všetko pod kontrolou, vedela do čoho ide, milovala ma od svojej túžby, cez celé tri roky kedy po mne túžila, cez tehotenstvo, bola na vsetko pripravená, tak povedala, že keď ma rozbalila z perinky,keď prišla z porodnice, tak začala plakať...povedala mi že: nevedela som, čo mám s tebou teraz robiť. je veľmi dôležité tento stav vnímať a má ho každá žena. lenže niektoré ho majú v inej forme...matky, ktoré nepocítili poporodnú depresiu majú naopak veľmi úzkostné stavy, keď dieťa odchádza z rodného hniezda, nie sú pripravené na tú druhú stranku mince. a spolu to velmi súvisí, sú to konce jednej úsečky zvanej materstvo a celý komplex pocitov a udalostí, očakávaní predtým a potom, očakávaní od seba, života, dietata...velmi velka zodpovednost a citlivosť z dovodu poklesu ženskych hormonov...
@nini15 nemyslím si, že niektoré matky sa pretvarajú, len nemusia byť natoľko citlivé a vnímavé v danom období, možu to byt aj ženy, ktorým iba materstvo, za celý ich život, dávalo zmysel, no celý ich ostatný život bol o ničom (to vidno potom, ked dieta domov opustí)..citlivá matka vie byť nesmierne prínosná v dnešnom svete, ktorý je tvrdý a nekompromisný...no je pravda, že sa z toho musí svojou vôlou pomaličky dostávať, velmi pomáhajú rodinné stretnutia, (ja nie som veriaca ale aj rozne kretsnaske komunity)komunity s inými ženami...žena je sociálna bytost a v čase týchto velkých životných zmien potrebuje okolo seba vidiet že aj iné ženy to tak maju...neprepadne deziluzii, že je s nou niečo v poriadku. precenované frázy typu: dieta miluješ od prvého momentu keď ho zbadáš su frázy...každý jeden vztah, každý jeden, je tvorený časom, a skúsenostami, ktoré nám ten vztah a jeho hlbku potvrdzujú...🙂
@pavla137 ooo boze dakujem za tieto riadky a slova,ktore mi prave na dusicke urobili blaho🙂))ja to akoze aj vsetko chapem len ked som s malym sama tak stale mi idu hlavou myslienky,ze co s nim budem cely den robit a ze za chvilu sa zobudi,ze za chvilu bude plakat a proste nie som este zvyknuta na to vsetko tak ja som stale v strese a kedze sa len teraz davam do kopy tak som este taka nijaka vo vsetkom...aj napriek tomu,ze mam uzasneho partnera a rodinu co mi pomahaju a vedia o mojom vztahu.preto ma to trapi,ze mam na svete vsetko co som chcela a napriek tomu som aka som:(tak verim,ze casom sa to teda vykrystalizuje a moj maly bude mat milujucu matku,ktora sa nebude nicoho bat
Ahoj, ja som síce popôrodnú depresiu nemala, ale teda keď sa malá narodila, tie prvé týždne som bola sklamaná a rozčarovaná poriadne. Úplne inak som si ten život s bábätkom predstavovala a môže za to aj prezentácia ľudí napr. na instagrame kde pomaly už hneď po príchode z pôrodnice ide mamička s babom do kaviarne, ona si spokojne pije kávu a bábo spinká alebo s 5 týždňovým do tatier na wellness pobyty.
Naša malá stále plakala, nikam sa s ňou nedalo ísť, v kociku nevydržala dlho a s revom sme chodili domov. Chce to len ČAS. Teraz ma mala 4,5 mesiaca a je to o milión percent iné, cez deň takmer vôbec neplace, kľudne ju môžem kocikovat, ísť s ňou do kaviarne, na návštevy a hocikam, ona je pokojná a obzerá sa. Cez deň sa pekne zahra aj sama, ja mám čas nalicit sa pri nej, oddýchnuť si a vypiť kávu.
Tie prvé 3 mesiace sú veľmi náročné, aj pre babo aj pre mamu, ale uvidíš, že potom to už bude o inom. Už sa bude vedieť "rozprávať", usmievať sa, reagovať na hračky. Teraz to chúďa bábo ledva vidí a všetko je pre neho nové.
Ahoj. Tiez som zazila tazke situacie. Vobec som necitila stastie, radost. Plakala som cele dni. Po 2 dnoch, ako som to povedala manzelovi, sa mi nesmierne ulavilo. Podrzal ma, pomohol mi, postupne, cca po 2 mesiacoch sa to zlepsilo. Drzim palce
Ja som nemala ani depresiu ani baby blues,ale mala som pocit že to okolo malinkeho je také automatické,bez emócií. Robila všetko tak ako sa má,ale nemala som z toho radosť,bolo to tak okolo 3-4 mesiaca,bolo to asi z vyčerpania. Ale teraz je úžasné obdobie,mala má 14 mesiacov a je úžasná,vie mi robiť veľa radosti,saskov a pohladkani. Ale ja som takto vo všetkom. Aj do manžela som teraz po 11 rokov viac zaľúbená ako na začiatku
@stanislavicenka dakujem krasne🙂 moj priatel a cela rodina vie ako mi je a ze aj beriem lieky.ja sa za to nehanbim.tak to je super,ze sa ti ulavilo a ze to trvalo tak kratko snad sa to zlepsi aj u mna tak rychlo
@nini15 Neboj sa, uvidíš, že po pár mesiacoch to bude iné 🙂 ja si presne pamätám tie časy keď ešte o 3 poobede som bola hladná, neumyta v pyžame a mala vkuse na rukach...je to náročné, ale prejde to, také 4-5 mesačné babo je už úplne o niečom inom, ja mám malú teraz omnoho radšej ako na začiatku 🙂
@pavla137 Krásne si to napísala 🥰
@nini15 neboj sa,aj ja som to tak mala pri prvom synčekovi .
Pritom vytúčené bábätko( prve som spontanne potratila)
Trvalo to asi 4-5 mesiacov, tiež to bolo v zimnom obdobi.
Na jar sa to veľmi zlepšilo.
Keď sa uz usmieval, džavotal a tak ..🙂
Bolo mi vtedy veľmi tazko ,aj som sa obviňovala že prečo sa neteším, tak ako by som mala a nikto ma nevedel poxhopiť. Mamina mi hovorila, že ona zvladla 4 deti a ja čo chcem, však mam len jedno😏
Pri dalšom dietati tiež synčekovi, som uz takú depku nemala. Citila som vacsiu radosť, ale super je, že mám oporu v okoli , bude to čim ďalej lepšie.,ako Ti bude dcerka rásť. Hlavne tie pocity prijmi ako niečo prirodzené, čim si potrebuješ prejsť. Bude to dobré !🙏😊
Ahoj. Ja som nemala depresiu ale tzv. baby blues, takze som nepotrebovala lieky, ani terapiu, iba cas. U mna to trvalo asi 4 mesiace, velmi tomu totiz nepomahali problemy s partnerom a kojenim. Dnes bude mat slecna rok a sialene ju zboznujem, aj kef by som ju obcas vystrelila na mesiac. Ak mas ale velmi zle stavy, ktore ti brania o babatko postarat, najskor sa postaraj o seba a vyhladaj odbornika. Drzim velmi palce a zelam, nech ste s babom co najskor do seba 🙂.