Ako sa mám viac kontrolovať ?
Ahojte baby, prosím vás ako sa viacej kontrolovat? Kričím po synovi , naozaj hucim ako pilinak..a veľmi veľmi ma to trápi..on nerozpráva a má ťažkú povahu,stále robí zle, či dcére alebo proste doma , aj mu dám po zadku,a je mi to ľúto..bude mať 3roky.vela sa aj mojkame ,ľúbime ,pusinkujeme, spí so mnou v posteli ale ja proste ho nezvládam , už ma napadlo aj to že prečo som ho mala.mne sa zdá že čím viac kričím tym on je horší..mám mamu ktorá bola ako ja , a doteraz si pamätám že za všetko vybuchla doslova som sa jej bála.nechcem byť taká istá 😔
Pozri knihu Respektovat a být respektován. Krikom nič nevyriešiš, je dobré, že si to uvedomuješ.
Všetci niekedy pri deťoch stratíme nervy a zvlášť,keď ty si niekoľko rokov takmer permanentne v strese,tak je to úplne pochopiteľné. Keď ťa nabudúce vytočí,skús odísť do vedľajšej izby a chvíľu to spracovať,a až potom riešiť.
Ak ti to pomôže,tak aj ja som mala mega náročnú dcéru,dosť veľa som po nej kričala,a nijako ju to nepoznačilo 🙂 Má už 18 a vyrástla z nej milá,príjemná,nekonfliktná mladá žienka 🙂
Odporúčam knihu Skúsila som všetko, veľmi pekne napísaná. Je o tom ako funguje detský mozog a ako reaguje, ako by mohli reagovať rodičia, čo hovoriť a robiť inakšie. Mne osobne to veľmi pomohlo. Tiež som kričala a hnevala som sa, išla som do vyvrtky lebo ma dieťa "neposluchalo" a teraz musím povedať že je to oveľa lepšie, stačí povedať veci inak, urobiť niektoré veci inak a všetko sa zrazu dá bez revu a môjho psychického zrútenia.
Tiež som mala mamu ktorá po nás ziapala a museli sme poslúchať, bola nervózna, unavená a ten vzťah s ňou potom tiež nebol dobrý. Chcem mať so svojimi deťmi lepší vzťah. To neznamená nemať hranice a aby si robili čo chcú, ale nebudem ich lámať a dokazovať si tvrdo že ja som tu šéf a vy šuchajte nohami.
Opisujes mňa ,niesi v Tom sama,večer zaspávam s tým že budem lepšia mama,kludnejsia,empatickejsia,syn má 3.5 a ide na diagnostiku ohľadom autizmus,som z jeho správania v koncoch,dcéra má 1.5r ... Manžel sa tvári že jeho sa to netýka,je veľa.mimo SR ,riešenie nemám , ale snažím sa.zmeniy no nedarí sa
On musi kricat, lebo tak to vidi u teba. Cim viac ty bojujes s nim, tym viac je on nuteny bojovat s tebou. Skus kurz Nevychova. Ja tiez kricim po nasom 2 rocnom, tiez ma to velmi mrzi a snazim sa s tym nieco robit. Ked sa mi podari ovladnut a nekricat, som na seba velmi hrda.
Nerozprava v 3 rokoch? To urcite ries. To nie je v norme. Tak stare dieta musi byt velmi frustrovane, ked sa nemoze vyjadrit.
Dcerka ma kolko rokov? Ak je mladsia, tak je to mozno klasicka surodenecka ziarlivost a to sa da riesit.
@andreatytler nie mala je staršia , povedali mi že reč sa rieši až po 3roku...som to spomínala aj pediatricke, že uvidíme možno do 3rokov sa ešte rozhovori že ešte má pár mesiacov na to,tak uvidím🤷🙏
staci si predstavit situaciu ako keby si pozerala na seba a na dieta zhora. Budes zhrozena.
Vzorce po rodicoch opakujeme casto, od toho sa musi odrezat, preto su deti pre nas zrkadlom
pomoze v tom kineziologia ale aj regresna terapia.
Mne povedala raz moja 4 rocna ze ked budem kricat, prestane ma pocuvat...co uz, od deti sa vieme vela ucit.
V prvom rade je dobré, že si uvedomuješ, že nie je normálne sa takto k deťom správať. Presne ako píšeš, my automaticky reagujeme takým spôsobom, akým sa k nám správali naši rodičia. V stresovej situácii automaticky hovoríme veci, ktoré hovorili naši rodičia nám. Ja som mala otca strašného nerváka, ktorý po nás stále ziapal. Bohužiaľ som rovnaká nerváčka ako on. Keď som prvýkrát vyslovila jednu vetu, ktorú na nás používali naši (už neviem, ktorá to bola), tak som bola normálne v šoku, že čo som to tomu dieťaťu povedala. Tiež mám skoro 3r a akurát je v takom veku, že veľa vymýšľa a neposlúcha a v stresových situáciách sa proste nadýchnem a premyslím si, ako budem reagovať, aby som mu nastavila hranice a zároveň mu to podala bez vydierania, manipulovania, kriku... Udrieť som ho mala chuť už minimálne 7492373x, ale nikdy som to neurobila, lebo viem, že by som si tým len vybila svoju zlosť a dieťa by z toho nemalo žiadne ponaučenie, jedine tak že problémy sa riešia násilím 🤷 Takže jedine asi pokúšať sa ovládať, aj keď zakričíš a pod., nie si zlá matka, každému to občas ujde, aj neviemako montessori kontaktno bio matkám 😃 Keď reagujem neprimerane, normálne poviem synovi, že som sa veľmi nahnevala a nech mi prepáči, že som po ňom napríklad kričala. Keď to bolo v situácii, v ktorej si mohol ublížiť, tak že som sa veľmi zľakla a musela som zakričať, aby tú vec prestal robiť.
To ze stratí matka nervy je v pohode, tiež pokričím aj na zadok dám, upozorním, ale vždy vysvetľujem, no a všetko s láskou.
Čo keby si si nasla psychológa? Psychiatra? Vyrozprávať sa? Lebo viem ze sú situácie keď v bežnom živote nás niečo štve, alebo trápi a podaktorí si vyvíjajú nervy na deťoch skus sa zamyslieť.
@alexandra2010 Ano tie naucene vzorce je nesmierne tazko prekonat aj ked si plne uvedomujeme ze to nie je spravny pristup. Chce to hrozne vela usilia.
Kričíš denne, alebo keď si nevyspatá, či máš PMS? Vytáčajú Ťa maličkosti, alebo je to niečo závažné, čo 3-ročný vyparatí? Si len tak nervózna v kuse a na každého, aj na dcéru, alebo ťa vytáča len syn? Piješ veľa kávy? Je to kvôli poriadku, či spôsobí nejakú škodu? Nereaguje, neposlúcha na 1.slovo? Pozisťuj, nezvaluj všetko na mamu. Mne pomáhala veta: Takéto maličkosti ma nemôžu rozhádzať. A opakovať si to.
@gabika128 paradoxne, ja som svojmu synovi rozumela fo jeho 6 rokov a vedela zaobchadzat s jeho emociami, hnevom atd...proste akokeby som bola naňho napojená. Jasné, ze nebol zlate dieta, ale doeta so vsetkym vsudy a v pohode som to brala. Ale co teraz stvára....a ako mi to lezie na nervy a nemam ani silu nanho.... myslím psychickú silu. Nechapem ludi, co sa nesnazia, co ked spravia jednu chybu hned utekaju z boja....co neskusaju....co sa nechcu učiť...a on sa presne nastupom do skoly takym stal a z toho vznikaju moje kriky a idu mi lrasknut nervy...lebo on ma nepocuva, ide si svoje a ja toto neznasam. Napr. dnes si písal ulohu a pomylil sa v pismenku a uz zhodil stolicku a zacal vrieskať, ze sa pomylil...atd....ked somu vysvetlila, ze sa pomylil, lebo 5 dni nepisal a ze nic sa nedeje,ze budume teda pisat kazdy den, tak stale vrieskal, ze nic nevie, ze sa pomylil akokeby to bol koniec sveta....10x som mu to potom vklude zopakovala....a on aj tak svoje...vrieskal a vrieskal zakazdym ked som dohovorila.tak ja nervy uz a uz som vrieskala....nervy. kokos. ja mam decko, ktore vrieska pre jednu ciarku navyse a neda sa mu to vysvetliť.
@borkavan no je to veru ťažké v každom veku. Toto ti robí 7 ročný a mne to doma robí 2.5 ročný 😂 úplne do bodky ako opisuješ. Zrúti sa na zem a koniec sveta lebo sa mu niečo nepodarí. Možno mu treba aj ukazovať, že aj tebe sa často niečo nepodarí, ale skúšaš to ďalej. Urobiť z toho srandu. On tú momentálnu situáciu, keď sa veľmi snaží a predsa sa mu to nepodarí, nezvláda. Neviem poradiť, ale určite sú na to nejaké rady na internete, skus pohľadať. Inak z mojej skúsenosti,keď má dieťa momentálne záchvat hnevu a frustrácie tak môžeš aj 10x niečo dookola vysvetľovať, dieťa nepočúva a nechce počúvať v tej chvíli.
Môže byť, že má vývojovú dysfaziu. A tým, že nevie povedať, je frustrovaný a z nepochopenia sa správa tak, ako píšeš. A ty stracaš trpezlivosť. Jasné, každému prasknú nervy, keď dookola to isté a nevidíš zmenu... Fakt to chce zmeniť tvoj prístup, obrovské množstvo trpezlivosti. Ak to cítiš, že nezvladaš, odísť od neho, predýchať. Komunikuj s ním tak, že si sadni/kľakni na úroveň jeho očí. Pozeraj na neho a snaž sa o jeho očný kontakt. Jednoduché a krátke pokyny a trvajú na nich. Ak treba a chce to, vysvetľuj. Buď dôrazná ale nekrič. Pomaly to pôjde. Nájdite "spoločnú reč". Spôsob komunikácie, hoci aj chvíľu budeš hovoriť za neho, pýtať sa ho: myslel si toto? Pôjde to 😉
@loliki moj syn nepouziva tablet, ani mobil ani PC. Obcas, velmi malo (2x) do mesiaca si pozrie na youtube znacky aut, alebo nieco o starych škodovkach, potom si to kreslí. V telke pozera iba vecerničky a ranne rozpravku v sobotu a v nedelu, inak nic. On ma 7 r. a je take to typicke tradičné dieta, co sa tyka hraciek...rad si sklada alebo sa hra s autičkami. Do jeho cca 5 rokov mna nevidel s mobilom. v ruke, v zmysle, ze by som sedela a hrala na ňom hry. Teraz uz ma vidi, uz to neskryvam a serie ho to, ze travim cas s mobilom, ale vzdy ho odložím, ked pride ku mne. Takze v tom ten jeho hnev a vreskot nebude, ze pouziva mobil....nepoužíva. Aj dnes sme písali a spravil chybu a uz zas vreskoty....ale menej našťastie. Ja bych bola najradsej, keby denne napisal malu stranu v zošite, ale to on nechce. Nejde mi to, mýli sa...ale precvičovať nrchce a mna to stve, lebo presne toto mi vadi, ze nechce na sebe makať. nechapem to.
@gabika128 jeeej, diky moc, presne si to popisala...on sa velmi snaží a predsa sa mu to nepodarí a vtedy je koniec sveta.Dnes pre zmenu som sa pomýlila ja, lrbo tam mal v jednom slove ypsilon, to sa neucili, hovorim, to slovo ti napíšem a ty dokoncis vetu. No ci som sa nepomylila, hehe. Mne to prišlo smiešne, ze aka matka , taky syn a on sa zrutil, ze este aj mama sa pomyli. Ale díky, uz viem, ze kde je asi problém, pohladam si na nete.
Presne si to vystihla. Cim vic kricis,tym je horsi. Dieta vychovas len laskou,nikdy nie krikom. Nevravim obcas zvysit hlas,ale co si vsimam vsade len kricia matky,su nevrle,z oci im slahaju ohne. Cim je dieta horsie,tym viac lasky potrebuje.