Ako riešiť revy u 20-mesačného dieťaťa?
Ahojte, ako riešite revy a návaly zlosti u takto malých deti? Dcéra niekoľkokrát za den pusti strašný rev(väčšinou, keď jej niečo nevhodne z rúk zoberiem, nedovolím jej samej jest, zakazem sa v interiéri obuvat, ideme prec z ihriska a pod). Býva veľmi podráždená, keď sa napr o niečo buchne, úplne ju to nahnevá, vybuchne, keď ju chcem utešiť, ide urazené do kúta a posiela má prec. Keďže mala svetle obdobie, kedy sme si mysleli, že mame dieťa anjelika, tak sme si zarobili na druhé čiže budeme mat ďalšie dieťa každú chvíľku a ja sa až desim, ako to s nou sama zvladnem, keď už velakrat si s nou netrúfam ist ani sama von, lebo je schopná sa vonku hadzat po zemi a ja ju nevladzem niesť na rukach dlhšiu trasu domov, lebo má z tej fyzickej záťaže napina. Ako rodičia sme prísnejší, dceru nebijeme, nekricime na ňu, ale mame postavené hranice-ak má niečo nevhodne v rukach, zoberieme jej to aj napriek jej nesúhlasu, ak sa nechce obliekat, obliekame ju aj cez jej rev. Vysvetlit si veci počas revu nechce dat..
Ignorovať. To pomáha najviac. Kde nieje obecenstvo nieje ani divadlo. Keď reve ani jej nič nevysvetlis, ani s nou nepohnes.
Otoc sa, neudržuj očný kontakt, nevšímaj si, nerieš. Uvidíš ze už v 2 rokoch nebude toľko bezdvovodne hucat, to ma teraz taky vek že dieťa nechápe že si nemôže všetko privlastniť, chodiť obuté atď.
Moja bola vždy výbušný nervak ci mala 2 roky alebo 10.
U niektorích deti je to proste povahova črta. Ale naozaj vekom sa všetko zlepšuje.
Občas pomôže aj silné objatie. To už je ten level keď sa nevie dieťa samé ukludnit, zajakava sa, dusi sa.
je fajn ze mate hranice a dodrziavate ich. este treba pridat to ze budete komentovat to ked nieco s nou robite. napr "beriem ti to z ruk lebo je to nebezpecne a mohla by si si ublizit... nedovolim ti obuvat si topanky v spalni lebo su spinave a zaspini sa koberec. pojdeme za chvilku z ihriska domov lebo ideme obedovat... atd" A to najtazsie - prijat to ze place a nehnevat sa za to. Ved co ma robit? tesit sa ze si jej nieco zobrala, smiat sa ze moze ist domov z ihriska kde sa jej paci? ved to by bolo divne 🙂 hneva sa, place, krici. Proste reaguje adekvatne veku. s vekom sa to zlepsi, resp. bude menej plakat a viac odvravat a urazat sa 😀
Ahoj. Mám doma tiež niečo také 😂 vonku sa hádže o zem pravidelne tak ho nechám vyzúriť a pokračujeme ďalej akoby sa nič nestalo. Na ruky syna nikdy neberiem keď robí takéto scény. V tom návale zlosti ubližuje aj mne takže ho nechám tam kde je. Teda ak sa nehodí o zem na ceste... Hovoriť niečo a vysvetľovať v tom záchvate nemá zmysel.
Ked sa dcera buchne, pofukame a dame pusu, este chvilu potahuje nos a potom sa ukludni, ked zuri, necham ju vyzurit sa. Najskor vzdy skusam po dobrom, strucne, ze nevadi, opravime atd, ked sa nieco pokazi. Ked zuri, lebo nieco nemoze, vklude vysvetlim preco, navrhnem dohodu, ked nefunguje,ignorujem, necham vyzurit, ked velmi vymysla, dostane na zadok. Nic ine u nas nezaberalo. Zavrie sa do kupelne, kde sa vyventiluje a za pol hodinu pride skoby sa nic nestalo a je to zlate dieta. Ale dcera ma 5 rokov. Ked bola mladsia bolo tazsie,hlavne ked nerozumela vysvetleniu. Pouzivala som 2-3 slovne spojenia.
Ukážkové obdobie vzdoru, my ho máme tiež 🙄 nič nepomáha len dúfať, že nebude trvať dlho
Ja som čítala, že deti za to nemôžu. Proste ich pre valcuje emócia, ktorú nevedia spracovať. Môj ma 17 mesiacov, ale tiež sa hádže o zem. Ja mu vysvetľujem vtedy, poviem, že chápem, že sa hnevá, že si chcel k obedu zobrať autíčko, ale pri stole sa papa a ani ja s ockom nemáme hracku.. Napríklad. Niekedy sa ukludni, niekedy nie. Niekedy ma to hnevá, ale hneď si poviem, že za to nemôže. Alebo keď sa mu niečo nedarí, začne sa zlosti, ja dávam pozor, aby si neublížil, napr. Keď si ide ľahnúť na zem, chytám hlavičku, aby sa neudrel. Nechám, nech sa ukludni a potom mu navrhnem, že to skúsime urobiť spolu a keď sa mu to podarí, je rád. Ale je to ťažké niekedy.
No.. my sme pocali druhe dieta, ked mal.maly 16m...bol.zivy, ale.v pohode..no prisiel 20.mesiac a jemu začal vzdor.. bon som.s nim.normalne chodila, ak sme sli dvaja. A jeho to chytilo, riesil.to ten druhy, ak som.sla.len ja, tak som.vzdy mala.aj tak buginu, napchala ho do nej a sli sme.domov. som krpata a v zime s velkym bruchom a dietatom.v naruci by som.to nedala, bugina to vzdy zachranila.
Ona musi z toho vyrast, casom bude lepsie.
My sme boli v tom veku a podobnom stave pred 3-4 mesiacmi. Uz som bola zufala a odrazu, akoby ju vymenili. Teraz bude mat 2r. a uz sa s nou da ovela rozumnejsie, vie viac hovorit, vie povedat ked ju nieco svrbi, stipe, picha- predtym by sa len zlostila a ja som nemohla prist na to preco. Tiez sa snazim stat si za slovom a mam pocit, ze ked som to dlhodobo robila takym sposobom, laskavo ale prisne, akoby to v jeden moment pochopila a akceptovala, ze mamine slovo plati aj ked sa jej to nepaci. A ked este niekedy trucuje, robim to tak ze chvilu si ju nevsimam a potom ked vidim ze uz intenzita klesa, odvediem pozornost, napr, pod, idene teraz supat cesnak, pod pojdeme sa pozriet ci uz prisli smetiari. To uz stichne v momente, ale keby mam cakat len ignoraciou ze sa ukludni, to by trvalo 3 krat tak dlho, pretoze by este blekala uz by ani nevedela zaco.
Ahoj, naša je na tom podobne. Druhé sa má narodiť cca do 3 týždňov. My to zvládne len tak, že sa ju buď snažím zaujať niečím iným, alebo nasilu objimem, alebo po buchnuti sme ju naučili, že stačí pofukat a neboli. Každé dieťa je však iné. Poznáš ju asi najlepšie a vieš čo cca na ňu platí. Dohováral keď tebe nepomôže len keď sa už ukľudní. Jedine čo zaberie je že odvedies pozornosť nech to teucovanie a hnev trvá čo najkratšie.