Ako reagovať, keď dieťa dostane amok?
Ako reagujete, keď vaše dieťa dostane amok? napríklad, ak niečo nedostane.... Doteraz som neverila, že 16mesačný sa dokáže tak vynervovať. výmena za inú vec nehrozí, vysvetľovanie takisto - začne vystrájať, plakať, niekedy sa až trasie. Poraďte....
to poznám veľmi dobre my sme takéto amoky mávali bežne,jednu vec netreba zabúdať nepopustiť nepopustiť a ešte raz nepopustiť,dieťa keď uvidí že sa hádzaním o zem dočkalo toho prečo to robilo bude to opakovať ako na bežiacom páse 😖 alebo keď vidíme že by si mohlo niečo urobiť tak v tom to prípade treba si pritúliť silno pokým sa neukľudní ale určite mu za to netreba nič sľubovať,lebo budeš na tom istom ako si bola pred tým 😅 😕
Ahoj, ja som sice take nieco na vlastnej kozi, teda na dietati vlastnom, nezazila, ale doporucuje sa dieta nechat, nech sa vykrici - treba ale dbat, aby bolo na bezpecnom mieste, kde si nemoze ublizit (sebe ani inym), prip. mozes aj odist od neho (aby pochopil, ze ked nie je obecenstvo, niet pre koho robit cirkus), ale treba ho mat stale pod kontrolou, aby si neublizil. Ked to prejde, tak treba si veci vysvetlit a dat si na vedomie, ze napriek tomu sa mame radi 😉 Ja viem, asi sa to lahko pise a tazko vykona, ale drzim paste 🙂 Len treba asi vzdy postupovat rovnako, aby dietatko pochopilo, ze urcite veci sa proste nerobia (nemoze sa s nimi hrat, lebo su nebezpecne atd. - dopln si, co potrebujes) a nemalo zmatok v tom, ze raz za to smie a raz nie. Ak nieco raz zakazes, treba to dodrziavat za kazdych okolnosti. Alebo aby nenadobudlo pocit, ze ked urobi cirkus, dostane to, co chce 😉
Nasa mala tiez niekedy spusti trucovity plac, ked chce nieco, co nemoze, ale do amoku sa este nedostala (dufam, ze ani nedostane), a vtedy tiez tak reagujeme, ze nepovolime a po chvilke ju to prejde. Nastastie casto zabera to, ze vymena za inu vec obvykle este zabera 🙂 Ale inak neboj sa, je to prirodzene pre tieto deticky, oni si zacinaju uvedomovat sami seba a skusaju, co dokazu. Horsie by bolo, keby to nerobili 😉
tak ako napísali maminy pred tým, počkať kým sa ukľudí a nepopustiť, aj u nás sa to osvedčilo 😉
môj starší syn mával takéto amoky často.-( a žiaľ bohu,..jediné čo pomohlo..bolo najprv s ním potriasť, lebo on vôbec nevnímal...potom sa nadýchol, plakal kľudnejšie a až tak nasledovalo upokojovanie..kým mal svoju ,, fázu,, kopal, bil a jačal 😖 😖 takže ma vôbec nevnímal..ale potom to už išlo 😉
no na každého platí iné..
a nechať vyplakať??..plač je jedna vec, ale hystéria druhá....tam nepomôže nechať tak..
@anjelicek26 lenže on vydrží takto jačať aj polhodinu, nemôže si tým nejako ublížiť? vždy, keď som takto videla dieťa vystrájať, myslela som si že je to vo výchove a moje dieťa takto vystrájať nebude, že ho budem mať pod kontrolou. Ale bohužiaľ.... neviem, ako mám reagovať v takýchto prípadoch. Je to v povahe? vo výchove?
@katrinka8 tiež som tým nemyslela, vytriasť z neho dušu,..ale jemne, aby sa precitol..
@lum11 ja niesom zástanca toho, nechať dieťa plakať,keď tomu viem predísť.. tiež si nerobím zle,keď nemusím...tak prečo nechať trápiť dieťa?? môj chytal hystériu najprv..až potom bol plač 😉
čiže môj názor..pritúlenie a neha nie sú nikdy na škodu a nikdy ich nie je dosť... 😉 😉
Syncek ma teraz 2 roky, aj on ma hystericke vybuchy zlosti, ked nedosiahne to co chce on. Suhlasim s
@anjelicek26 . Mne sa aj vonku obcas "tresne o zem". Vtedy sa len poobzeram, ci ho nemoze zrazit nejake auto a oznamim mu, ze odchadzam, ze ak chce moze sa valat po zemi, alebo ist. Prakticky okamzite sa pozbiera a s vreskotom ma chyti za ruku a uteka za mnou. U neho su to take "rozdielne" place, prosto viem, kedy place tak, ze ho staci pomojkat a kedy tak, ze to mojkanie este nepomoze. Ked sme doma, tak ho polozim do postielky, necham ho tam minutku, ci dve vrieskat, ked sa vratim, spytam sa, ci uz bude dobrucky - vzdy cez slzy povie aaaano, potom vyfukame nos a je po placi.
u nas fungovalo, ze som ju poslala do kuta. uz to vobec nepouzivame. poslala som ju tam, nech sa ukludni. ked ma nepocuvala, odniesla som ju tam. vyrevala sa a potom prisla, ze maminka uz som sa ukludnila. a ked bol cirkus, ze nechcela jest alebo trvala na svojom, ze nieco chce co jej proste nemozem dovolit, riesili sme to kutom a po kute zrazu aj obed chutil. uz nemusim. nejako ju to same preslo. teraz staci, ze sa skaredo pozriem, dvihnem obocie, pripadne napocitam do dvoch (do troch netreba...). nie som zastanca toho, aby tieta dostalo bitku, ale par krat som jej po raz dva tri capla na zadok a uz naozaj netreba. ale zalezi naozaj od dietata. mam kamaratku, ktora by mohla pocitat a trieskat a nic nepomaha. dcera zacne dupat a vrestat ze ju je pocut na cele sidlisko. lenze mama jej vzdy vyhovie, tak sa necudujem, preco to robi.
Ja tiez pouzivam kut ked uz je moc zly...normalne ho tam postavim a necham ho chvilu plakat nevsimam si ho a z dialky mu len poviem ze ked sa trochu ukludni pridem...a ked vidim ze sa to trochu ukludnuje pridem k nemu objimem ho a cakam kym prestane uplne plakat a pri tom mu hovorim aby prestal plakat ze to co robi nie je dobre...a ku podivu prestane vzdy a dost rychlo...zabera to az sa sama divim, lebo je velmi tvrdohlavy...a ked vidim ze niekedy zacina chytat nervy tak mu len poviem vzdy ci chce ist do kuta a hned prestane🙂)))
u nas kut nebol, u nas bola "trucovňa" - spálňa. Tam som ju vykázala s tym, ze sa moze vratit, az sa ukludni.. 😀
@adka7755 - ja tiez nie som zastanca vyplakania sa deti - ale trucovanie a jedovanie sa nepovazujem za "ozajstny" plac - proste je to ine, ako ked dieta place, lebo ho bud nieco boli, je smutne, ukrivdene, unavene potrebuje blizkeho atd. To su uplne ine druhy placu ako tie, ked dieta place tak povediac "nasilu", lebo chce za kazdu cenu nieco, co nemoze.
Ak to dospeje do stadia, ze sa neda nicim ukludnit (cize rozhovorom a naslednou dohodou - lebo nie vzdy sa da, dakedy ano, dakedy nie), tak podla mna treba trvat na svojom a nechat ho, nech si - hoci aj tym placom a vzdorom - uvedomi, kde su hranice 😉 AK by sa dalo toto vyriesit objatim - treba skusit. Ale nie u vsetkych deti sa to da. Ale objatie ci neha by urcite nemali chybat - ako znak "udobrenia sa" a poznania, ze kazdy konflikt sa da vyriesit a napriek tomu sa mame radi 😉
@lum11 ja necham, nech sa vyziape. skusala som uz vselico mozne, nic nezaberalo ani moja presvata trpezlivost, proste som to vzdala. ked sa vyreve, strati silu na to, aby "poskakovalo a hadzalo sa o zem" a vtedy dohovorim, poviem, ze to nie je pekne a ideme sa dalej hrat. u nas proste rozhovor, ani objatie, ani nic nepomaha, ba naopak, este to zhorsuje situaciu 😖
ja mam tiez podobny problem s mojim synom.Zatial to riesim tak,ze sa snazim odputat jeho pozornost na danu vec inu vec..niekedy ani to nezabera ☹ tak ho poslem do kuta.. alebo ho len opatrne polozim na zem,samozrejme ak to dovolia podmienky, zvykne sa ukludnit.Ale najviac ma prekvapila reakcia mojej svokry...ked videla ako sa sprava pri takejto situacii,place,zmieta sa mi na rukach,co ho ani neudrzim,uplne sa prelakla a aby som mu dala nejake tabletky na ukludnenie,vraj to nie je normalne...vraj pri svojich troch detoch to nikdy nezazila...stastna to zena..bohuzial, objatie u nas nezabera... skor je na neho v tej chvili "alergicky"
no dobre, ale od kedy vlastne s tym mozem nieco robit ? , ja mam 7 mesacneho, a poslednu dobu je strasne upistany, zarevany, zakazdym, ked nie je po jeho, zacne vrieskat a pistat, no a ja zazdym letim za nim, aj pokricim, poprihovaram sa, ale to totalne nezabera, neviem si s nim rady, aj v noci sa budi s revom na jedlo, a to skoro kazde 2 hodiny, napriek tomu, ze ma 7 mesiacov, neprespal jednu noc v kuse, cez den spi minimalne, zatial som to niako neriesila, lebo sami zada byt na to maly este, no a ja z neho nechcemmat rozmaznaneho neposlusnika, asi ostava len dufat, ze ho toprejde, ale uz som z toho unavena, keby aspon 4 hodiny v kuse pospal,,,ja uz nevladzem tahat takto dalej,,,,,, 😖
@cristi ja sa tiež väčšinou snažím odpútať pozornosť na niečo iné, ale dnes to proste nešlo. Pekne sme sa sánkovali pred domom, malý sedel na sánkach a ja som ho ťahala. Už mu bolo dlho, tak som ho postavila aby si trošku pochodil. Chcel ťahať sane za šnúrku, ako ja, ale tá mi nechtiac spadla pod sane. Dostal taký amok, lebo som mu ju v tom momente nedala. Hovorila som mu, že musí počkať že mu ju hneď dám, ale on už ma nepočúval. Krik na celú ulicu, susedia na oknách - že čo sa stalo. Už nechcel ani tú šnúrku, ani ťahať sane, ani sadnúť. Zobrala som ho na ruky, ale on sa metal, kričal ziapal - ledva som ho udržala. Takto sme išli domov, utíšil sa asi po polhodine...... 😖
@lum11 každá z nás má podobné prejavy za sebou 😒 😒 a isto nebudem prvá, ktorá hovorí, to je len jedno z jeho období 😉 😉
...ale neboj..bude ešte horšie 😀 😀 ..toto sú len začiatky, kedy si dieťa uvedomuje svoje JA a snaží sa ho presadiť... no a rady??? tie ti asi žiadna z nás nemôže dať na 100%,..pretože každé dieťa je iná osobnosť, na každé platí niečo iné.-)
nezabúdaj.. malé dieťa=malé problémy..
veľké dieťa = veľké problémy 😉 😉
ale mám prosbu..keď vymyslíš nejaký nový spôsob,ktorý bude zaberať..šup sem s ním 😉 😉 my začíname totiž druhé kolo ( s mladším synom )..a to je zas iný ,,odvar,, 😅 😅 už teraz mám obavy, lebo má sotva rok a pol a už kope nohami a mece sa keď nie je po jeho 😖 😖
@lum11 - pofrkat vodou do tvare alebo silno fuknut. Da to moznost dietatu sa aspon nadychnut. Posadit na bezpecne miesto - ohradka, postielka, gauc - a povedat, ze sa porozpravate, ked sa ukludni. A cakat, nekomentovat, nechat tak, pockat, kym dieta k tebe prijde. Vysvetlovat jaciacemu dietatu je ako hrach na stenu hadzat.