Ako prekonať strach z druhého tehotenstva kvôli odlúčeniu od 1. dieťaťa?

@julka828 ja som nemala obavy, zacali sme, aby nam vysiel 2-rocny rozdiel a maly sa narodil 2r4m po starsom. Uplne v pohode to zvladol tyzden len s muzom a mojou mamou. Ja som problemy nemala ziadne pri oboch, detom sa ani von nechcelo, tak oba cisarske boli nakoniec.

Ja nikdy nechápem prečo sa niekto dobrovoľné dá na to, mať jedno dieťa po druhom. Ak samozrejme nejde o starsiu rodičku. Niekde som čítala že aj telo, aj hlava matky je každé tri roky pripravene mať ďalšie dieťa. Podľa mňa ty vnútorné niesi na to pripravená a navyše tým že myslíš na to,že môže byť problém pri druhom tehotenstve si to ešte skôr privolas. Možno keď na to prestanem myslieť a necháte to tak, tak to príde samo a budeš v pohode.

@pininka1 ja som pripravena len mam v povahe proste to ze ja vzdy riesim a beriem do uvahy aj tie najhorsie scenqre co vsetko sa moze stat a podla toho prehodnocujem. Nie je to teda nic moc cely zivot takto uvazovat ale som prosto taka. Muz mi tiez povedal ze neprivolavaj nic ti nebude a hotovo

Ja sa zase bojím, lebo keď som bola tehotná s prvým, nevedela som, koľko je veľa potratov, detí narodených mŕtvych atď. Ani som nevedela, že najťažší je prvý trimester a aká je vtedy možnosť potratu (bolo to neplánované a o tehotenstvo som sa predtým absolútne nezaujímala). Teraz by som už asi pri druhom mala mega strach, aby bolo všetko v poriadku, keď už mám jedno krásne zdravé dieťa, človek nikdy nevie, čo sa môže prihodiť pri druhom...

@nikusiak9 ano pri porode ale to je take pre mna v mojej hlave prirodzene ze vtedy samozrejme budeme bez seba. Skor ma trapia neocakavane okolnosti kedy by som musel ist od neho. Ono ja viem ze vyzeram ako blazon ale ja si nemozem pomoct v tomto som ako mala decko alebo citlivka nie ako jedna dospela zena 😕

@julka828 poznám to dobre, mám takú mamu a žiaľ stále choroby aj privolá. Večne keď mi zavolá,že sa jej deti nezdajú a pritom sú úplne ok, tak do týždňa sú choré, to isté ako sestrine. Viem že je ťažké s tým bojovať, ale musíš si sama povedať že ten strach je iracionálny.

@julka828 ja mám rovnaky problem,dcérka bude mať 5 rokov,uz by sme chceli s manzelom druhe,ale ja tiež aj chcem aj nechcem! Tiež myslim na tie najhoršie scenare,prvé tehotenstvo bolo úplne v pohode,nevedela som do čoho idem! Teraz myslim na rôzne choroby,vrodené chyby a kadejaké bludy a bojim sa! Niekedy si hovorim,že nám bolo dopriate krásne zdravé dievcatko a načo pokúšať osud,ale na druhej strane vidim,že jej chyba surodenec a uz si ho aj zacala pytat

@canis_lupus presne tak ... to je uplne moja rec. Ked sme sa rozhodli pre prve nejak som neuvazovala nad takymi vecami napadlo mi to paradoxne az ked bol maly uz v brusku ze som vobec nezvazila vsetky veci ktore sa mozu stat a toez mi az potom napadlo co ak budem musiet do nemocnice nastastie som nemusela. No teraz nato myslim a to este niesom ani tehotna. Presne aj kvoli tomu akoclovek kolo seba vidi kolko problemov komplikacii chorob nepredvidatelne veci ktore ma strasia a co ak to a co ak tamto. Dosla som az k tomu ze co ak zomriem a ten moj prvy syn ostane bezomna 😕 no ako nejaka psychopatka som si uz pripadala

@pininka1 no presne to si hovorim vzdy ze takto sa neda fugovat existovat a zit cely zivot s obavami a strachom. Ale to nemam len tak. Ked som mala 12 zomrela mi mama len tak od rana do vecera jej bolo zle a dostala silny infarkt koniec. Odvtedy bojujem stale s tym strachom zo vsetkeho co ak sa nieco stane. A potom si niekedy presne uvedomim ze mozno aj privolavam tie zle veci 😢ale viem ze je to absolutne iracionalne a stale sa snazim v tomto zmenit

@lenka2710 to som dnes presne povedala muzovi. Ze mame krasneho zdraveho chlapca ze co ak prosto to ma ostat takto a doslova tiez sommu povedala ze co ak len budeme zbytocne pokusat osud. Ci netreba ostat pri tom jednom. No zas na druhu stranu vzdy vzdy vzdy som chcela mat ja aj muz aspon 2 deticky. No ked ma videl aka som vyplasena povedal ze to necha na mna ako sa ja citim a rozhodnem. No ja viem ze len jedno dietatko nechcem cize sa snazim nejako spamatat

@julka828 no ja som ešte neriešila, ako by to malý zvládol bezo mňa, lebo ešte vôbec ani neplánujeme ďalšie, ale keď viem, ako ľúbim to moje malé klbôčko, neviem si predstaviť, čo by som robila, keby som potratila alebo sa niečo iné zlé stalo. Teraz mávam normálne aj s malým nočné mory, raz sa mi snívalo, že mi niekde v tme vypadol do snehu a našla som ho celého fialového zamrznutého, dva dni potom som bola úplne nesvoja a stále ho mala pri sebe, a to bol len sen (inak doteraz mám ten obraz pred očami ako živý). A keď si predstavím, že by mi naozaj tak moje malé bábätko, hoci aj v mojom bruchu, zomrelo...ako fakt si neviem predstaviť žiť s tým.

@julka828 ja som bola v nemocnici s oboma po sekcii len 4 dni, neboj to zvládneš, všetko bude ok aj tehotenstvo

@lenka2710
@canis_lupus Dievčatá verte alebo nie ten strach a otázky vám budú behať hlavou vždy. Riešime veci a stresujeme niekedy zbytočne. Ja som sa odhodlala na druhé dieťa až keď mala dcéra 8rokov, Prvý rok sa nedarilo a už keď sme boli rozhodnutí s manželom, že sa pôjdeme dať vyšetriť, zostala som tehotná s dvojičkami a bohužiaľ som o bábätka došla. Bola som posledné 3týždne v nemocnici bez malej a chýbala mi strašne. Vždy keď odchádzali o do mňa som si poplakala a vravela si, že to za tie deti stojí. A
ďalšia vec bola, že som sa plne mohla spoľahnúť na manžela, že to s dcérkou zvládnu sami. Teraz sa opäť pokúšame. Bolesť a strach tam je stále ale ak by som sa o to nepokúsila teraz, tak by som si to vyčítala. Už teraz si vyčítam, že sme sa s mužom nepokúsili o druhé bábätko hneď po roku ako sa narodila dcérka. Chcem tým len povedať, že ten strach a obavy čo v sebe máte veľmi dobre poznám, ale ak máte tú možnosť neodkladajte druhé bábo dlho. Deti niekedy lepšie zvládajú odlúčenie od nás ako my od nich.

@julka828 ja som 10 dni po porode druheho skoncila v nemocnici s celkom vaznou diagnozou, muz skoncil s miminom a starsum /čr - v tom case navyse chorym. poradil si, zivot nenaplanujes. ak by si nebodaj ostala v nemocnici a muz ma dobru robotu, zaplatite au pair, alebo dake sukromne jasle na ten cas a hotovo. alebo pomoze rodina atd.

@hella23 to mi je ľúto 😢 Ja by som asi chcela tiež druhé až neskôr, ale môj snúbenec už má skoro 39 a mne to už príde dosť, keby som čakala dajme tomu ešte 5 rokov. A logicky viem, že keby si to o tých katastrofických scenároch počas tehotenstva každá žena hovorila, tak ľudstvo vymrie, ale hlave nerozkážeš. Fakt som až teraz pochopila, že keď máš dieťa, budeš sa o neho stále báť, nevedela som si to predstaviť, ale je to tak.

@eriksonka1234 ona sa asi nebojí len tých 4 dni lebo sa stáva ze si aj 3 mesiace v nemocke bez dietata pri rizikovom ☹

@katulienkax ja tomu rozumiem, ale treba myslieť pozitívne, mne ani nenapadlo pred druhým tehotenstvom, že by niečo nemalo byť v poriadku.

@canis_lupus Ďakujem. Stáva sa. Treba ísť ďalej a hlavne zahodiť za hlavu tie myšlienky 😉 Áno aj vek zohráva veľa. O deti budeme mať strach celý život je jedno koľko budú mat rokov. Naozaj treba myslieť pozitívne aj keď to vždy nie je jednoduché a ak máš v mužovi a v rodine oporu tak to je najlepšie čo ti pomôze prekonať všetko. 😉

@julka828 my sme tiez chceli dve deti aj sa podarilo😊.cakame druhe a dcerka mala v marci dva roky...veru aj ja sa bojm aby vsetko bolo v poriadku celych 9 mesiacov. pri nej je clovek v pohybe cely den nema kedy si ani odpocinut..snazim sa ju nepestovat a ked spinka odpocivam s nou ale tiez si neviem predstavit ze by som musela byt bez nej...samozrejme ze neratam ked bude porod...asi ostava len verit a dufat ze vsetko bude v poriadku a risknut to...aspon budu lepsi partaci jak ked by mali vacsi vekovy rozdiel..bude im veselsie jak samym 😊

Ja som mala malinký vekový rozdiel - keď som šla rodiť, starší mal 1rok a 1mesiac (otehotnela som keď mal prvý 4m).Veľmi som sa bála odlúčenia, že to nezvládnem. 2hodiny pred pôrodom som malého obijimala na rukách a plakala, nechcela som ho opustiť... A pravdu? Po pôrode som bola 5dni v nemocnici a samozrejme ze mi chýbal, ale neplakala som ani raz a vlastne bolo to úplne normálne. Nemaj strach, tvoja hlava a telo sa tomu prispôsobí. Urcote nebudeš plakať do vankúša za prvým dieťaťom, ktoré bude spokojne doma, ale budeš mat dosť roboty s druhým. Starostlivosť, kojenie, vizity,vysetrenia - to ti zaberie dosť času a myslienok... Mali by ste sa na to druhe vrhnúť hneď lebo očividne sa doma nudíš keď sa takto zamylsas :D

@ewhita nebojim sa tych dni po porode to ke jasne ze zvladnem. Bojim sa ze pocas tehotenstva tam budem musiet ist a to bude casu na plac az az... a ano nudim sa :D a preto dumem nad kadecim. Ja uz dumem aj nad tym kde budem pracovat po materskej nakolko mi skoncila zmluva :D

@julka828 ahoj ja cakam teraz druhe, prvy ma necele 2r.a smutno nam bude za nimi cely zivot. holt uz sme matky. Aspon nemaju 19 a neoznamuju nam, ze idu robit do australie na dobu neurcitu :D. Trocha nadhladu hm? A k by sa nieco vyskytlo, bude to len docasne. Ty si poplaces, maly bude mat program s ockom (aspon sa lepsie zorientuje v starostlivosti a vciti do zeny na md) alebo pojdw docasne do jasliciek (ak muz nemoze mat dlhsie volno) krpec si to ani pamatat nebude, no na CELY BOZI ZIVOT BUDE MAT SURODENCA ci uz partaka v detstve alebo podporu do dospelosti. Kvoli hypotetickym par dnom ci tyzdnom (aj keby mesiacom co je ale veeeeelka rarita) si nesplnis sen a drobec nebude mat surodenca. Velka skoda, nemyslis? Mne muz povedal nech si poviem, kedze on netodi. Ak to nechcem podstupit. Ale tehu pride a odide. Bolo by mi velmi luti kebyze nas syncek nema surodenca. Neviem ci mas nejakych jedináčikov v okoli, mne mnohi vravia, ze su potrestane deti, v detstve im bolo smutno, doma ziadna partia. Hm...

@evkamotka dakujem ano mas pravdu ja viem aj sa snazim si to to tak zdovodnovat vsetko. Ze aj keby je to len docasne a vsetko prejde a vyriesi sa len je to tazko. A ano mam jedinacikov v okoli a presne viem ze nechcem aby moje babeticko ostalo len jedno same a smutne. Takisto mam brata a neviem si predstavit zeby som bola sama. Aj teraz v dospelosti prosto vidim ake je to super byt dvaja

Ja mám 10 ročný rozdiel od mojich báb.A keď som musela skôr do nemocnice kôli vysokému tlaku nebolo mi jedno opustiť ju.Sme naučené byť stále spolu.Aj po pôrode 2 týždne navyše som musela byť kôli tomu že nemala ani 2,5kg a mali sme aj žltačku.Pre mňa osobne to bolo veľmi smutné aj keď som vedela že sa mi rodina o ňu postará.Uz som rátala dní kedy nás pustia domov.V ten deň som čakala na 14.10 kedy sa mi dcérka vráti domov zo školy.Ked prišla bola veľmi prekvapená že sme už boli doma aj sme si spolu poplakali.Neviem byť bez detí.😥.Ale každý sme iný

Otehotnela som, keď mala dcérka rok, takisto sme nechceli veľký rozdiel medzi deťmi. obe tehotenstvá bezproblémové, do posledných dní sme chodili na ihriská (hoci bol február 🙂 ), fungovala som normálne. Samozrejme, bola som unavenejšia, ako pri prvom tehotenstve (to človek posedel v práci, potom po práci vyložil nohy a išiel spať - pri mojom dieťati si sadnem tak akurát keď spí 🙂 ). Vôbec som neriešila - čo keby. Aj pôrod bol vtipný - odtiekla mi voda, dala som dcérku spať na obedný spánok, zavolala mužovi, nech po nás príde a medzitým obvolávala rodinu, kto by si ju mohol vziať, kým budem rodiť :D A potom sme to látali, kým ma nepustili z pôrodnice (ono si môžeš naplánovať, ale keď sa dieťa vypýta skôr, nie vždy si každý môže zo dňa na deň vziať voľno, ale zvládli sme to v pohode). Moje katastrofické scénare v hlave boli skôr k času, keď s narodí. Predsa len dve deti mladšie ako dva roky.. Ale mladšia dcérka má o pár dní 5 mesiacov a je to zatiaľ veľmi fajn. Hlavne teda preto, že je naozaj ukážkové bábätko. Takže ak cítiš potrebu druhého dieťatka, choďte do toho - nejako bude a proste si poradíte. Nerieš, čo sa môže stať, aj od trojročného či päťročného dieťaťa by sa Ti ťažko odchádzalo na mesiace do nemocnice. Ja verím, že baby budú parťáčky celý život a ono to za to jednoznačne stojí 🙂

@nesvadbovo no ved prave aj to mi chodi po rozume ze raz to aj tak pride a je jedno kolko bude mat rokov stale mi bude za nim smutno. Taje preco vahat. Ja si vsetko odovodnim spravne len ten strach je hrozny

@julka828 ja ležím tretí týždeň v nemocnici, no zamýšľať sa nad tým ako je to náročné a v podstate sa ľutovať nemá význam. Jednoducho
musím! Môj prvý syn má dva roky....

@ninka30 ano nema vyznam sa lutovat lebo ti to nepomoze no chybat ti urcite chyba a je ti smutno nie ?