Ako postupovať pri hysterickom záchvate plaču?
Mám takmer 5 mesačnú dcérku. Po prvom očkovaní sa začala báť lekárov. Keď teraz ideme na nejaké vyšetrenie, spustí plač lenčo vojdeme do ambulancie. Je to veľmi intenzívny plač a nedarí sa mi ju nijako utíšiť. Mám pocit, že vobec nereaguje na to, čo jej hovorím alebo čo s ňou robím. Len plače a plače. Niekedy je plač taký silný, že odmieta aj prsník a každý moj zvuk v nej vyvolá ešte horšiu reakciu. Plakať prestane až keď opustíme ambulanciu. Udalosti si zvykne potom pripomenúť ešte počas posledného kojenia a na prsníku sa rozplače, ak sme v ten deň boli u lekára. Len spomeniem, že cvičíme Vojtovku a pred očkovaním u lekárov, ani počas cvičenia, takto histericky nikdy neplakala. Neviem ako ju mám ukľudniť, keď odmieta aj prsník aj nosenie aj hovorenie na ňu. Je problém ju vyšetriť, aj keď vyšetrenie nie je bolestivé.
ja by som to u 5 mesačneho ani neriešila podla mna až tak važne lekarov neberie skor si myslim že možno citi s teba to napetie ...
ahoj, my mame ten isty problem. teraz mi prestal mat take hystericke place u doktorov, dnes sme boli na krv a pokracujeme dalej. to dieta musi dozriet, ze mu nikto nic nerobi. ona si nato zvykne, ked bude mudrejsia... my sme tiez cvicili vojtovku. je to tazke s tymi detmi. ja ten plac ukludnit u doktorov neviem a niekedy sa mi stane, ze mi doktori nadaju koli nemu. ale proste to sa neda ukludnit, ale vacsina to chape, ked si spomenu co decko prezilo.
treba ju poriadne stisnut, pritisnut ku sebe... pravdepodobne citi nervozitu z tvojho spravania sa, ona netusi co je to lekar a co ju caka, bolest pri ockovani je mala a dieta na nu prakticky zabudne hned po opusteni ambulancie.
U nás je to podobne, pamatala si predošlé očko a pri dalsej návšteve spustila, len čo sme vošli dnu. Máme o pár mesiacov viac. Bolo mi to nepríjemné, ale nemyslim, že sa to nejak extra má riešiť. Som si istá, že z toho vyrastie, tak ako aj staršie deti...
My sme mali donedávna to isté. Začalo to v podstate pri prvej návšteve a skončilo asi pred 2 mesiacmi. Preventívne začala plakať už na parkovisku pred každým zdravotníckym strediskom/nemocnicou, ktoré poznala a aj všade tam, kde to čo len trochu vyzeralo ako čakáreň u lekára (napr. u kaderníčky máme takú čakaciu miestnosť) a prestala až pri odchode. Prestala teraz v júli, keď bol u nás na prázdninách môj 12-ročný brat a musela som s ňou skočiť na chvíľku k lekárke, tak sme šli všetci. Keď zistila, že on je v pohode, ani ona nezačala plakať. A odvtedy neplače. Nikde. Zistila, že lekári zvyknú dávať obrázky na vymaľovanie alebo nejakú nálepku, tak sa nechá uplácať 🙂
ja by som nerobila nic....cim viac budes hovorit tym horsie...povedala by som iba raz co sa bude diat a to je vsetko..
Moj maly na lekarov reaguje rovnako. Neviem, ci je v tvojich silach to nejsko ovlyvnit, alebo zmenit, zvlast nie u tak maleho dietata. Mozno ked bude vacsi a necha si veci vysvetlit. Deti sa jednoducho leksrov boja, zvlast ak maju v pamati nejake neprijemne vysetrenie alebo ockovanie