Ako naučiť dvojročné dieťa spať same v posteli?

začali ste neskoro , mali ste skorej - teraz zaberie iba stále prekladať z vašej postele do tej jej, pokial si zvykne a ešte ak sa dá otočte postel do tej istej polohy ako máte vy.

@ariesi aj moj plan je taky ze ja s malym bud v obyvke å dcera s mm v izbe ak nevyde ze maly bude chciet byt v postielke ale je to o drzku no som zvedava bo tato sytuacia nieje idealna

@lenkalienkam snazime sa ju naucit od jej 15m no stale pride spat ked ju prenesieme ak så nezobudi uz po ceste jasne ze så sem tam stane ze zaspime spolu s nou å uz je to vybavene opat ☹

@nikolet_89 neučiť 😉 príde to samo, uvidíš. A hlavne je úplne nesprávny čas teraz na to, čakáte druhé bábätko a už teraz sa môže cítiť odstrčená, takže by ste to zhoršili... My spávame takto - ja s mladším v jednej izbe, manžel so starším (3,5 roka) v druhej izbe 🙂 niektorí krútia hlavou, lamentujú nad rozmaznanosťou, vynášajú ortiele, že si koledujeme o odcudzenie s manželom a iné kecy 😀 😀 😀 úplne nám to vyhovuje.... keď bude mať mladší cca 1,5 roka, skrátka bude väčší, vyzretejší, skúsime ich dať spolu do jednej izby, ale nič netreba robiť nasilu. Ja milujem zaspávať s našimi deťmi, s prvým aj druhým, teraz ich uspávam spolu a menšieho potom prenesiem 😉 tie chvíle sa už nikdy nezopakujú, tak sa nechcem ochudobniť 😵 😵 skús sa na to teda pozrieť z tejto stránky, teš sa, že chce byť maličká s vami, o pár rokov to tak nebude 😔

@nikolet_89 U nas sa to vyriesilo samo. Po troch nociach stravenych s babatkom syn skonstatoval, ze babatko ho v noci budi a stvrtu noc sa odstahoval do svojej izby 🙂

@snopkulka to je fakt 🙂 esteze så vieme vyspat aj v obyvke 😀

@nikolet_89 my máme obyvku na iné "veci" 😉 😀 😀

@nikolet_89 zaspávanie u nás, potom menšieho prenesiem 😵 😵 😵

My sme sa nedávno presťahovali z 2izbku do 3... že nech má malá vlastnú izbu. (Má 2 r. 4 m.). No a spíme všetci 3 v manželskej posteli v spálni a nová posteľ v detskej izbe je zatiaľ len na hranie. 🙂 Ja ju ani neskúšam prenášať, lebo v noci sa ešte sem-tam zobudí, pritúli sa ku mne alebo ju musím pohladkať a spí ďalej. Neviem si to predstaviť, keby zistila, že je sama v izbe. Tak ako to tu niekto spomenul, dúfam, že do 18 sa z našej postele odsťahuje! 😀

@snopkulka @nikolet_89

My sme dopadli rovnako. Manzel prebral stafetu u starsej, ktoru som porodom odstavila a spia spolu v spalni a ja spim s drobcom v detskej. Babatko sa v noci budi, treba ho prebalit, nadojcit, ponosit. Takto ma tatino pred robotou pokoj a dcerka uz prespi noc a my s babatkom bludime v noci domom a chodime sa na nich pozerat 🙂 mimco spi v postielke (kvoli grckaniu nemozem dojcit poleziacky) a uvidime ako a kedy to preorganizujeme, rovnako planujeme ked bude mensi dost velky odseparovat ich spolu. Starsia mi strasne chyba a to zaspavanie s nou. Je uz taka strasne velka zrazu... Boli uz rozne obdobia, chvilku uz zaspavala sama, nikdy vsak nie vo vlastnej posteli, proste nasa postel je pre nu jej postel. Kazdy pokus to zmenit zlyhal, lebo ja sice v inych veciach tvrda som ale ked ide o spanok a pocit bezpecia, blizkost a pritulenie tak nedokazem. Najnovsie sa stava ze vecer uspavam oboch a je to presne ako u snopkulka, obaja zalomia a potom ich roznesiem. Tutumutu v obyvke ma tiez svoje caro ;) nas pocit ake mame uzasne deti spaja plus mala v poslednej dobe hadze hlasky ze sa zabavame cely vecer a panuje dobra nalada... a teda ziadne odcudzenie nehrozi 🙂

@nikolet_89 my sme Sofi vystahovali do vlastnej izby v maji /cca rok a 9 m/ doteraz som pri nej lezala pri zaspavani, ked uz zaspala, tak spala do rana...ale nechcela zaspat sama... v tvojom pripade by som to riesila rovnako, lahnut si ku malej, ale na jej postel... a pred tyzdnom som zacala s tym, ze dam pusu a odidem prec z jej izby...trochu sa stazuje ale zaspi... netlacila som na nu, 3 mesiace som s nou ,, zaspavala" aby si zvykla, v tom case sme poriesili aj odplienkovanie...este nam ostal cumlik...ale zatial jej ho necham, stale si zvyka spinkat bez plienocky...
a kym nemala izbu zaspavala so mnou na velkej posteli a prelozila som ju do postielky... ja nie som nadsenec spania s dietatom, hlavne s nasim co ani spat nevie kludne..

a to budenie o druhej, to musis vydrzat, zase si ku nej lahnut, vyckat kym zaspi a zase odist...nebude to trvat vecne, aj nasa sa jedno obdobie budila presne o druhej s hysterickym revom, ked bola uplny vystrasena zobrala som ju k nam do izby, ked len mraucala, pomojkat, pohladkat, polezat pri nej a odist

Aj my sme sa stahovali do vlastneho ked mal syn 2roky..najprv spaval snami v spalni..postupne s sme mu vysvetlovali ze ma svoju vlastnu postielku..iba jeho..museli sme byt prinom kym zaspal..a ked sa uz naucil spavat v izbe vo svojej postielke tak som ho potrebovala naucit zaspavat sameho..v decembri na mikulasa mal 2,5roka tak uz chapal a tesil sa ze dostane sladkosti 🙂 tak hned som vyuzila aby som mu predstavila kamaratku mikulasa nocnu vilu ktora detickam ktore zaspavaju bez maminky prinesie pod vankusik nejaku dobrotku ktoru si najde rano ked sa zobudi..🙂 najprv som musela byt pri dverach ale postupne sa naucil aj sam zaspinkat..a rano kolko radosti ze vila prisla 🙂 ..

@ariesi 🙂 u nás to je tak isto ako píšeš, len bez toho plaču v noci. A malá má už 3,5 r. 🙂 tak veľmi si to túlenie užíva, že nemám to srdce ju zatiaľ nechať samú. Aj mne je s ňou fajn. Ale u nás je ten rozdiel, že spíme v detskej izbe, má tam rozťahovaciu posteľ. tak snáď bude u nás jednoduchšie nechať ju tam spať samú. Ale ako si zvyknem spať sama ja ?????!!!! ☹ 😢

@dendy1 zeby si to vyriesila dalsim tulkacikom? 🙂

@ariesi 😀 😨 😨 😀 to už nie 🙂 bolo by to milé, ale malá je hyperaktivitka sama o sebe, ale hlavne vek už nepustí 😠 ☹

@ariesi @nikolet_89 Vaše detičky sú teda mladšie ako môj synček. On tiež sám spať nechce za žiadnu cenu. Má aj vlastnú izbu, vlastnú posteľ, no sám spať nebude. Náš problém spočíva v niečom inom. On spinkal v postieľke pekne sám. Ale pred rokom a pol sme skončili v nemocnici na infúziách a odvtedy sa to všetko pokazilo. ☹ Bola som tam síce stále s ním na izbe, ale keď sme sa vrátili domov, tak sám už spávať odmietal. K tomu sa naučil vyskakovať z postieľky, ktorá je otočená tak, že skočí priamo na našu posteľ. Vliezol medzi nás a spal ďalej. Lenže on sa budí aj počas dňa, ak ostane sám. Cez deň je hore do 15minút, čo ideme od neho preč, v noci do hodiny. Tým, že už vie chodiť, otvárať dvere a krásne rozprávať, tak nemám šancu ho udržať v inej izbe, ako sme my. Naše riešenie je zatiaľ také, že počas dňa s ním ležím ja, alebo manžel. V noci obvykle spí s manželom v detskej izbe, nakoľko si potrebujem aj ja oddýchnuť. Keď je manžel v práci, tak s ním spím ja.
@lenkalienkam Nemyslím si, že začali neskoro. Teda, môj syn bude mať 3 roky a stále odmieta spať sám. A to sme už skúšali ozaj skoro všetko - okrem toho vyplakania, lebo ja by som jeho plač nevydržala a okrem toho by som ho ani neudržala mimo môj dosah. Každé dieťa je iné a aj keby som veru bola rada, ak by už spinkal pekne sám, neviem ako to dosiahnúť. Pokusy o to sú z našej strany dlhodobé, no prikláňam sa k tomu, že asi stále nedozrel na to, aby pochopil, že mu nikam neújdeme.
@snopkulka Presne to plánujeme aj my. Ak sa starší nenaučí spinkať sám, tak keď druhé bábo podrastie, tak ich skúsime dať spolu do izby a možno to bude zvládať lepšie, že nie je sám. My máme poschodovú posteľ, ale dole sú 2 miesta a hore 1. Takže pre 3 detičky a myslím si, že dvom deťom v izbe už nebude tak smutno. 😉
@jamabe Náš syn sa tiež budí. Ale on aj počas dňa rukou, alebo nohou jemne ťukne okolo seba a keď narazí na mňa (alebo na manžela) ani sa neprebudí a spí pekne ďalej. Akonáhle pri ňom nie je ani jeden z nás, tak spustí plač a viac nezaspí. Ak sme s ním, tak spí cez deň aj vyše 2 hodiny. Ak ideme preč, do 15 minút je hore a viac nezaspí.

Ahoj. Náš syn spával s nami v posteli od narodenia, mali sme z boku prisunutú postieľku, ale nespávala tam, skôr pri mne na prsníku a potom už len pri nás. V apríli k nám pribudla dcérka. Tiež som rozmýšľala všelijako, ale bolo mi ľúto malého akoby odsunúť do druhej izby práve keď sa musel stotožniť so sestričkou. Tak sme prisunuli k k manželskej posteli ešte jednu válendu, takže máme obrovskú posteľ, kde spíme všetci štyria. A nesťažujem sa, je to super, sme všetci pokope, syn sa pomojká kedy chce, pritúli a nepociťuje žiaden stres z obmedzovania, alebo z toho, že už nie je len on stredobodom pozornosti, takže určite odporúčam. Aj to je riešenie.

@nikolet_89 My sme mali uplne rovnaky problem s dcérkou a este stale to nie je stopercentne ale uz je aspon ochotna tam ist a zaspat tam 🙂 Prezradim náš trik, poradila som ho aj kamoske a tiez im to fungovalo. Tiez sme byvali u rodicov najprv tak nebolo mozne ucit ju spat samostatne ked nebolo miesto no a ptom sme sa prestahovali do vlastného a druhe babo na ceste tak sme potrebovali aby bola vo vlastnej izbe. Kupili sme jej vlastne radio, na usb kluc sme nahrali klasicke rozpravane detske rozprávky a vzdy pri spani sme jej to tichucko pustili, zapli malu lampicku a pootvorene dvere... zapocuvala sa do rozprávok a zaspala, potom sme len dosli vypli radio a svetlo a bol pokoj. Obcas sa este stane ze dojde v noci za nami, ale uz to nie je take caste, tak dufame ze aj z toho vyrastie zachvilku. Potom ked sme jej chceli do izby dat aj mladsieho braceka museli sme to zmenit. lebo on nemal rad male svetlo ani radio, potreboval tmu a ticho a zavrete dvere 🙂 tak bol dalsi problem, ale nastastie ako starsia sestricka pochopila ze musi byt ticho a strazit braceka ked spinka tak sa naucila spat aj s nim 🙂 drzim palce nech sa podari aj u vas.

Ahojte....ani neviete ako ste ma upokojili.citam si tu vase prispevky ako deturence nechcu spat same a podobne.mame totiz to ten isty problem,ale ja som sa uz ako tak s tym zmierila a hovorim si,ze pride cas kedy to pochopi a bude hajat sam vo svojej postielke.neni nic krajsie ako ked sa prituli, chyti ma za ruku,pohladka,da pusu a povie mama ;) v marci budeme mat 2 roky,teraz sme mu kupili jeho prvu novu postielku,tak som zvedava ako to cele dopadne. Zeny ja nam drzim.palce a pevne nervy.pekny vecer

Ahojte, tak ja pisem z uplne ineho pohladu. Syn ma teraz dva roky a tri mesiace. U nas to bolo takto: do troch mesiacov s nami v posteli, potom v nasej izbe ale vo svojej postielke a od 10. mesiacov v svojej izbe. Tym ale nechcem povedat, ze to, ze vase deti spia s vami omnoho dlhsie ako nas, je zle, hoci mate teraz mozno problemy odnaucit ich to. My sme to takto neplanovali...ako som spoinala, od narodenia bol s nami v posteli, no napriek tomu, ze bol vylucne kojeny na poziadanie, nikdy nebol taky ten typ "pritulim sa v noci k maminke a pocucnem si mliecko". Vzdy sa normalne zobudil, musela som si s nim sadnut (nechcel pit poleziacky, mal reflux), nakrmit ho a zas uspat. Mlieko prenho nebolo "na ukludnenie" ale iba na papanie. A spanok v nasej posteli taktisto - ziadne tulenie sa k rodicom; vyzadoval svoj priestor: on spal v strede a my s manzelom po krajoch postele, ale doslova uplne na krajicku, aby sa on mohol v strede roztahovat (clovek by neveril, kolko priestoru vyzaduje take drobciatko). Takze v troch mesiacoch sme pochopili, ze chce svoj priestor a uz sme ho ukladali do jeho vlastnej postielky (po zaspati, zaspaval vzdy na rukach - kvoli refluxu...az do jedneho roka som ho uspavala v satke). Prechod do svojej postielky mu vobec nevadil a rovnako tak ani prechod do svojej izbicky - jedneho dna precikal matrac, tak som mu v detskej rozlozila cestovnu postielku (detsku izbu uz poznal, hraval sa tam) a spal tam - vobec mu to nevadilo, tak sme si povedali, ze to vyuzijeme, ze je vhodna doba (neskor by to bolo tazsie) a rovno sme mu presunuli postielku do detskej izbicky. Bolo to prenho jednoduchsie aj preto, ze uspavany bol na rukach, takze do postielky siel uz spiaci. Samozrejme kazde dve hodiny sa este budil v noci na kojenie, ale so samostatnym spankom nebol problem. Samozrejme satkovali sme, kojili sme na poziadanie, nenechavali vyplakat... (= budovali vztahovu vychovu), ale naprik tomu nas syn nikdy nebol typ na tulenie sa k rodicom (teda pocas spanku)...jednoduch potreboval vzdy svoj priestor. Ale chcem vam tymto vlastne povedat, aky mate krasny dar: aj my sme sa pokusali - aby spal s nami, aby som ho krmila v nasej posteli, aby zaspaval pri nas, aby sa k nam tulil... su to nadherne okamihy rodicovstva, ktore sa uz nikdy nikdy (s tymto dietatom) nezopakuju...coskoro vyrastie a na objatie povie "aaale mama, nechaj ma tak, nestrapnuj ma". Treba si to uzit. Je to velky dar. Iste, je to narocne a tazke. Ale krasne. Zelam vam vela vela sil a lasky pre svoje deti a stuple do usi pre ludi, ktori "mudruju", ze to robite zle 🙂

Nas maly ma zajtra 2 doteraz spával sám ...ale uz tyzden nam vylieza s postieľky a vyžaduje si tata plače za ním ...hod a pol som ho dávala spet behala hore dole no nakoniec si k nemu ľahne a do 5 min spi ale ja to tak nechcem som zúfalá stoho ...ako nabehnúť zase naspet 😐Nechcem ho naučiť aby dnami spal doteraz to nerobil dali sme do postieľky s hned zaspal činná obed ci vecer teraz je to strasne 😐

ahojte, ja mam inu otazku - syna 2,5r sme prestahovali z postielky do postele s bocnicou, nema problem tam spat, ale ja sa budim castejsie, nez ked som kojila - zo strachu, ze napriek bocnej zabrane sa skotula a spadne... spadlo vam takto dieta v noci? alebo sa to proste naucia? (klasic. postielku uz preliezal, to uz bolo nebezpecne, tato postel je predsa len od zeme nizsie ale aj tak)